Na Košice ho do hladka pripravila mama. Pri dvojhodinovej mokrej depilácii použila desať žiletiek. Lesk, pózy a vyholené telo sú „povinná jazda“ a patria k veci. Frajerku momentálne nemá, nevychádza mu čas. A tiež nemá rád svalnaté reči. Kulturista, vlaňajší juniorský majster Slovenska, študent gymnázia v Brezne Maroš Siman z Pohorelej.
Čo ťa nabudilo začať si práve s takýmto športom ?
Leto. Chcel som na kúpalisku dobre vyzerať, potom ma to začalo baviť. Na vážnosti tomu pridal fakt, keď som nastúpil do gymnázia. Zoznámil som sa s Petrom Bullom, ktorý bol v tom čase štvrták, a takisto majster Slovenska. Spoločne sme trénovali a už to išlo …
Ako reagovali rodičia, keď zistili, na čo si sa dal?
Otec bol prekvapený. Trochu ho ranilo, že som nechal futbal, lebo som sa mu venoval od 2. triedy. Ale predýchal to. Obaja ma však od začiatku podporovali.
Akurát netušili, čo ich to bude stáť…
… to určite! Poviem príklad: Za týždeň zjem zhruba 8 kilogramov kuracích pŕs. K tomu ryža, prílohy, ovocie… Cením si, že mi mama nikdy nenaznačila: Maroš, brzdi, alebo: to musíš naozaj toľko zjesť?! Už som sa jej aj párkrát opýtal, či jej neprekáža môj apetít. Povedala, pokiaľ sa dá, tak v tom pôjdeme s tebou. Jednoducho, bez rodičov by som nebol tam kde som.
Keď sme pri nákladoch: je aspoň za majstrovský titul nejaké kompenzačné?
Niečo áno. Inak sú to väčšinou „naturálie“.
Máš aj iné medaily, ako z Košíc 2006?
Deň pred majstrovstvami Slovenska som na medzinárodnom Banskobystrickom pohári skončil tretí.
V čom spočíva príprava na vrcholovú súťaž ?
Hlavne v diéte. Pije sa destilovaná voda, nasadzuje úbytok sacharidov, bielkoviny idú dole. Ja som napríklad za mesiac schudol l0,5 kilograma. Mesiac som nesolil. Mesiac len kura a ryža, kura a ryža. Nie je to sranda…
Nevyješ od hladu?
Skoro. Najťažšie je nalačno zaspávať. Doma vtedy vyhlasujem zákaz skladovania sladkých vecí v chladničke. Miesto, kde mávam keksíky, musí byť vypratané, všetko het.
Koľko také mučenie trvá?
Tri mesiace. Absolútne krutý je posledný.
Zato po všetkom si zrejme dopraješ!
„Beriem“, čo príde. Mäso, sladké. Chaos. A plienim dve kuchyne. Najprv vetrám hrnce doma, potom u starkej. Hneď mám plnšiu tvár!
Keď máš chuť totálne zhrešiť, po čom siahaš?
Už som spomenul. Je to brutál, ale bez perníkov neviem byť. Na posedenie dokážem zlikvidovať celý kartón.
Keby mala starká zakaždým chodiť do obchodu, tak je asi v kuse na ceste?
Asi tak.
Nebojíš sa, že si s takým jojosystémom privodíš zdravotné problémy ?
Okrem toho, že som bol pri poslednej diéte trochu nesvoj, žiadne ťažkosti som nemal. Pritom som sa očividne menil. Doslova to zo mňa liezlo. Najviac bola z toho nervózna mama. V susedstve však máme lekára, ktorý ma neustále kontroloval. Hlavne tlak. V druhom ročníku som ho mal totiž vyšší.
Čo na to medicína?
Prikázali mi kardiotréningy. Beh a bicykel. Každé ráno som vstával o pol štvrtej, pol hodiny som krútil stacionárne pedále, prepotil dve tričká, potom sprcha, najesť a do školy.
Fešáci s tvojou figúrou majú právo na trochu machrovačky. Užívaš si?
Nerobím to, čo sa mi nepáči na iných.
Ani na diskotékach? Nikdy si nepovedal, aspoň vyskúšam pravačku, keď už tú svalovú hmotu mám?
Ja som veľmi pokojný človek. Okrem toho mám pravidlo - radšej desať kamarátov ako jeden nepriateľ. Toho sa držím. Prebytky energie si „odbijem“ v posilňovni.
V akých intervaloch?
Cez prázdniny trénujem dvojfázovo, počas školy 4 dni v týždni hodinu-dve.
Máš už nejaké predstavy, čo ďalej?
V prvom rade musím zmaturovať. Čo sa týka vzdelania a profesie, chcel by som byť vojak.
A s kulturistikou?
Rozhodne ju nezabalím. Ešte určite nie. Aj našim som povedal: Kým ma nepritlačia zdravotné alebo finančné problémy, pôjdem vyššie. Už to pre mňa vlastne nie je šport, ale život. Keď necvičím, okamžite cítim, že mi niečo chýba.
Vonku si už reprezentoval?
Zatiaľ nie.
Ani sa nečrtá?
V septembri bude nominácia na Európu. Tam by som chcel ísť, ak sa podarí.
