Milí čitatelia, prinášame vám nový seriál „Ján Dernschwam - stredoveký manažér a bibliofil“, ktorý bude mať päť pokračovaní. V 16. storočí stredoslovenské banské mestá (Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica) patrili k hospodárskym a kultúrnym centrám celoštátneho významu. Založenie Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti na sklonku 15. storočia posunulo Banskú Bystricu o ďalší krok vpred. Nové metódy ťažby a spracovania medených rúd, moderné riadenie banských podnikov, export hotovej produkcie do svetových centier obchodu, vytváralo z Banskej Bystrice mesto európskeho významu. Za ekonomikou nezaostával ani duchovný život. Humanizmus a renesancia zapustili rozsiahle korene. Presviedčajú nás o tom dodnes zachované kultúrne pamiatky sakrálnej a laickej proviniencie. Rubom tejto mince je, že jeden z mužov, ktorý sa zaslúžil o odborné a kultúrne povznesenie mesta tohto obdobia, je širokej verejnosti málo známy faktor Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti Ján Dernschwam. Preto považujeme za správne predstaviť a povedať, čím vlastne vstúpil do histórie mesta, napriek tomu, že nemá pamätnú tabuľu ani ulicu pomenovanú vlastným menom.
Ján Dernschwam sa narodil 23. marca 1494 v Moste ako prvorodený syn bohatého erbovného mešťana. (Otec a syn v dospelosti používali predikát – šľachtické rodové meno, z Hradiczína.)
Talentovaný študent latinskej mestskej školy horoval latinčine, gréčtine, dejinám a zemepisu. V štúdiách pokračoval vo Viedni a Lipsku, kde dosiahol titul bakalára. Ďalšou zástavkou mladého Dernschwama sa stalo Taliansko, kde si prehlbuje získané vedomosti a nadväzuje nové známosti. Š. Taurin, osobný tajomník ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, mu otvára cestu do Budína, tam Dernschwam spoznáva univerzitného profesora, neskôr bratislavského prepošta Hieronyma Balbu. Tento slávny benátsky humanista sa stáva čoskoro vychovávateľom budúceho uhorského panovníka Ľudovíta II. (1516-26). 21-ročný Dernschwam ako osobný sekretár H. Balhu prichádza roku 1515 do Bratislavy, počas prebiehajúcich rokovaní Vladislava Jagelovského, jeho brata Žigmunda – poľského kráľa a cisára Maximiliána o vzájomnej dedičskej zmluve, ktorá bola čoskoro potvrdená vo Viedni svadbou medzi jagelovským a habsburským rodom.
Pôsobenie Dernschwama v Balbových službách bolo pre jeho profesionálnu dráhu rozhodujúce. Jeho spolupracovníkom bol aj Albrecht Jung, syn banskoštiavnického podnikateľa, od ktorého získal utajované poznatky o oddeľovaní kovov a čistení zlata. Počas bratislavských rokovaní upozornil Dernschwam na seba zástupcov Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti a roku 1517 prijíma úradnícke miesto u Juraja Thurzu, s ktorým sa zoznámil ešte v Benátkach a doprevádzal ho na spiatočnej ceste do Uhorska.
Nakoľko sa Juraj Thurzo ešte v tom istom roku oženil s dcérou Ulricha Fuggera Annou a presťahoval sa do Ausburgu, Dernschwam sa stáva zamestnancom jeho nástupcu Alexeja Thurzu. Už z jeho poverenia prijíma miesto správcu mincovne vo Veľkej Bani (Neustadt, dnes Baia Mare) v dnešnej sedmohradskej časti Rumunska.
Autor: Jozef Ďuriančik