Za celú skupinu na otázky odpovedá basgitarista Tomáš Balón.
Povedz niečo o vašej kapele.
Kapela vznikla okolo roku 1995 a založili ju dvaja súčasní členovia Peter Langsfeld a Paľo Gáblik. V roku 1998 sa zostava mení a dopĺňa o nových členov. Na post bubeníka prichádza Paľov brat Peter a ku klávesom prišiel Miloš Fábri. Basovú gitaru obsluhujem doteraz ja. V tomto roku našu kapelu opustil klávesák Miloš a na jeho miesto sme prijali mladého talentovaného hudobníka Maťa. Počas našej existencie sa nám podarilo zahrať si s kapelami ako sú Apocalyptica, Amorphis, Agathodaimon či Ancient.
Môžeš sa pokúsiť charakterizovať váš textový a hudobný prejav?
O textoch sa u nás nedá hovoriť, pretože sme čisto inštrumentálna kapela. Čo sa týka hudobného prejavu, myslím si, že nájsť nejakú škatuľku pre náš štýl je ťažké. Podstatou je zmes rôznych štýlov metalu. Našu hudbu sa snažíme robiť tak, aby sa to páčilo v prvom rade nám, a až potom poslucháčom.
Koľko nahrávok máte na konte?
Na konte máme demo Instrumental Emotions z roku 1996, z roku 1998 demo Aestuum II MCMXCVIII. V roku 2000 sme nahrali CD Fragmenthea, ktoré oficiálne, ako album, vyšlo až v roku 2005 spolu s novou skladbou Sorseria a videoklipom ku skladbe Men of Knowledge. Ďalšou nahrávkou, z roku 2002, je mini CD Symmetry. V tomto roku už máme za sebou nahrávanie ďalšieho CD, ktoré ponesie názov The Pantomime in Neosolium. Momentálne hľadáme vydavateľstvo, ktoré by ho vydalo ako oficiálny nosič.
Kto a čo vašu hudbu ovplyvnil?
Každého niečo iné, ale predovšetkým to bola metalová kultúra, ktorá je nám najbližšia. Metal bol pre nás tým motívom, ktorý dal podnet na založenie kapely a drží nás pokope až dodnes.
Pomáhal a podporoval vás niekto teraz a v začiatkoch?
Začiatky boli ťažké, o nejakej podpore nedá sa hovoriť. Jedinou podporou sú ľudia, ktorí chodia na koncerty a naša hudba sa im páči. Bez nich by asi neexistovala žiadna kapela. Čím je naša kapela staršia a svojím spôsobom napreduje, tým potrebuje väčšiu podporu, ktorú si zabezpečujeme sami. Nesmiem zabudnúť ani na kamarátov, ktorí nám s určitými vecami pomáhajú, za čo im patrí naše poďakovanie.
Má vaša hudba budúcnosť?
Myslím si, že budúcnosť určite má, záleží len na nás, ako sa dokážeme prezentovať a tým sa uchovať ľuďom v pamäti a mať im stále čo ponúknuť. Pokiaľ budú ľudia chodiť na koncerty, tak kapely prežijú aj v undergrounde, na ktorom je celá metalová scéna postavená.
Preferujete veľké festivaly, alebo klubové koncerty?
O nejakej preferencii sa nedá hovoriť. Radi si zahráme všade tam, kde sa dá a kde nás pozvú. Kluby majú svoje čaro, tak isto aj letné festivaly. V klube to môže byť peklo, tak isto ako aj na festivale. Pokiaľ sa ľudia bavia, dajú to kapele patrične najavo. Na Slovensku je festivalov po biede a ak nejaké sú, tak sú založené na komercii. Priestor pre neznáme kapely je preto iba minimálny.
Je ťažké presadiť sa s vašou hudbou vo svetovom meradle?
Zo Slovenska sa zatiaľ nepodarilo žiadnej kapele, aby získala vo svete vo svojom štýle výraznejšie postavenie. Celé je to o manažmente a kontaktoch. Samozrejme, aj dobrom vydavateľovi, ktorý vás pretlačí do sveta. Najviac je to ale o manažmente a až potom prichádza na rad hudba.
Aké máte plány do budúcnosti?
Už teraz vieme, ako bude vyzerať náš ďalší album, a určite by sme chceli viac hrávať aj za hranicami našej republiky. Hrávame síce pravidelne v Českej republike, ale chceli by sme si zahrať aj v iných častiach Európy. V tomto roku sa nám podarilo hrať koncerty pre ukrajinské a bieloruské publikum, ktoré je veľmi vďačné a vie to dať aj najavo.
Chceli by ste sa živiť hudbou?
Bolo by to zaujímavé, ale to v týchto končinách a s týmto typom hudby nie je možné. Na druhej strane, možno by sa vytratilo to čaro, ktoré nás teraz uspokojuje. Keby sme to brali ako robotu, asi by sa zmenilo veľa vecí a išlo by skôr o biznis a nie už len o priateľstvo so spoločnými záujmami.
Koľko zarobíte za rok na vašej hudbe?
Spočítaj si plat premiéra, prezidenta a poslancov parlamentu a odpočítaj zadlženosť Slovenska, vydeľ priemerným platom a sme v balíku!
Čo by ste robili, keby ste nerobili hudbu?
Ja by som mal asi obchod s hip – hopovým oblečením a podporoval by som zberateľov mušlí. Peter a Paľo by si otvorili vináreň U Gáblika v lukratívnej časti Harmanec, Peter alias Lego by spravil rekord v pečení chleba a bol by vyhlásený za najlepšieho pekára 21. storočia a založil by magazín Pekári bez hraníc.
Pokúsiš sa zhodnotiť banskobystrickú metalovú scénu?
Myslím si, že je asi jednou z najlepších na Slovensku. Je to také „rodinné spoločenstvo“, pretože sa všetci veľmi dobre poznáme a niektoré kapely majú za sebou dlhú existenciu. Je dôležité, že tu existuje podnik, kde sa stretávame, môžeme si vymeniť názory, vypočuť dobrú hudbu a zabaviť sa.
Ako podľa teba mesto podporuje undergroundovú scénu v Banskej Bystrici?
Podpora od mesta? To je sci-fi! Je mi to ľúto, lebo Bystrici robíme dobré meno aj mimo Slovenska a veľa kapiel má záujem zahrať si v našom meste. V niektorých západných krajinách je normálne, že mesto, prípadne štát podporujú subkultúry a sú radi, že kultúra u nich nemá len jeden smer. To u nás neexistuje.
Akému hudobnému interpretovi, kapele na Slovensku, by si dal KO a ktorého by si vyzdvihol?
Nevyzdvihnem nikoho a nikomu nedám KO. Nemá to pre mňa žiaden význam.
