Článok pokračuje pod video reklamou
Do tejto skupiny patril aj zásah Mareka Semana v corgoňiligovom stretnutí v Košiciach. Priamy kop Kolbasa tečoval tento bývalý hráč Prešova do vlastnej brány. „Bola to prudká lopta, zbadal som ju v poslednom momente, tak som reflexívne nastavil hlavu. Nikto mi však nič nevyčítal.“
Bol to jeho druhý vlastný gól v kariére (premiéru v tomto neslávnom ukazovateli si odkrútil ešte v drese Tatrana). Avšak ak berieme do úvahy, že na vrcholnej futbalovej scéne sa pohybuje od roku 1998, to nie je také „zlé“... Pravda, Kolbasove „zákernosti“ sú už pomaly známe, doplatili na ne i niektorí predošlí súperi. „Nikto nás neupozornil na to, že to tento Košičan vie a jeho priame kopy sú nebezpečné. Kopol to však veľmi dobre.“
Pravda, nie tento moment podmienil to, že skúsený stredopoliar sa porúčal z ihriska pomerne skoro - v 41. minúte. „Nemal som taký pocit, že som najslabší na trávniku. No neviem, či si tréner Molnár na mňa sadol alebo čo, ale neakceptoval moje stanovisko.“
Tu sa žiada trošku prerušiť tok reči a odcitovať ďalšiu myšlienku: „Niektorí mladší hráči, čo dostávajú príležitosť, sa boja pomaly chodiť na tréningy a ísť cez prestávku do šatne. Nepanuje dobrá atmosféra.“
Nervózna klíma hustne, čo je ovplyvnené výkonmi. Kormidelník chce mužstvo vyburcovať, prebrať k životu, no ako sme sa dozvedeli, ktovie, či jeho reakcie zverenci prijímajú. „Mal som pocit krivdy z nezaslúženej kritiky, ktorá bola adresovaná bez servítky.“ Zhrnuté a podčiarknuté: medzi mužom z lavičky a jedným z aktérov došlo ku kontroverzii, ktorá vyústila vystriedaním. „Myslím si, že hráč má mať názor, hoci trénerov musí akceptovať, ale ja sa predsa musím brániť.“ Vraj v doterajších stretnutiach, čo Seman nastúpil, to bolo stále podobné. „Nemôžem predsa len skloniť hlavu. Hnevá ma, že prehrávame, a ja chcem predsa vyhrávať.“
Polemika medzi lodivodom a hráčom vyvrcholila na konci prvej polhodiny, keď Seman pribehol za trénerom. „Naznačil som, by aj iným vypucoval žalúdok. Hlavne mladším, aby bojovali. Lebo potom to vyzerá tak, že poviem začínajúcemu futbalistovi, aby jazdil po zadku, šmýkal sa, ako to bolo kedysi, keď som bol v jeho veku. No počujem odpoveď, že vraj je už neskoro. Ide ma roztrhnúť od hnevu, lebo mňa nebaví strácať body.“
Vyzerá to tak, že vzťahy nie sú v súlade a jednotlivci začínajú byť podráždení. „Padli tvrdšie slová od Molnára, tvrdšie som reagoval i ja, pričom som mienil, nech sa pozrie na zúbok i ostatným, ako pristupujú k povinnostiam.“ Hneď potom prišiel pokyn pre jedného z náhradníkov, aby sa rozcvičil, a M. Seman išiel dolu. „Nemal som vybuchnúť, no každému dôjde raz trpezlivosť. Hodnotenie môjho výkonu však bolo neadekvátne.“
Pracovitý záložník či obranca prišiel pod Urpín v zime z Trenčína, kde sa mu skončila zmluva. Prišiel, aby pomohol Dukle k pohárovým umiestneniam, no nepredstavoval si to takto. Na každého trénera musia futbalisti privyknúť a pochopiť jeho myslenie, spôsoby vedenia tréningu i zápasu, či reakcie. „Niektorí spoluhráči to už ale neuniesli...“ Nuž, Libič bol preradený do béčka a ktovie, či podobný osud nečaká aj Semana. „Som pripravený na to. Možno to príde už dnes. Napriek tomu som bol rozhodnutý podstúpiť aj nedeľňajšie riziko.“ Vzťahy sú napäté a vojakov čaká horúca jar. Nie je vylúčené, že príde aj k „prevratu“ na lavičke a možno do rezervy poputuje ešte mnoho nespokojencov, ktorí sa nepodriadia.
O Semanovi je známe, že je pokojná nevýbušná povaha, aj preto je prekvapivé, že sa práve on chytil za pačesy so svojím nadriadeným. „Zaskočilo ma, keď mi tréner Molnár povedal, že som povýšenecký hráč. Som však úplne obyčajný chlapec z dediny, a preto ma také označenie hnevá,“ pripomenul 31-ročný matador.
