Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Herečky z Rázcestia...

Mária Šamajová, Alena Sušilová, Marianna Mackurová. Herečky...

Dokážu vás naplniť pocitmi. Až po okraj. Hrajú a rozdávajú sa. A žijú tým, čo hrajú. Sú presvedčivé a prirodzené v šťastí, smútku aj radosti, v bolesti, láske aj neláske, v šialenstve, pokore, hrdosti. Sú to herečky. Všetko im uveríte. Plač aj smiech. Rozprávku, komédiu aj drámu. Nie sú hviezdy. Ale herečky sú. To teda sú. A skvelé.

Ich domovskou scénou je Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici, ktoré hrá pre deti aj pre dospelých a o ktorom je známe, že robí veci „inak“. Je to divadlo, ktoré chce nielen vyvolať dojem, ale dostať sa pod kožu. Veď to je zmysel umenia – zanechať stopu. Divadlo preferuje otvorenú komunikáciu, cítenie a vnímanie, prijímanie... inšpiruje, nenudí, prekračuje hranice všednosti, narúša stereotyp, zabáva a... ale to sme už povedali: robí veci inak. Herečky Máriu Šamajovú, Alenu Sušilovú a Mariannu Mackurovú možno nazvať „stálicami“ divadla na Rázcestí. Pôsobia na jeho scéne už niekoľko rokov. Stretli sme sa v divadelnej kaviarni po predstavení Prečo nie som anjel. Táto knihohra, inscenovaná koláž z dvoch kníh švajčiarskej autorky Aglaje Veteranyi Prečo sa dieťa varí v kaši a Polica posledných vydýchnutí, vznikla v rámci projektu ruzovyamodrysvet.sk, ktorý je zameraný na rodovo citlivú pedagogiku. V divadle sa už dlhší čas venujú čítaniu a hraniu textov ženskej literatúry. Zámerne hľadajú herecké podoby ženskej divadelnej reči. A tá je iná, ako tie, ktoré sa ponúkajú v bežných divadelných hrách... Spomeňme napríklad Slúžky Jeana Geneta, Milenky Elfriede Jelinek, Pavlin príbeh od Pavly Cebocli Prečo nie som anjel, či nedávnu premiéru Citovej výchovy hadej ženy (Júlie Meinholmové). To všetko sú „iné“ herecké podoby divadelnej reči. Tak trochu „iný“ je aj tento náš rozhovor o anjeloch, o ženách a mužoch, matkách, o ružovom a modrom svete, o snoch...

SkryťVypnúť reklamu

Práve ste dohrali inscenáciu Prečo nie som anjel. Položili ste si niekedy otázku, prečo nie som anjel? Alebo prečo nie som neviem čo... niekto iný, než som?
Alena: Mala som s touto otázkou celkom zaujímavú skúsenosť. Robievame anjelov na Mikuláša. Minulý rok sme robili Mikuláša pre deti z detských domovov a prišlo za mnou také chlapča a opýtalo sa ma, či som naozajstný anjel. A ja som v tej chvíli naozaj nevedela, či mám povedať áno a či nie. Už si presne nepamätám, čo som mu povedala, bola som z toho dosť nesvoja, nechcela som mu klamať, takže moja odpoveď bola vyhýbavá, vravím mu: vidíš, že mám krídla. Neviem, či to bola správna reakcia, no zneistila som ho a on si očividne chcel uchovať svoje presvedčenie, že som anjel. Ale bol úžasný, poprosil ma o darčeky pre seba, a potom sa obrátil na vedľa stojace dievčatko a povedal – toto je moja sestra... no povedz si aj ty, čo chceš...
Mária: Ja neviem... anjeli sú v nebi, anjeli nás strážia a ja ešte by som chcela byť tu, na zemi... a s mojimi anjelmi strážnymi. Určite máme anjelov strážnych, ktorí sú tu s nami a dávajú na nás pozor. A či by som chcela byť niečo iné ako herečka? Nie, zatiaľ nie, som rada, že som herečka a že nie som anjel.
Marianna: Veľmi ťažkú otázku ste položili... Anjel... Anjeli... To je dobre, že sú, veľmi dobre, že sú. Ja som rada, že sú, a dúfam, že aj budú. Každý má toho svojho anjela a nech ho má a nech ho ochraňuje.
Hra Citová výchova hadej ženy, ktorá mala premiéru vo vašom divadle len nedávno, okrem toho, že je o tajomstvách mám a ich dcér, je aj o tom, že svet sa stále delí na ružový a modrý. Že pojem rodová rovnosť ešte stále nie je „in“. Čo si vy pod týmto pojmom predstavujete? Sú ženy, sú muži... a teraz čo asi?
Marianna: No aby sa mali radi!!!
Prečo svet je ružový a modrý, prečo nie je ružovomodrý?
Mária: Svet sa na ružový a modrý rozdeľuje podľa nejakého daného stereotypu. Funguje to tak dlhé roky, a keď sa to nespojí a nebude sa o tom rozprávať, stále sa to bude deliť. S touto deľbou, povedala by som až mocou jedného pohlavia nad druhým veľké vznikajú problémy. Žiaľbohu, stretávame sa s tým. A na Slovensku je to dosť zložité, vieme, aké sú tu podmienky aj sociálne, takže je dobre, keď sa o tom hovorí, keď sa na to naráža, keď je tu niekto, kto chráni ženy a hovorí o tom, že ženy aj muži sú úplne rovnakí, že neexistuje ružová a modrá, ale že svet je farebný, zelený, oranžový a neviem aký, ale hlavne, že sa o tom hovorí. Musíme sa snažiť potláčať zakorenené stereotypy, ktoré sa deťom odmalička, od škôlok, vštepujú. Ale áno, je to tak, stretávam sa s tým. Ako sa musí správať dievča a ako chlapec. Alebo nemusí...
Marianna: Vôbec dôležité je hovoriť o problémoch, pomenovať veci správnymi slovami, viesť dialóg, lebo bez dialógu a bez pomenovania vecí to všetko bude zase bezfarebné. Svet je naozaj farebný, neuveriteľné spektrum farieb. Príroda nám ho mnohokrát ponúka a my sme slepí, absolútne slepí. Dávame si kvapky do očí a ideme každý tým svojím stereotypom.
Vy sa snažíte viesť s divákmi dialóg... S deťmi, aj s dospelými divákmi. Diváci vaše divadlo milujú. Reagujú spontánne. A reakcie sú rôzne, napríklad, že predstavenia sú ladené feministicky...
Marianna: Feminizmus... čo to vlastne je? Podľa mňa nejde o to, či žena je zlá a či muž je zlý, či žena je lepšia alebo muž je lepší. Nie, tu treba len pomenovať niektoré veci, problémy...
Alena: A skvalitniť spolužitie..
Čo podľa vás žena potrebuje alebo chce mať alebo cítiť, aby žila plnohodnotný život?
Aby bola spokojná? Možno to máte, cítite, čo napĺňa váš život..
Mária: Tak určite, keď sú moje decká zdravé, keď vládzem, mám silu odohrať predstavenie, keď do divadla prídu ľudia a tešia sa z toho, čo ponúkame. Tak to je absolútne plno šťastia...
Marianna: A ešte prázdniny!!! (Smiech.)
Citová výchova hadej ženy je o vzťahu matky a dcéry. Ako vás vaše mamy ovplyvnili? Ovplyvnili vás? Mhm... toto je asi rečnícka otázka...
Všetky tri: Áno, áno, áno!
Alena: Mamičke mojej mamy nedovolil otec študovať, hoci až trikrát boli profesori prosiť, aby jej to dovolil, a hoci na konci roka vždycky dostávala zlatý toliar uhorský Františka Jozefa. No on nepovolil, lebo vraj nechce mať v dome kišasonku. Potom ona robila všetko možné, aby mohla moja mama študovať. Neboli však finančné prostriedky, hoci drela starenka ako mohla. Moja mama tiež túžila po vzdelaní, bola veľmi šikovná. Takže mňa to vlastne ovplyvnilo v tom, že ja som si mohla vybrať, čo chcem študovať, robiť, ísť tam, vyskúšať to. Nepáčilo sa im síce, kam idem, ale povedali, nech len skúsi, aby nám to raz nevyčítala. No nielen tým ma moja mama ovplyvnila, a vôbec, čím som staršia, tým silnejší mám pocit, že mám mamu v sebe, že sa jej podobám.
Mária: Tak toto celé, tá hadia žena, je práve o stereotypoch a o mamách, ktoré s nami sú a budú a, samozrejme, o všetkom, čo s tým súvisí, o tom, ako sa snažia vychovať nás ako najlepšie vedia, o čo sa vlastne aj my snažíme pri našich deťoch. Dať im to najlepšie. Lebo to je zmysel nášho života, a to bol aj zmysel života našich mám. Moja mamina, ktorá už nežije, bola úplne perfektná, úžasná. Je nás päť súrodencov a naša mamina bola skvelá, najlepšia na svete. Keď si uvedomím, čo ona musela stihnúť, čo dokázala, my sme si ani nevšimli, ako to všetko robila. A všetko bolo perfektné... Keď sa niekto pýtal, a čo mamina? Ale, mamina stále len upratuje a stále niečo robí... A oco? Oco je kamoš... Aj u nás je to tak. Bože, zase len vysávaš... Ja som akoby tá „zlá“ a ocino je super. Ale mne to neprekáža. Dobre však je, keď sa o tom hovorí a keď si deti uvedomujú, že je fajn, že je mama, že to jej miesto je pri nás, a že to nemá až také jednoduché. Čo všetko ona musí zvládať, robiť... A keď sa my nepochválime, kto nás pochváli? (Smiech.)
Marianna: Je dôležité, keď sa o vzťahoch rozpráva, keď človek odkrýva aj sám seba. Pomenúva určité veci, pomenúva si vzťahy, aký vzťah má sám so sebou, aký má vzťah s inými.
Alena: A z tých skúseností sa dá aj poučiť... vyvarovať sa chýb.
Mária: Skúsenosť je neprenosná. Keď niekto niečo neskúsi sám na vlastnej koži... (Smiech.)
Mariana: Ideš z pólu zamrznutá, neprídeš už zamrznutá, roztopíš sa. Sú veci, pocity, ktoré neprenesieš. (A zase smiech.)
V Bábkovom divadle na Rázcestí ste už celé roky, Alena najdlhšie, potom Mária, Marianna. Nejdem sa vás pýtať, či ste nepomýšľali zmeniť scénu. Zdá sa, že v tomto divadle ste sa našli.
Marianna: Našli sme sa v ňom. Našli. To je také... presné. Rázcestie nám dáva veľa možností. Hráme rozprávky, hráme aj pre dospelých.
Všetky tri ste stvárnili množstvo postáv. Ktorá rola vám najviac sadla?
Marianna: Ja dúfam, že tá moja ešte len príde.
Alena: To dúfame možno všetky.
Mária: Ja som o tom presvedčená.
Krásne, zaujímavé ženské úlohy to boli... tak ktorá z nich?
Mária: Práve preto, že boli, sú krásne, ťažko povedať ktorá, vybrať si. Každá tá rola nám niečo dá.
Tak teda, ktorá z postáv vám najviac pripomína seba samé?
Alena: Uff, našťastie žiadna. (Smiech.) Ledaže by som bola sklerotická, neviem.
Mária: V každej jednej musíme dať niečo zo seba, lebo potom by to nebola pravda. Keď chceme tú postavu zahrať, zažiť ju, musíme ísť cez seba, ináč to nezahráme. Musí to byť autentické. Je veľmi veľa pekných postáv. S každou sa veľa naučíme. Najlepšia je podľa mňa vždy tá posledná, lebo potom už zase ideme ďalej... a ďalej. Neviem to povedať inak, len že tá posledná je tá najlepšia a tie ostatné sú tiež výborné. (Smiech.)
Alena: Alebo najlepšie sú tie, čo ešte len prídu ..
Máte svoje vysnívané roly? Ja viem, že tu sa nebude hrať Rómeo a Júlia, ale...
Marianna: A prečo by sa nehralo? Vidíte? Stereotyp! Predsudky! Myslíte si bábkové divadlo, nikdy sa tu nebude hrať Rómeo a Júlia.
No dobre, ale myslím, že každá herečka má nejakú vysnívanú úlohu, ktorú si chce zahrať.
Mária: No ja neviem, ja som tak rozmýšľala, že človek už je taký unavený, že čo ešte? (Smiech). Ale teraz vážne, chcela by som si zahrať monodrámu. Pre dospelákov. Komunikovať, hrať a hrať sa a baviť ich. Videla som raz, keď som ešte robila v Žiline na Majáku, Květu Fialovú. Hrala Rúže je rúže a ja som bola z nej vážne hotová. Bola očarujúca, kúzelná, my sme ani nedýchali. Ona sa s nami rozprávala, hrala. Veď ju poznáte, je charizmatická, taká nadpozemská, no, nádherná bola. Toto by som si chcela niekedy zahrať. Zažiť....
Marianna: Ja mám veľa snov, ale neprezradím... lebo by sa mi nesplnili.
Čo závidíte mužom? Ak im teda niečo závidíte.
Mária: Nič nezávidím mužom, nemajú to ani oni ľahké
Alena: Ja nič nezávidím. Nič...
Marianna: Každý máme to svoje dačo a vždy je to tak, že to naše je najťažšie alebo najlepšie. Ja závidím moru, mužom nie. Závidím ja moru, že tak... plynie. (Smiech.) Človeka treba obdivovať ako takého. Ale toto zase je o delení, nezdá sa vám?
Alena: Teraz, keď sa začali problémy rodovej rovnosti vyťahovať, preberať, ako keby sa ešte viac ľudia delili na mužov a ženy..
Marianna: Áno, robia sa skupiny. To je podľa mňa zbytočné. Pritom láska je úžasná vec! Neuveriteľne dobrá vec a bez nej by nebol život... ani smrť.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 37 279
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 134
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 417
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 630
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 314
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 177
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 788
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 331

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  3. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  4. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  5. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  8. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 158
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 633
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 488
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 134
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 846
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 608
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Kliešte sú v prírode nepríjemným spoločníkom

Ochorenie môže mať vážne a trvalé následky.


8 h
Ivan ďatelinka už nebude nosiť kapitánske céčko - ilustračné foto

Zamerali sme sa na augustové dianie v tíme HC ’05 Banská Bystrica.


9 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


17. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  3. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  4. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  5. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  8. Martin Greguš: Aký je vývoj skutočných realizačných cien nehnuteľnosti podľa katastra? Hypotéky a úvery na bývanie. VEĽKÉ POROVNANIE. Kto a koľko ich poskytol?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 158
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 633
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 488
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 134
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 846
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 608
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu