Len takú naoko - divadielko pre jedného herca a zopár divákov, ktorých aktívne zapojí do hry. Ak áno, tak si to premyslela zle. Nemala do toho miešať aj svoje deti. To určite pochopila, keď proti nej začali trestné stíhanie. Pri rozsudku Krajského súdu zistila, že je to omnoho horšie, ako si len dokázala predstaviť. Odvolala sa. Veď podľa nej sa nikomu nič nestalo. Tak prečo by mala sedieť v base? To by nebolo voči nej spravodlivé! Ale odvolal sa aj prokurátor. Keď si vypočula verdikt Najvyššieho súdu, upadala do mdlôb. Bárs by nie. Za mrežami prežije dlhé, veľmi dlhé roky...
Príliš hlboký spánok
Pán Jozef sa nenáhlil. Načo by aj? Žena doma nie je, on je už na dôchodku a v dome aj tak zostala nevesta. Je mladá, na materskej dovolenke, inú robotu nemá, určite si bude vedieť dať rady s domácnosťou. Poriadi aj navarí. Cestou z dopoludňajšej prechádzky sa zastavil ešte na kus reči u suseda. Ani sa nestihol poriadne usadiť, keď sa tam odrazu zjavil jeho syn. To, že dnu vtrhol ako víchrica, neveštilo nič dobré.
„Otec! Otec, prosím ťa, poď rýchlo domov!
„Čo je, čo sa stalo, horí?“
„Magda, moja žena, leží doma v bezvedomí! Deti tiež! Neviem, čo je s nimi! Otec, čo mám robiť?“
Až teraz si všimol, že syn má tvar bledú ako stena. Ruka v, ktorej držal akési popísané papiere, sa mu triasla. Starý pán usúdil, že najlepšie bude, ak sa chytí iniciatívy.
„Utekaj volať sanitku! Ja sa idem pozrieť, čo je s nimi. Som predsa len skúsenejší ako ty. Viem, čo mám robiť!“
Neskôr vypovedal, že trojročného vnuka našiel v spálni v postieľke. Ležal na chrbte a tuho spal. Ale veľmi tuho. Tak tuho ho spať ešte nikdy nevidel. Bol to príliš hlboký spánok. Neprirodzený. Dieťa malo veľmi bledú tvár a slabo dýchalo. O rok mladšia vnučka ležala v postieľke dolu tvárou a práve keď vošiel, začalo ju napínať na vracanie. Obrátil ju nabok, aby sa nezadusila, nevdýchla zvratky. Na vankúši, kde jej ležala tvár, už zvratky boli. Striasol sa pomyslením, čo sa mohlo stať, keby prišiel len o chvíľku neskôr. Čo sa dialo s nevestou, to nevie, lebo sa venoval deťom a hneď nato prišla záchranka. Všetkých troch naložili do sanitky a odviezli do nemocnice.
Šesť hodín
bezvedomia
Obe deti boli v hlbokom bezvedomí. Previezli ich na detskú jednotku intenzívnej starostlivosti a zabezpečili životne dôležité funkcie. Lekári vedeli len to, že podľa všetkého požili lieky. Aké lieky a v akom množstve, nemali ani potuchy. Vedeli len to, že je to vážne. Po šiestich hodinách sa zdravotný stav chlapčeka i dievčatka zlepšil. Životné funkcie stabilizovali. Deti sa preberali z bezvedomia.
Ich dvadsaťsedemročnej matke, ktorá pojedla väčšie množstvo liekov a hojne ich zapila vínom, medzitým vypláchli žalúdok. Bola síce ešte stále omámená, ale reagovala. Ako-tak sa dokázala i pohybovať. Podali je infúziu a potom ju poslali na psychiatrické vyšetrenie, tak ako je zvykom pri pokuse o samovraždu. Bolo jasné, že si sama naordinovala oveľa viac liekov, ako jej určil lekár. No a dospelá žena musí vedieť, aké to môže mať následky! Spamätala sa veľmi rýchlo. Už popoludní ju sanitka zaviezla domov.
Ten deň sa však do rodinného domu, v ktorom býval mladý manželský pár s rodičmi, musela sanitka vrátiť ešte raz. Domáca pani sa opäť pokúsila o samovraždu. Tentoraz sa chcela nadýchať plynu z plynového sporáka. Nebolo to nič vážne. Plyn bol veľmi zriedený. Mladú ženu si teraz, pre každý prípad, radšej na psychiatrii nechali.
Len vraj chcela,
aby deti zaspali
O prípad sa začala zaujímať aj polícia. A veľmi intenzívne. Pani Magda v prvej výpovedi uviedla, že sa s manželom hádali. Najmä kvôli neporiadku v domácnosti a preto, lebo jej muž popíjal. Manžel ju vraj vôbec nechápe, svokrovci, ktorí bývajú v tom istom dome, sa ho ešte aj zastávajú. „To na mňa veľmi zle vplývalo“ – vypovedala. „Nevedela som, čo mám robiť. Ešte aj deti večne otravovali. Sú veľmi živé, hyperaktívne. Lekári im predpísali kadejaké lieky na upokojenie, ale aj tak stále vyvádzali!“
Tvrdila, že v ten deň mala na krku dve domácnosti, lebo svokra odišla do nemocnice. Svokor sa vyparil, za ním sa pobral aj jej muž, nebolo toho, kto by jej pomohol. Hneď zrána ju vraj nahneval neporiadok. Musela upratať, obliecť a nachovať deti. Poslala ich hrať sa do izby, ďalej upratovala a zistila, že syn vylial polievku, za čo ho vytrieskala plastikovou muchobijkou. A preto, lebo ju už skutočne všetci a všetko hnevalo, naliala si víno. Ale nie veľa, len za dva poháriky... Začala čistiť koberec zababraný od polievky, no ako sa zohla, seklo ju v chrbte, tak si, z číreho zúfalstva, naliala ďalšie vínko. Ale deti stále robili krik. Nemohla to už vydržať. Potom to na ňu prišlo, zistila, že sa jej nechce žiť. Rozhodla sa vziať si život. Ale nechcela vraj, aby to videli deti, alebo aby si nebodaj v dome neublížili, kým bude zomierať, preto dala synovi i dcére sirup na spanie. Lekár ho predpísal synovi trikrát denne. Dávku musela zakaždým odmerať injekčnou striekačkou. Synovi dala tri kávové lyžičky, dcére dve. Deti uložila, vypila liter vína a zjedla pätnásť tabletiek antidepresíva, ktoré našla v svokrinej kuchyni.
Zachráň deti,
na mňa sa vy...
Po chvíli ju údajne začalo mrzieť, či nedala deťom viac sirupu, ako mohli zniesť, preto manželovi napísala odkaz: „Zachráň deti, na mňa sa vys...“. Písala aj iný odkaz, ale na jeho text si nevie spomenúť. Čo sa dialo ďalej, nevie. Prebrala sa až v nemocnici.
Popoludní ju sanitka priviezla domov. Bola vraj malátna, preto si ľahla spať. Podvečer sa prebudila.
„Počula som, ako sa môj muž rozpráva so susedmi a svojím otcom. To sa ma dotklo. Veď mal byť pri mne, pri svojej žene, a nie sa zabávať s inými! Preto som si ešte dala z vína. Asi pol litra. Potom som sa manžela opýtala, čo je s deťmi, ale on na mňa nakričal: Čo ťa je do toho, ty vrahyňa! Nahnevalo ma to. Tak som po ňom hodila niekoľko tanierov. Ako ženu ma takéto správanie muža urážalo!“
Ako tvrdila, cítila sa natoľko urazená, že sa znovu pokúsila o samovraždu. Zobrala si stoličku, sadla si k sporáku, pustila plyn a čakala, čo sa bude diať. Dialo sa to, že po chvíľke pribehol jej muž so susedom, otvorili okno a zavreli plyn. Ju odviezli na psychiatriu. Ešte dodala, že o samovraždu sa už pokúsila. Podrezala si žily. To preto, lebo sa poranila a nedokázala to psychicky znášať...
Čo hrozilo deťom?
Dávka liekov ukradnutých svokre, ani v kombinácii s vínom, pani Magde príliš neublížila. O plyne nehovoriac (horšie by bolo, ak by vznikla výbušná zmes a niekto by použil otvorený oheň).
Chlapčekova lekárka uviedla, že na poruchy správania predpísala pre dieťa sirup Tegretol. Napísala na fľaštičku dávkovanie, trikrát denne po 2,5 mililitra. Pani Magda, aj jej manžel zároveň podpísali vyhlásenie, podľa ktorého ich poučila, že majú uchovávať lieky na bezpečnom mieste, pretože v prípade ich požitia vo väčšom množstve môže byť dieťa vážne ohrozené na zdraví alebo živote.
Veľmi dôležitá bola odpoveď súdnych znalcov na otázky: Bolo zdravie detí predávkovaním sirupu ohrozené? Hrozila im dokonca aj smrť?
Podľa znalcov mohli všetky preparáty, ktoré mali deti užívať, spôsobiť pri predávkovaní poškodenie zdravia. Každá otrava je nebezpečná životu a v tomto prípade išlo o akútnu otravu, ktorá si vyžadovala zásah lekára. Deti boli v stave ohrozujúcom život. Boli v bezvedomí, plytko dýchali. Len vďaka rýchlemu zásahu lekárov a liečbe predávkovanie nezanechalo trvalé následky.
Na druhú otázku odpovedala znalkyňa záporne. Dávka nebola smrteľná. Každé bezvedomie si ale vyžaduje uplatnenie všeobecných zásad resustitácie – udržanie priechodnosti dýchacích ciest, zaistenie dostatočnej ventilácie. V žiadnom prípade nebolo možné čakať, kým stav bezvedomia pominie, ale museli začať s vysoko odbornou lekárskou starostlivosťou. Na otázku, či by sa deti mohli z bezvedomia prebrať aj samovoľne, bez lekárskej pomoci, nevedela jednoznačne odpovedať.
Najvyšší súd trest
pritvrdzuje
Pani Magdu začali stíhať pre pokus vraždy na dvoch osobách mladších ako pätnásť rokov. Neskôr ju prokurátor z toho istého trestného činu aj obžaloval. Podľa jeho názoru výsledky vyšetrovania, najmä listy, ktoré napísala pred skutkom, ako i to, že vedela o nebezpečenstve nadmerného použitia synových liekov, ako i ďalšie dôkazy, hovoria o tom, že Magda svoje deti usmrtiť chcela.
Krajský súd sa s obžalobou stotožnil. Ale zároveň prižmúril oko – na základe paragrafu umožňujúceho mimoriadne zníženie trestu uložil pani Magde šesť rokov nepodmienečne v najmiernejšej nápravnovýchovnej skupine. Odvolala sa. Ale odvolal sa aj prokurátor, podľa ktorého by bol takýto trest veľmi mierny.
Najvyšší súd dal za pravdu prokurátorovi. Trest zdvojnásobil. Pri vyhlásení rozsudku „a za to sa odsudzuje na dvanásť rokov“ odsúdená upadla do mdlôb.
(Tento prípad sa odohral pred piatimi rokmi. Mená, ktoré sa v ňom vyskytujú, sú zmenené).
