Vyzerá to tak, že človek niekedy nevie, ako sa dostane do rozporu so zákonom. Len odrazu stojí pred trestným senátom a počúva: „...je vinný, a za to sa odsudzuje...“. Tak to aspoň vyznieva v podaní tridsaťročného živnostníka Pavla, ktorého súdia za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti s ťažkou ujmou. Tvrdí, že je nevinný a okresný súd ho odsúdil neprávom. Práva sa preto domáha na krajskom súde. Podľa neho za všetko môže nešťastná náhoda.
Stalo sa to v krčme a Pavol sám pripustil, že mal veľmi ďaleko od triezveho stavu. Postával vraj pred barovým pultom v trojici, ktorú tvorili jeho kamarát a Miroslava, rovnako jeho kamarátka. Objímali sa okolo pliec a vypité mali všetci, nielen on. Odrazu, ani nevie ako, Miroslava spadla a on spadol na ňu. Za to, že spadla tak nešťastne, až jej povolila kosť v nohe, skutočne nemôže!
Miroslava to videla ináč. Vypila iba jedno pivo, teda nemohla byť opitá. Odbehla si od stola, pri ktorom sedela so známymi, do záchodu, a keď sa vracala, zavadil o ňu opitý Pavol. Zatackalo ho a spadol na ňu. Noha ju veľmi bolela. Až tak, že plakala bolesťou. Pavol vtedy na ňu zakričal: „Ty ku..., nesimuluj, lebo ti dolámem obe nohy!“
Miroslava podľa lekárskej správy utrpela zlomeninu oboch kostí predkolenia. Špirálová zlomenina si vyžiadala tri mesiace práceneschopnosti. A keď jej výpoveď podporil i tretí z partie, ktorý tvrdil, že s Pavlom sa okolo pliecnedržal a prišiel až po nešťastnom páde, dal súd za pravdu Miroslave. Okresný súd vymeral Pavlovi peňažný trest 10-tisíc korún (alebo štyri mesiace basy) a zaviazal ho Miroslave uhradiť bezmála 22-tisíc korún. Či Pavol uspeje na kraji s odvolaním, to ešte uvidíme.
Autor: vrb
