Najstarší syn mal desať rokov, keď sa rozhodli, že si dočasne osvoja aspoň jedno dieťa. „S nápadom prišiel manžel, ja som sa však hneď pridala k jeho názoru. Chceme pomáhať presne takto,“ začína rozprávať svoj príbeh Renáta Nehybová.
Spolu s manželom Jánom si vzali do náhradnej rodičovskej starostlivosti najskôr dve dievčatá. „Keď prišla prvá, tak sme celú noc nespali. Spala pri nás na manželských posteliach a my sme nezažmúrili ani oka. Stále sme sa na ňu pozerali. Bolo to niečo krásne,“ opisuje svoje pocity náhradná mama. Druhé dievčatko k nim prišlo až ako štrnásťmesačné. „Bolo trošku zaostalé. Jednoducho, bolo vidieť, že vývoj dieťaťa sa zastavil a my sme sa snažili postupne ho učiť všetko od základu.“ A tak k biologickým dvom synom k rodine Nehybovcov pribudli dve dcéry Nikolka a Veronika.
Mal oči ako krištáľové studničky
Keď sa malá Niki pomaly ale isto učila množstvo zaujímavých vecí a vychutnávala si predtým nepoznaný život v rodine, telefón z Návratu zazvonil znova. „Neváhala som a povedala hneď svoje áno. U nás však nerozhodujem sama, ale všetci, celá rodina. Manžel tiež súhlasil. Len jeden syn zostal trošku zarazený, ale po malej chvíli povedal, že súhlasí.“ Na Samka však museli ešte pár dní počkať, lebo potreboval pribrať na váhe. „Musím sa priznať, že som sa trošku obávala, aký bude. Bola som však milo prekvapená, aký bol Samko pekný, skutočne krásne dieťa. Mal nádherné modré oči ako krištáľové studničky. Keď som ho priniesla domov, ožila celá rodina. Aj dievčatám sa veľmi páčil,“ hovorí Renáta.
Po krátkom čase prišli k rodine Nehybovcov sociálne pracovníčky a oznámili im, že pre Samka ešte nenašli rodičov, ktorí by si ho adoptovali. „Spýtali sa ma, či by sme si ho nenechali v pestúnskej starostlivosti. A ja som bola taká šťastná, lebo sme si ho veľmi obľúbili. Pamätám si na ten deň, bol piatok, slnko svietilo... Boli sme s manželom na prechádzke. Potom však tento slnečný deň zhasol. Keď sme sa vrátili z prechádzky, našla som si sms-ku z Centra Návrat, že sa našla mama, ktorá by si chcela malého Samka adoptovať. Vybrala si ho na základe fotky a hneď sa vraj rozhodla,“ spomína si Renáta na začiatok odchodu prvého dieťaťa v dočasnej starostlivosti.
Keď odchádza dieťa, je to ťažké
Napokon nadišiel deň, keď si mala nová mama prísť po chlapčeka. „Keď som tú rodinu zbadala vo dverách, bol to môj úhlavný nepriateľ číslo jeden. Ja som síce vedela, že to dieťatko je u nás dočasne, ale aj tak som bola nasmerovaná k tomu, že možno u nás zostane...“ To sú slová matky, ktoré sa dajú pochopiť.
Renáta Nehybová si uvedomila a stále si uvedomuje, že tieto deti potrebujú pomoc. Vie, že sa o všetky deti bez matky nemôže postarať a svoje poslanie vidí v tom, že im poskytne náruč, kým nepríde matka, pre ktorú sú tie deti „určené“... Avšak rozlúčka je vždy veľmi ťažká, a najmä takáto, keď odchádza dieťa.
„My sme úžasný národ a naši ľudia majú veľké srdcia. Tie deti nepotrebujú bohatstvo, najlepšie hračky, len náruč matky či otca. Keď si prišli po Samka, hneď sme s manželom pochopili, že to dieťa sa narodilo presne pre túto ženu.“
Vtedy sa manželia Nehybovci a možno pani Nehybová ako matka o niečo viac, skutočne veľmi ťažko vyrovnávali s odchodom malého chlapčeka. „Navštívila som vtedy psychologičku. Povedala som jej, že to asi nedokážem, dať dieťa preč... A ona mi povedala, že som predsa vedela, do čoho idem. Jednoducho, človek na to musí ísť profesionálne. Avšak, keď Samka videla psychologička, povedala, že je taký zlatý, že vraj nechajte si ho. Jasné, že to s každým človekom pohne.“
Statočné rozhodnutie
Kým dočasná starostlivosť stratila platnosť, Samko bol ešte tri mesiace u Nehybovcov, kde ho navštevovala dvakrát do týždňa jeho budúca nová mama. Nehybovci v tom čase sami premýšľali, či si ho ešte stále chcú nechať. Ako prípadní adoptívni rodičia boli totiž na prvom mieste. Mohli sa ešte rozhodnúť. „Postupne mi však došlo, že takých detí je veľa, že môžeme pomôcť ešte mnohým bábätkám, aby nemuseli byť ani len týždeň v detskom domove. Padlo pevné rozhodnutie, že to dieťatko odovzdáme novej rodine. Tá matka mala okrem svojho dieťaťa už jedno adoptované dieťa. A neskôr videla, aký je veľký rozdiel, keď ide ten malý človiečik z rodiny do rodiny, ako keď ide z domova do rodiny,“ vysvetľuje Renáta. Hoci Samka jeho biologická mama nechcela, náhradná mama pani Nehybová sa o neho postarala, vyvíjal sa v rodinnom prostredí. A tak, keď si ho zobrala adoptívna rodina, chlapec bol šikovný, vyspelý a nič mu nechýbalo. „Dieťa nepatrí do domova, dieťa patrí do rodiny. Nech je aj krátkodobá,“ zdôrazňujú Nehybovci.
Po Samkovi sa do rodiny dostalo osemnásťmesačné dievčatko s neľahkým osudom. „To dieťa bolo najskôr v domove. Potom sa ho ujala rodina, ktorá sa oň starala niekoľko mesiacov a keď si ju chceli adoptovať, súd ich žiadosť zamietol. Dieťa malo ísť zasa do domova. Z Centra Návrat však oslovili nás a chvíľu bola s nami. Potom jej tiež našli adoptívnu rodinu.“
Čo ste to za ľudia?
„Je úplne nepodstatné, či to dieťa hovorí človeku mama. Ono sa s tým vysporiada samé. Podstatné je, že dostane v najdôležitejšom období lásku, pozornosť milujúcich ľudí. Mnohí si možno pomyslia, že keď sa dieťa citovo pripúta k jednej žene a potom ide k ďalšej, že to pre neho nie je dobré. My však z vlastnej skúsenosti vieme, že to nie je pre dieťa nič zlé,“ zdôrazňuje Renáta.
Hľadala informácie, chcela sa dopátrať rôznych názorov aj na internete, zaujímala sa o názory psychológov. Každá psychologička jej však povedala, že to pre dieťa vôbec nie je traumatizujúce. „Bola som potom taká spokojná, že to, čo sme urobili, je dobré. Stretli sme sa aj s názorom: Čo ste to za ľudia, že si beriete dieťa a potom ho dáte preč? Je logické, že ľudia nemajú len jeden názor. No my sme to dieťa nestratili, žiadne z nich, stále sme v kontakte. Napokon má teda dieťa tri mamy, biologickú, dočasnú a adoptívnu. Ja viem, že som bola len taký malý medzičlánok, ale určite dôležitý. S mamami detí, ktoré boli u nás dočasne, sa stále stretávame. Nie je to o tom, že sme niečo stratili, ale naopak získali. A nie je to tak, že len my sme pomohli, ale deti pomohli nám.“
Marcelka je malá princezná
Na krátky čas prišiel k Nehybovcom aj Alexander. Samka si však rodina tak obľúbila, že keď odišiel, bolo v byte veľmi smutno. „Predtým sme nikdy neboli na dovolenke. Tak sme vybavili pôžičku a odcestovali aj s deťmi do Egypta. Keď sme prileteli, prišla mi esemeska, že majú pre nás ďalšie dieťa. Tak veľmi som sa potešila, že keby sme boli na dovolenke niekde na Slovensku, hneď bežím domov. Bola som netrpezlivá, až kým sme nepristáli a ponáhľali sme sa pozrieť sa na Marcelku.“
Keď po prvý raz dievčatko zbadali, nevyzeralo byť v poriadku. „Bála som sa, že neprežije. Bola veľmi chorá, ťažko sa jej dýchalo... Navyše sme mali podozrenie, že má Downov syndróm. Dali sme teda spraviť vyšetrenia, ale našťastie sa to nepotvrdilo. Marcelka má však hypertenziu. Cvičili sme Vojtovu metódu... No dnes je na tom veľmi dobre, už aj chodí.“
Alexandrovi sa postupne našla adoptívna rodina a Marcelka zostala u Nehybovcov. „Zatiaľ sa ju nepodarilo umiestniť do adoptívnej rodiny, ale my sme radi, lebo je to náš zlatučký miláčik, princezná,“ hovorí mama Nehybová.
Nehybovci sú veriaci a pomáhať je pre nich samozrejmosťou. „Pýtali sme sa našich dvoch synov, či nemajú pocit krivdy. Musím však povedať, že sú to úžasné deti. My, celá rodina, žijeme v presvedčení, že na tomto svete nie sme preto, aby sme mali krásny dom a super auto. Sme tu preto, aby sme žili, aby sme pomáhali iným.“
Malá Marcelka má šťastie. Hoci ju v náručí nedrží jej vlastná mama, dievčatko neostalo v detskom domove. Ujala sa jej rodina Nehybovcov, ktorá sa už šesť rokov stará i o ďalšie deti v náhradnej starostlivosti. Takýchto rodín však nie je veľa. Preto banskobystrické Centrum Návrat spustilo kampaň s cieľom posilniť myšlienku náhradného rodičovstva v regióne.
Sú to nevinné a najmä bezbranné stvorenia, ktoré potrebujú láskavú starostlivosť ako všetky deti. Nebolo im však dopriate, aby ich v náručí stískala vlastná mama. Čo by však tie nemé niekoľkotýždňové stvorenia dali za to, keby ich chcela aspoň druhá, hoci len náhradná mama? Keby ich chcela, nemuseli by bývať v síce čistom, ale sterilnom zariadení detských domovov. „Akokoľvek krásne sú tie zariadenia, veď detské domovy sa teraz modernizujú, avšak pre deti do päť rokov sú vysoko ohrozujúce. Bohužiaľ, náš systém ochrany detí je veľmi pomalý a väčšina týchto malých detí je dlhodobo umiestnená v detských domovoch,“ hovorí Danka Žilinčíková z Centra Návrat, odbornej akreditovanej organizácie, ktorá poskytuje prípravu na adopciu, pestúnstvo i profesionálne náhradné rodičovstvo. Podľa nej jediná cesta k zlepšovaniu v tejto oblasti je pracovať s pôvodnými rodinami, ktorým hrozí odňatie detí a zároveň budovať rôznorodý systém náhradnej rodinnej starostlivosti. „Treba rodiny v kríze zachytiť včas, mať vybudovaný systém prevencie a podporných služieb. A keď dôjde k tomu, že dieťa je potrebné vyňať z rodiny, musíme mať pripravené iné spektrum rodinných alternatívnych služieb pre dieťa.“
Máme zákon, ale čo s tým?
„U nás máme adopcie, pestúnsku starostlivosť a ešte náhradnú osobnú starostlivosť, ktorá sa väčšinou využíva po tej príbuzenskej línii. Profesionálne náhradné rodičovstvo je len pre skupinu detí, ktoré sú v ústavnej starostlivosti. Podľa súčasného zákona o ochrane detí, od januára tohto roku majú byť všetky deti vo veku do jedného roka, ktoré sa dostali do domovov, premiestnené do profesionálnych náhradných rodín. Táto skupina detí je najzraniteľnejšia a najlepšie je im v tomto ranom veku na rukách. Je máj, a pre väčšinu týchto detí sa nepodarilo zabezpečiť tento typ starostlivosti určený našim zákonom. A možno je to aj tým, že je málo informácií. Napríklad v banskobystrickom detskom domove, kde sú deti vo veku do troch rokov, zabezpečujú tento typ starostlivosti len dve profesionálne náhradné rodiny. Len štyrom deťom je tak umožnené žiť v starostlivosti porovnateľnej s rodinnou starostlivosťou, ostatné z týchto malých detí žijú v nevhodnom a pre ich vývoj ohrozujúcom prostredí,“ vysvetľuje situáciu v našom regióne D. Žilinčíková.
Výborná spolupráca s mestom
Súčasný systém ochrany detí je postavený okrem iného aj na tom, že nižšie samosprávy – mestá a obce majú kompetencie zo zákona o ochrane detí hľadať nových ľudí – náhradné rodiny. „Je to pre mestá a obce nepochybne nová kompetencia a je nám ľúto, že túto povinnosť nemajú všetky orgány verejnej správy. My v tomto ponúkame pomoc samosprávam. V Banskej Bystrici máme veľmi dobrú spoluprácu s mestom, je jedinečná v tomto smere. Mesto si naše občianske združenie vybralo, oslovilo nás so žiadosťou o spoluprácu. Predtým sme ani veľmi neuvažovali o spolupráci s mestom. Skôr sme spolupracovali a spolupracujeme s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Avšak presunom kompetencií na mestá a obce, a aj tým, že sa prideľujú akreditácie, odborné licencie pre neštátne subjekty, do zákona o ochrane detí sa dostalo, že spomínané služby si môžu aj samosprávy objednávať. Myslím si, že je to obrovský skok v rozvoji služieb v tejto oblasti, keď štát má len zabezpečovať, a nemusí vykonávať. Plusom je, že my nerozhodujeme (naša organizácia), na rozdiel napríklad od obcí, čí Úradov sociálnych vecí, a pre klienta sme často prijateľnejší, a preto môžeme ľahšie formovať podporné, prípadne intervenčné služby,“ uvádza podstatné fakty Žilinčíková.
Hľadanie rodín
Pracovníci Centra Návrat hľadajú ľudí, ktorí by mohli pomáhať. „A jedna skupina ľudí, ktorí dokážu poskytnúť pomoc pre niekoho iného, je tá, ktorá to už raz urobila. Sú to už existujúce náhradné rodiny, o ktorých vieme. Pracujeme s nimi na stabilizácii rodín a zároveň s nimi hovoríme aj o tom, či by boli ochotní prijať aj ďalšie deti. Časť z nich to dokáže urobiť, vie si to predstaviť. Časť ľudí žijúcich v tomto meste si vie predstaviť aspoň na krátky čas pomôcť konkrétnemu dieťaťu.“ Ľudia z Návratu teda nielen hľadajú, ale aj podporujú rozhodnutia takýchto ľudí. „Poznáme veľa príkladov zo zahraničia, kde to funguje podobne. Náhradná rodinná starostlivosť môže byť dlhodobá, ale aj strednodobá a krátkodobá, tak ako rôznorodé sú životné situácie detí, ktoré stratili na rôzne dlhý čas možnosť žiť so svojou pôvodnou rodinou.“
Každý rok robia „Návraťáci“ kampaň, ktorá má vždy nejaké motto a je orientovaná na nejakú konkrétnu cieľovú skupinu. „Robili sme mediálne celoslovenské i lokálne kampane Najlepšie je s mamou a otcom, Hľadáme rodičov, Detský domov nie je domov a na jeseň minulého roku napríklad Adoptuj si náhradnú rodinu. Tento rok budeme robiť kampaň, ktorá je orientovaná výhradne na pestúnsku starostlivosť po takzvanej cudzej línii, teda nie cez príbuzných. Vždy na jeseň robíme kampaň, ktorá trvá približne päť týždňov. Je adresná na konkrétnu cieľovú skupinu, podporená veľkými mediálnymi spotmi a interaktívnymi aktivitami pre verejnosť.“
Už desať rokov to funguje
V Banskej Bystrici tento rok budú mať už desiate výročie Klubu náhradných rodín. Od roku 1997 sa v Klube stretávajú náhradné rodiny z tohto regiónu, aby sa spoločne rozprávali o svojich skúsenostiach, aby sa posilňovali, inšpirovali vzájomne a aby si boli istejšie v náhradnom rodičovstve. Rodiny sa stretávajú v pravidelných mesačných intervaloch, ale Centrum Návrat pripravuje aj víkendové pobyty pre rodiny, takisto aj letné týždňové pobyty. Majú aj vzdelávacie programy pre rodičov, ale aj pre celé rodiny s deťmi.
Jednou z metód získavania nových náhradných rodín je hovoriť s ľuďmi, ktorí to už raz urobili. „Snažíme sa ich aktivizovať, aby nám pomáhali hľadať vo svojom okolí ďalšie rodiny. Už existujúce rodiny sú najlepším vzorom pre nové náhradné rodiny,“ uvádza D. Žilinčíková. Ďalšou cestou hľadania je podľa nej navštevovať materské centrá, komunitné centrá, organizácie, ktoré pracujú aj s inými skupinami ľudí a hovoriť im priamo o náhradnej rodinnej starostlivosti. „Stále zisťujeme, že ľudia majú málo informácií. Snažíme sa teda poskytovať informácie čo najširšiemu okruhu ľudí.“
Centrum Návrat pracuje na mnohých projektoch, okrem hľadania rodín, komunikovania s už fungujúcimi náhradnými rodinami, aj na prevencii s krízovými rodinami, ktoré sú ohrozené. „Jeden z projektov je posilnenie systému práce s rodinami v meste Banská Bystrica. Podporujeme stretávanie sociálnych pracovníkov, ktorí spolupracujú s rodinou v rôznych subjektoch, v štátnych aj neštátnych... Snažíme sa sieťovať služby pre rodiny.“
Programy na mieru
Programov na pomoc deťom a rodičom je viac. „Jeden je preventívny, napríklad pre rodiny, kde je rodičovstvo v súčasnosti v pohode, ale vplyvom sociálnych situácii, napríklad, že majú sťažené podmienky bývania, prípadne menej rodičovských a sociálnych zručností, sú deti v nich ohrozené. Týmto rodinám pomáhame aj priamo v domácnostiach, aby sme ich posilňovali v rodičovstve.“ Ďalšia časť programov je pre rodiny, kde boli odňaté deti. S nimi pracujú systémom motivovania ich rodinného potenciálu na to, aby hľadali ďalšie možnosti, ako rozvíjať svoje rodičovstvo. „Keď sa do tých programov nebudú zaraďovať rodičia ešte pred odňatím detí, úspešnosť programov bude minimálna. Oveľa efektívnejšie sa nám zdá poskytovať služby pre rodiny, ktoré sú ohrozené odňatím detí, nakontaktovať sa na ne predtým. Chceme pomáhať v rizikových rodinách, aby vzťah rodič a dieťa fungoval. Ak však nefunguje, a nie je zotrvanie dieťaťa v rodine bezpečné, snažíme sa citlivo pripraviť dieťa i rodičov na odchod z rodiny a hľadáme mu náhradných rodičov,“ hovorí D. Žilinčíková.
Príprava na rodičovstvo
Centrum Návrat má akreditáciu na prípravné kurzy pre náhradných rodičov. „V každej organizácii, ktorá prípravu s rodičmi robí, kurz môže vyzerať inak. Štandardy v zákone sú skôr nastavené na počet hodín. Treba absolvovať 26 až 60 hodín špeciálnej prípravy podľa formy náhradného rodičovstva. My časť robíme tréningovou formou v skupine iných ľudí, ktorí sa rozprávajú o svojich zážitkoch s touto prácou. Aby si to záujemcovia o túto službu vedeli predstaviť, keď si dieťa vezmú. Zvyšný čas sa týka individuálnych rozhovorov, analyzovanie ich rodinnej situácie... Rozoberajú sa silné a slabé stránky ich rodinného systému.“
Riešenie pre matky i náhradné matky
Jednou z možností riešenia ojedinelých situácií je včas zachytiť ženy, ktoré uvažujú o adopcii. „V Banskej Bystrici funguje Centrum rozvoja rodičovských zručností Bazalka, kde pracujeme aj s matkami, ktoré sa nevedia rozhodnúť. Mali sme jeden prípad, keď mladá mamička uvažovala o adopcii, ale napokon sa rozhodla dieťa si ponechať. Teraz sprevádzame maminku, ktorá chce dať svoje dieťa na adopciu. Je spolupracujúca, chodí na lekárske prehliadky, a my robíme všetko, čo môžeme, aby sa to dieťa narodilo zdravé. Ona zasa robí všetko, čo treba, aby ho odovzdala s láskou niekomu, kto sa oň postará, keďže nemá na rodičovstvo podmienky.“ Aj to je jedna z ciest: mať služby v regióne, ktoré zachytia maminy alebo tehotné ženy, ktoré zvažujú adopciu a nevedia si poradiť s touto situáciou...
Ak by dieťaťu hrozilo, že bude na adopciu čakať v zariadení, treba mať pripravených ľudí na území mesta, ktorí sú schopní poskytnúť bábätku patričnú rodinnú starostlivosť počas toho čakania. „Napríklad Nehybovci fungujú ako takzvaná pohotovostná náhradná rodina. U nich už vieme, že sa postarajú o takmer každé dieťa, ktoré im ponúkneme aspoň na krátky čas, aby nemuselo byť v detskom domove. Je to rodina, ktorá to robí z vnútorného presvedčenia,“ dodáva D. Žilinčíková, ktorá si uvedomuje, že to nikdy nebude o množstve rodín. „Nie sme pracovisko, ktoré by chcelo robiť s veľkým množstvom rodín. Naopak, chceme robiť s menším množstvom tak, aby sme mohli s nimi robiť čo najviac a systémovo im pomáhať.“
Ak by ste mali záujem o viac informácií, nájdete ich v Centre Návrat na ulici Komenského 21 v Banskej Bystrici, telefón 0907 51 81 80, e-mail navratbb@navrat.sk, www.navrat.sk, www.adopcia.sk
Na naše otázky odpovedá psychologička Gabriela Zachová:
Čo pre malé bábätko znamená náruč matky?
„Pre budúci zdravý vývoj človeka sú najpodstatnejšie prvé zážitky, prvé kontakty a dotyky blízkej osoby. Vtedy sa vytvára primárna väzba medzi dieťaťom a matkou, alebo človekom, ktorí môže nahrádzať matku. A keď sa toto neudeje, ten vývoj prebieha úplne iným spôsobom. Keď po narodení príde dieťa priamo do náručia, vytvára sa tam ten základ, bezpečie. V najranejšom štádiu života nijakým iným spôsobom to nejde nahradiť. Len dotykmi, zvukmi, vôňami, to sú tie neverbálne a zmyslové prejavy. Bez toho základu sa potom ťažšie budujú ďalšie potreby...“
Ako „poznačí“ vývoj dieťaťa ústavná starostlivosť?
„Ak dieťa nedostáva dotyky, ktoré tak veľmi potrebuje na začiatku, tak môžu mať v budúcnosti problém vytvárať ďalšie vzťahy s ľuďmi. Práve preto, že to nepoznali v ranom detstve. Pre nich sa potom môžu stávať všetky vzťahy nejakým spôsobom povrchné, krátkodobé. Má to vplyv na ich kamarátstva, na možné partnerstvá... Ak nedostanú zrakový kontakt, môže sa to potom odzrkadliť neskôr v škole, napríklad môžu byť nepozorné. Dieťa môže mať problém udržať svoj zrakový vnem na určitom bode. Je nepozorné, hyperaktívne. Má to množstvo dopadov, ktoré si človek nesie celý život.“
Aký význam má pre dieťa život v hoci aj náhradnej rodine?
„Pre dieťa je to jedno, či je to náhradná matka alebo teta či starý otec. Musí to však byť človek, ktorý mu pokryje všetky psychické potreby. Dá mu dotyk, bezpečie, dostatok podnetov. Dieťa potrebuje pohladenia, pochvalu. Náhradná rodina je šanca pre tie deti práve v tom, že budú v opatere človeka, ktorý im naplní tieto potreby.“
Čo poradíte rodičom, ktorí sa rozhodnú prijať cudzie dieťa, ak by sa obávali možných vzťahových problémov napríklad medzi svojimi biologickými deťmi a osvojenými?
„Priviesť cudzie dieťa do rodiny prináša určité riziká. Je to však aj dobré... ak sa zdravým spôsobom podarí preklenúť prekážky, je to výborný vklad pre biologické deti. Pretože každá prekážka, ktorú sa nám podarí prekonať, nás posilní a dá nám do života veľmi veľa.“
