Pohľad do histórie

(Pokračovanie z minulého čísla)
Potom ako Beheim opustil B. Bystricu, mohli haviari vymáhať svoju mzdu len na bystrických kupcoch (členoch mestskej rady), ktorí počas Beheimovho vedenia mediarskeho podniku zastávali funkciu faktorov. Keď prešiel máj a haviarom peniaze neprichádzali, rozhodli sa riešiť haviari svoju neutešenú situáciu radikálnym spôsobom.
V noci z 26. na 27. júla napadli farský majer v B. Bystrici a odviezli si z neho potraviny, nápoje a dobytok do centra baníckeho zväzu na Španiu Dolinu. Útok na farský majer sa stal signálom na všeobecný útok baníkov na mesto. Magistrát mesta informovaný fuggerovskými faktormi, že baníci si chcú u neho vymáhať nevyplatenú mzdu, sa uchýlili do mestského hradu. Dvesto na všetko odhodlaných haviarov 2. augusta 1526 spečatilo prísahou rozhodnutie vyrabovať a pozabíjať mestských pánov a vypáliť mesto. „V noci 3. augusta ozbrojený útok“ povstalcov začal založením ohňa na troch rôznych miestach, pričom vypustili vodný kanál, aby zabránili haseniu, potom obsadili mesto. Hlavný cieľ sa im však nepodarilo dosiahnuť: dobyť mestský hrad, kde sa ukrývala a úspešne bránila banskobystrická nobilita. V mestskom hrade bol rozsiahly sklad zbraní, ktorý by po jeho získaní povstalcom umožnil viesť rozsiahlejšie vojenské operácie. Po troch dňoch neúspešného ťaženia na mestský hrad povstalci upustili mesto a rozpŕchli sa do okolitých baníckych a drevorubačských osád. Siedmi vodcovia ušli na Moravu. Na pomoc magistrátu mesta organizoval vojenské jednotky zvolenský kastelán M. Hajný, ktorému sa podarilo zaistiť piatich vodcov odboja. Na ceste do B. Bystrice bol aj vyslanec kráľovnej Márie Mikuláš Thuróci s vojenským sprievodom. 18. augusta Thuróci vydal zatykač na 46 vodcov odboja, „ktorých treba okamžite popraviť“. Z nich 5 sedelo vo väzení, 7 boli na Morave a ostatní ukrytí ktovie kde.
Porážka uhorských vojsk pri Moháči 29. 8. 1526 urýchlila proces s povstalcami. 3. a 6. septembra po krutom mučení boli piati vodcovia katom Vavrincom na Šibeničnom vŕšku popravení. Ďalších málo jedincov popravili neskôr.
Banícka revolta s centrom v Banskej Bystrici v rokoch 1525 – 26, ktorá predstavovala najvýraznejšiu formu sociálneho boja na Slovensku v období neskorého stredoveku, bola utopená v krvi pre neschopnosť kráľovského dvora vyriešiť problém razenia hodnotnej mince a neochotu komorských úradníkov a ťažiarov zvýšiť mzdy (celková výška nevyplatených miezd činila 8003 florénov, čo sa rovnalo 25 kg zlata) obyčajným robotníkom mediarskeho podniku so sídlom v Banskej Bystrici.