Dobrý sused je hotovým požehnaním. A zlý? Škoda slov... Však to mnohí čitatelia možno poznajú aj z vlastných skúseností. Zdá sa, že 35-ročného Dezidera C. práve za najlepšieho suseda ostatní z domu nepovažovali. To, čo momentálne riešia s Deziderom orgány činné v trestnom konaní, sa stalo ešte v polovici januára, niečo po jedenástej večer, teda v čase, ktorý na návštevy nie je práve najvhodnejší. Dezider tvrdí, že si na veľa z večera nepamätá: „Bol som vtedy opitý, ale viem, že som do bytu susedky vošiel. Viem, že tam vznikol nejaký konflikt, pohádali sme sa a susedka ma vyhodila. Čosi sme na seba vykrikovali. Ale nijako som sa nevyhrážal. Ani som do bytu nevošiel ešte raz. Dosvedčiť mi to môže moja družka aj moja mama!“
Susedka, matka dvoch detí, ktorá v byte žije s rodičmi, mala práve na návšteve sesternicu s priateľom. Čo sa odohralo, opísala takto: „Asi o jedenástej vošiel do nášho bytu Dezider, hoci ho nikto nepozýval. Bolo na ňom vidieť, že je opitý. Do každého rýpal, bol agresívny. Keď sme ho upozornili, aby išiel domov, vôbec nereagoval. Asi po štvrťhodinke odišiel, no opäť sa vrátil. Na každého útočil, strčil aj do mojej mamy. Spoločne sme ho vytlačili z bytu, ale nemohli sme zamknúť, lebo búchal na dvere, kopal do nich. Potom ich vykopol a zase vošiel dnu. Chcel biť priateľa mojej sesternice, kričal, že ma zabije. Mali sme z neho strach, lebo vieme, že keď je opitý, útočí na každého. Keď sme si už nevedeli rady, zavolali sme políciu.“
Dezidera, ktorého dovtedy súdne trestali už štrnásťkrát, obvinili z porušovania domovej slobody a nebezpečného vyhrážania sa. Pretože mal toho na rováši viac, hneď ho vzali do väzby. Tvrdí, že neoprávnene. Veď sa vraj ničoho nedopustil. Okres jeho žiadosť o prepustenie na slobodu zamietol. Dezider sa preto práva domáha i na krajskom súde. O susedskej návšteve preto budú rozhodovať aj tam.
