Článok pokračuje pod video reklamou
Organizátormi slávnostného spustu dreva boli LESY SR, š.p. Banská Bystrica, Mesto Banská Bystrica a Štátna vedecká knižnica.
Drevo z listnatých stromov slúžilo v minulosti väčšinou ako palivové drevo a v lesoch Banskej Bystrice riešili jeho dopravu do dolín spúšťaním rizňami, teda suchými šmykmi a potom aj vodnými žľabmi. Je to jednoduchá, ale účinná technológia – do žľabu z drevených guliačov priviedli vodu a tá drevo napílené na rovnakú dĺžku splavila až do doliny. Tam ho stačilo zachytávať v potoku a vyťahovať na breh. V okolí Banskej Bystrice, v rajóne mestských lesov, boli takéto žľaby tri. Najdlhší postavili v doline Cenovo, ktorý bez 350 metrov meral päť kilometrov. Ďalší bol v Prašnici, mal necelé dva kilometre a tretí v doline Rakytovo, dlhý bezmála dva a pol kilometra. Postavili ho pravdepodobne ešte v 19. storočí a v roku 2000 ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Roky ho ale poznačili, zostal čiastočne nefunkčný. Vďaka projektu, ktorý ma za cieľ rozvoj turistickej infraštruktúry Banskej Bystrice, ho opravili. Náklady vyšli na jeden a pol milióna korún a projekt podporila Európska únia, Slovenská republika a Banská Bystrica.
Ako sa pri otvorení žľabu zmienil primátor Banskej Bystrice Ivan Saktor: „Naši predkovia dokázali, že drevo možno dopravovať z hôr do dolín aj bez spotreby energií, vlastne len gravitáciu. Môžeme si od nich brať príklad.“ Zároveň vyslovil presvedčenie, že aj táto rarita dopomôže k pritiahnutiu turistov do regiónu.
