Článok pokračuje pod video reklamou
Stalo sa to v neveľkej dedinke na juhu stredného Slovenska pred deviatimi rokmi. Obeťou bola takmer osemdesiatročná starenka. Našli ju zbitú, mŕtvu. Ktosi ju zaškrtil. Polícia sa dlho nemala čoho chytiť. Naostatok sa jej predsa len podarilo páchateľov vypátrať. Tí začali zhadzovať najväčšiu mieru viny za vraždu jeden na druhého.
Smutný nález
V to septembrové ráno sa jedna z obyvateliek dedinky vybrala po mlieko k susedke, pani Zuzane. Stará pani žila sama, v neveľkom domčeku. Ľudia z okolia ju mali radi. Veď bola známa s tým, že nevedela odoprieť pomoc. Podelila sa s čím mohla. Že sa jej stalo niečo nedobré, začala susedka šípiť už pred bránou. Našla ju zviazanú motúzom, po dvore behal pes a veľmi štekal. Zašla preto za susedkou, ktorá starej pani občas pomáhala s domácnosťou a psa poznala. Susedka rozviazala motúz, uviazala psa a vošla do domu. O chvíľu odtiaľ vybehla s krikom: „Volajte policajtov, zabili ju!“
Už na prvý pohľad jej bolo jasné, že starú pani museli prepadnúť. Ležala horeznak v kuchyni na podlahe, s rukami zviazanými za chrbtom. Hlavu jej zakrýval vankúš. Odtiahla vankúš a videla okolo krku nešťastnice obmotané handry. Dotkla sa ruky a ucítila chlad. Pokožka bola taká chladná, akú živý človek nemôže mať.
Lekár potvrdil, že smrť musela zapríčiniť iná osoba. Neznámy páchateľ sedemdesiatsedemročnú starenku najprv surovo zbil, pevne jej zviazal motúzom ruky a naostatok jej okolo hrdla uviazal dve škrtidlá. Poškodená sa zadusila.
Lúpežná vražda
Páchateľov úmysel naznačovali povyhadzované zásuvky, veci porozhadzovaná po byte. Čosi hľadal. Stará pani ho asi prekvapila pri čine, preto ju umlčal. Čo si odniesol ako korisť z lúpeže, ktorú starenka zaplatila životom, nebolo možné zistiť. Ale páchateľ pravdepodobne všetko až tak dobre nedomyslel, lebo medzi písomnosťami nebohej vyhodenými zo zásuvky v stole, sa na zemi váľala aj vkladná knižka, na ktorej zostalo šesťdesiattisíc korún. Tomu by odolal máloktorý zlodej.
Súdny lekár zistil, že nebohá najprv utrpela niekoľko úderov päsťou do tváre. Pri útoku pravdepodobne stála, po úderoch klesla na posteľ. V ďalšej fáze útoku sa páchateľ snažil poškodenú otočiť na brucho, aby jej mohol zviazať ruky. Intenzívne sa bránila. Dosvedčovali to rozsiahle krvné podliatiny na oboch predlaktiach. Pri zápase zrejme spadla na podlahu. Páchateľ si na obeť kľakol, aby jej mohol spútať ruky. Prikľaknutím zlomil starej žene tri rebrá.
Ešte stále sa asi snažila privolať si pomoc, lebo páchateľ jej okolo hrdla uviazal škrtidlo z košele. Uzol na nej nebol príliš utiahnutý a stará pani asi ešte stále javila známky života. Preto jej páchateľ okolo hrdla uviazal aj druhé škrtidlo, z uteráka. To už utiahol veľmi silno. Nasledovala smrť...
Motív činu sa ukazoval byť jasný. Získať peniaze, cennosti. Na polícii teraz zostávalo nájsť páchateľa. Ale pravdepodobnejšie skôr páchateľov, lebo spôsob útoku a stopy z miesta činu, ukazovali, že sa na útoku podieľali viacerí.
Traja
bratia
a kamarát
Polícia dlho tápala. Nemala sa čoho chytiť. Dalo veľa práce, kým kriminalisti zistili ako podozrivých troch bratov zo susednej dediny. V tom čase tridsaťštyriročného Zdena, o rok staršieho Mariána a štyridsaťtriročného Emila. K nim ešte pribudol štvrtý podozrivý, tridsaťpäťročný Ján.
Všetci mali už nejaký ten vrúbok. Väčšinou išlo o krádeže, podvody. Že by k nim pribudla aj vražda?
Zdeno sa priznal. Vypovedal, že deň predtým sa stretol s bratmi Emilom, Mariánom. S nimi bol aj Ján. Pýtali sa ho, či nevie, kde by mohli ukradnúť nejaké teľa alebo prasiatko. Niekto navrhol, že všade na okolí hovoria o akejsi tetke Zuze zo susednej dediny. Má vraj mať veľa peňazí a pálenky. Peňazí má údajne toľko, že na kostol dala sto tisíc. No a pálenku ponúka aj na predaj. Musí mať peňazí a peňazí! Mohli by sa ísť tam pozrieť. Stará pani teraz, kým nie je zima, býva v letnej kuchyni. Určite tam bude tvrdo spať a oni môžu v pohode poprezerať dom.
Išli Jánovým autom, starou Ladou. Zastali asi pol kilometra od dediny, k domu prebehli cez cintorín. Bránu do dvora našli zatvorenú, zaistenú drôtom. Zdeno preskočil plot a odmotal drôt. Emil a Marián zostali na dvore, dávať pozor. Ján sa snažil vypáčiť dvere sekáčom. Povolili, keď na ne poriadne zatlačili. Na ich prekvapenie dom nebol prázdny. Domáca navyše nespala. Sediac na posteli, zapálila svetlo. Ján jej jednou rukou chytil ústa, druhou ruky. Pýtal sa, kde má skryté peniaze. Tvrdila, že žiadne peniaze nemá. Zdeno zatiaľ prehľadal skriňu i posteľ. Ján stále od starej pani vyzvedal, kde má peniaze, kým mu to napokon neprezradila: „Sú v stolíku, v čiernom zošite!“
Skutočne tam našiel štyri tisíckorunáčky. Vzal ich a zakričal na Jána, aby už utekali. Tomu sa ale štyri tisícky málili. Pýtal ďalšie peniaze. Prisahala, že už iné nemá. Vtedy Ján navrhol, aby ju poviazali. Omotali jej okolo rúk povraz a Ján ju doväzoval. Zdeno medzitým pozrel do špajze, kde našiel desaťlitrový demižón s pálenkou.
Bratovu výpoveď čiastočne potvrdili aj Emil a Marián. Z dvora videli ako Zdeno a Ján vošli dnu, zrazu sa rozsvietilo svetlo a začuli plesnutie, ako po facke. Čo sa dialo dnu, nevedia. Na dvore čakali asi pätnásť minút. Zdeno vyšiel s demižónom, po ňom Ján, ktorý sa rozčuľoval, že mu Zdeno nepomohol so zväzovaním starkej. Peniaze si rozdelili.
Jánove tri verzie
Ján postupne ponúkol hneď tri verzie toho, ako sa to malo odohrať. Pravda, v každej si priznával stále menší podiel viny. Alebo ešte ináč – tvrdil, že je nevinný.
Pripustil, že prišiel za Zdenom opýtať sa ho, či nevie zohnať nejaké mäso. Zdeno mu mäso prisľúbil. Večer prišiel za ním autom a Zdeno pribral i svojich bratov. Cestu ukazoval Zdeno. Zrazu prikázal, aby odbočil, odstavil auto a čakal pri ňom.
Tí traja sa vrátili viac ako po hodine. Zdeno niesol veľký demižón. V aute hovorili, že zbili akúsi ženu. Vykopli jej dvere a zobrali jej štyritisíc korún a pálenku. Potom, u Emila pili pálenku. Naostatok dostal od Zdena tisíc korún na benzín. Čo sa dialo v dome, vie len z rozprávania bratov.
Keď Emil a Marián trvali na tom, že v dome bol práve Ján so Zdenom a oni čakali vo dvore, výpoveď zmenil: „Ak všetci tvrdia, že som v dome bol ja, tak tam boli aj Emil a Marián!“
Pred súdom, na hlavnom pojednávaní, Ján vyrukoval s treťou verziou. Podľa nej sa do susednej dediny nadránom vrátil. Viezol aj svoju družku. On zostal v aute a ona išla do domu. Vrátila sa s peniazmi – priniesla odtiaľ štyridsaťtisíc korún a skryla si ich do podprsenky. Jedným dychom opäť tvrdil, že bratov k domu pani Zuzany síce priviezol, no od auta sa ani nepohol.
Na otázku prečo raz tvrdí, že v dome bol, potom zase nebol, našiel okamžite odpoveď: „Celá rodina bratov sa vyhrážajú jeho družke. Bojí sa aj on, preto hovorí raz tak, raz tak...“
Všetci sú vinní!
Súd uznal Zdena a Jána vinnými z trestného činu vraždy v úmysle získať majetkový prospech v spolupáchateľstve. Prvému vymeral štrnásť, druhému jedenásť rokov v najprísnejšej, tretej nápravnovýchovnej skupine. Iné to bolo s bratmi Mariánom a Emilom. Senát uvažoval takto – už dopredu si vytipovali ako vhodnú obeť, lebo sa dopočuli, že má peniaze. Dobre pritom vedeli, že pani Zuzana im peniaze nedá dobrovoľne. Pripravovali sa teda na lúpež. Podľa toho aj vyzeral trest – sedem rokov pre Emila, štyri a pol roka pre Mariána.
Bratia sa proti rozsudku odvolali. Odvolal sa ale aj prokurátor.
Emil a Marián v odvolaní tvrdili, že nikdy neplánovali nič iné ako krádež. Nikoho nechceli prepadnúť, ani olúpiť. Veď ich Zdeno presviedčal, že pani Zuzana určite nebude v dome, ale bude spať v letnej kuchyni! Keď spozorovali, čo sa deje, radšej ušli z dvora.
Zdeno namietal, že súd rozhodol nespravodlivo a neobjektívne, lebo zohľadnil len okolnosti vyznievajúce v jeho neprospech. Navyše, on sa vôbec necíti byť vinným z vraždy.
Prokurátor v odvolaní žiadal pre Zdena výnimočný trest.
Ján sa síce proti rozsudku neodvolal, ale Generálnej prokuratúre podal žiadosť o prešetrenie prípadu. Preto, lebo bratia podľa neho neustále menili výpovede a jeho neprávom odsúdili za čin, ktorého sa vôbec nedopustil. Generálna prokuratúra žiadosť postúpila Najvyššiemu súdu a ten ju považoval za odvolanie.
Najvyšší súd napokon Emilovi a Mariánovi vyhovel. Ich argumentáciu, že sa na lúpeži nepodieľali, ale iba na krádeži, zohľadnil. Tresty im znížil. Odvolanie Jána a Zdena, ale aj prokurátora, zamietol.
