Prekvapila lyžiarsky svet - ako prvá Slovenka sa stala majsterkou sveta v lyžovaní do 23 rokov. Napriek veľkému úspechu však pôsobí skromne. Na odchovankyňu základnej školy na Golianovej ulici v B. Bystrici sa prišla pozrieť asi stovka lyžiarov, ktorí na škole študujú a trénujú, snáď aj s túžbou, že raz budú takí úspešní ako ona. Majsterka sveta Alena Procházková mala pred nimi trému, besedu s nimi však zvládla na jednotku. Športovo zobrala aj fakt, že sme ju v minulom čísle našich novín omylom premenovali. Veď Alena Procházková je iba jedna.
Aký to bol pocit pre majsterku sveta, sedieť na besede pred žiakmi školy na ktorú niekedy chodila?
- Bolo to pre mňa veľmi pekné, že ma sem pozvali. Podobnú besedu som zažila už asi pred troma rokmi. Mala som trochu trému, ale žiaci boli veľmi šikovní, pýtali sa, mala som z toho dobrý pocit.
Aké vám dávali otázky? Objavili sa aj ťažšie, na ktoré sa vám neodpovedalo ľahko?
- Snažili sa a dávali veľmi dobré otázky.
Aké sú vaše spomienky na roky driny a tréningov?
- Na to zlé sa zabudne, teda uchovávajú sa mi iba pekné spomienky. Drina sa vo vrcholných podujatiach premení na to pekné.
A roky štúdia na základnej škole na Golianovej ulici?
- Boli veľmi pekné. Boli to pre mňa priam najväčšie zážitky v živote.
Na besede so školskými lyžiarmi odznela aj otázka, ktorý bol váš najobľúbenejší predmet... Teda ktorý?
- Najobľúbenejším predmetom bola pre mňa samozrejme telesná výchova. V nej sa mi aj najviac darilo.
Na záver ste mali možnosť niečo im odkázať. Čo ste im teda odkázali?
- Odkázala som im, aby si hlavne udržali zdravie a aby mali motiváciu do športovania, aby sa stále držali športu.
Počas besedy pán učiteľ Ladislav Longauer, ktorý besedu moderoval, povedal, že za týmto kúskom kovu je veľa driny a práce...
- Áno, za týmto kúskom kovu stojí veľmi veľa driny a sebazapierania. Konkrétne si človek musí odoprieť mnoho vecí – napríklad chodenie na spoločenské podujatia, napríklad na diskotéky, a podobne.
Na besede odznela aj otázka o vašich sklamaniach... Spomínali ste konkrétne 4. miesto na MS...
- Nedá sa to doslovne povedať, že je to sklamanie. Štvrté miesto na MS do 23 rokov bolo v podstate pekným umiestnením. Ale sklamaním bolo to, že som mala na dosah ďalšiu medailu.
Dosiahli ste však titul majsterky sveta do 23 rokov. Aký je to pocit? Ako to prežívate?
- Myslím si, že byť majsterkou sveta je veľmi krásne. Navyše som to dosiahla ako prvá na Slovensku, teda o to viac je to pre mňa obrovskou radosťou a vzácnosťou.
Ako však viete zvládať prípadné neúspechy?
- Snažím sa na to čo najrýchlejšie zabudnúť a nemyslieť na to.
Čo je vaším ďalším športovým snom po zisku titulu majsterky sveta do 23 rokov?
- Mojím veľkým snom je dostať sa na olympijské hry do Vancouveru a dosiahnuť tam pekné umiestnenie do desiateho miesta.
Na besede padli aj zaujímavé čísla. Aké to boli čísla?
- Napríklad, že som nabehala okolo 7000 kilometrov na lyžiach za jeden rok. Pekné číslo, však? (smiech).
Navyše, na besede odznela aj zaujímavá informácia o dráhovej cyklistike. Na otázku žiaka, ktorý šport by ste si ešte chceli vyskúšať, ste jednoznačne odpovedali, že dráhovú cyklistiku...
- Snívam o niečom, ale nechcela by som o tom veľmi hovoriť. (smiech).
Prečo to má byť ešte utajené?
- Snívam okrem iného aj o tom, že by som sa dostala aj na letnú olympiádu. Zatiaľ o tom však iba snívam. Ale určite sa to nestane. (smiech).