Isté je len jedno. Od poriadku na naších tratiach máme ešte poriadne ďaleko. V Beňuši je zastávka, ktorá už nemá pokladňu, čiže nepredáva lístky, ale vlaky tam stoja. Okrem hlavnej budovy patrí k areálu objekt , ktorý zrejme slúžil ako sociálne zariadenie, sklad materiálu a pracovného náradia. Nie je problém tam vniknúť, pretože okrem jediných dverí opatrených zámkou ďalšie dve či tri miestnosti sú otvorené. Dvere pošli, smrad by sa dal krájať, obsah už nie, pretože pomaly ale isto sa stáva jednou konzistentnou masou špiny, odpadu, fliaš, handár a exkrementov. Podľa miestnych obyvateľov stanica na Beňuši je nechaná napospas a aj keď nepatrí obci, mala by sa postarať o nápravu. Hanba totiž padá na ňu. Náhodný hosť či turista určite nebude pátrať po trakcii xy, ktorej konkrétny majetok patrí ! Tak ako sa nepýta, kto dal urobiť pekné autobusové zastávky… Je to nespravodlivé, ale pravdepodobné: Spraví si obraz o dedine.