Takto poznáme jednu z popredných osobností slovenských kresťanských demokratov Vladimíra Palka. Našej redakcii poskytol exkluzívny rozhovor.
Pôvodným povolaním ste matematik. Matematika je veda prísne logická. Politika, aspoň navonok, pre laika, vždy až tak logicky nevyzerá. Čo vás priviedlo od matematiky k politike?
O politiku som sa zaujímal vždy a v 80. rokoch som ju sledoval veľmi intenzívne. Každý večer som sledoval správy viedenskej televízie, ktoré boli pre mňa oknom do sveta. V roku 1987 som odišiel z Katedry matematiky Elektrotechnickej fakulty SVŠT. Nenašlo sa pre mňa trvalé miesto, chceli tam členov KSČ. Odišiel som na Ústav technickej kybernetiky SAV, kde som sa zoznámil s ľuďmi v disente. Takými, ako František Mikloško, ktorý ma zoznámil s Jánom Čarnogurským. Sám som sa za disidenta nepovažoval, no na nejakých aktivitách som sa podieľal. Vedel som, že komunizmus padne, že vznikne systém parlamentnej demokracie a bude tam mať zastúpenie aj strana kresťanských demokratov. No netušil som, že sa stanem profesionálnym politikom. Postupne som bol vťahovaný do diania až po funkciu podpredsedu, a potom som sa stal poslancom a napokon aj ministrom.
Pôsobili ste aj ako námestník riaditeľa Federálnej informačnej a bezpečnostnej služby. Neskôr ako minister vnútra. Inklinujete k tomuto rezortu?
Nemôžem povedať, že by som k nemu inklinoval pred rokom 1989. Politika ma zaujímala všeobecne. Práca vo federálnej bezpečnostnej službe bola skôr náhodou. Po Ladislavovi Pittnerovi, ktorý sa stal ministrom vnútra, sa uvoľnilo miesto námestníka FBIS a František Mikloško sa ma opýtal, či by som túto funkciu nezobral. Vzal som si dva dni na rozmyslenie, ale už som tušil, že to prijmem. To sú výzvy, ktoré sa neodmietajú.
Skúsme prejsť na vaše pôsobenie ako ministra vnútra. Ako vás prijali policajti? Ako človeka, ktorý príde z „vonku“ a policajnej práci sa príliš nerozumie?
Bol som štyri roky predsedom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. To znamená, že som s týmto rezortom bežne prichádzal do styku. Pochodil som mnohé okresné a krajské riaditeľstvá polície už ako poslanec a stretával som sa s funkcionármi policajného zboru. Nebol som teda neznámou tvárou. Pred pár týždňami bývalý riaditeľ inšpekcie za mojej éry, pán Jakabovič, oslavoval okrúhle jubileum. Bol som mu v Košiciach zablahoželať. Prišlo aj veľmi veľa policajtov. Bolo to veľmi milé, až dojemné stretnutie. Musím povedať, že za roky čo som bol ministrom, sa policajný zbor niekam posunul a mnohí policajti to cítia. S mnohými z nich stále udržiavam dobré kontakty.
V banskobystrickom regióne ešte stále rezonuje prípad Polomka. Do lúpeže a vraždy boli zapletení policajti. Údajne si trestnou činnosťou privyrábali niekoľko rokov.
Aby sme nekrivdili policajnému zboru, treba si uvedomiť, že až na výnimky to boli bývalí policajti!
Ale aj jeden činný!
Áno, ale treba to vidieť tak, že policajný zbor sa svojich čiernych oviec zbavoval. Aj ja som robil takúto politiku. Bol som v tom prísny. Zaviedol som mravy, podľa ktorých nie je možné, aby sa policajt mimo operatívneho styku stýkal s ľuďmi z podsvetia. Snažil som sa o disciplínu bol som tvrdý. Je to tak, ako nám žartom vravievali na vojenčine: začína sa to rozopnutým gombíkom na košeli a končí sa návrhom trestu smrti u vojenského prokurátora! Podobné je to aj pri polícii. Začína sa to nedisciplinovanosťou, laxným plnením rozkazov a končí sa obohacovaním, korupciou a spoluprácou s mafiou. A to by som vytkol dnešnému ministrovi - že sa polícii až tak veľmi nevenuje. Zdá sa mi, že polícia „beží“ tak, ako bola nastavená za mojej éry.
Necítiť v polícii ďalší vývoj?
Minister urobil chybu, že prišiel do rezortu až s frajerskými vyhláseniami, ktorými chcel byť veľký kamarát s každým. Ale kamarátom s každým byť nemôžete. Keď ste ministrom, vždy musíte mať na pamäti, že musíte bezpodmienečne vyžadovať plnenie disciplíny a zákona. Keď minister Kaliňák nastúpil, obvinil ma, že na ministerstve vládol strach. Keď sa na tento výrok pozrieme vo svetle Polomky, vyznie to trošku absurdne. Veď ak niektorí vraždia, asi strach nemajú. Minister tieto výroky už dávno zanechal a dáva si pozor. On mal ale, bohužiaľ, takýchto výrokov viac. Aj v prípade môjho sporu s policajnými odborármi, ktorých obhajoval. Nikdy som nespochybňoval, že policajti môžu demonštrovať za vyššie platy. Ale nemôžu ukazovať transparenty, že budú spolupracovať s mafiou. Nehovoriac o tom, že policajt, ktorý mal transparent, zarábal asi 38 tisíc korún. Ja som vyžadoval čestnosť. Odvolal som odborárskeho šéfa preto, lebo bol nečestný. Vymýšľal si o platoch. Minister nemá hrať veľkého „kámoša“. Má dbať o disciplínu. To ale neznamená, že nemá mať dobrý, vrelý, starostlivý vzťah k policajtom. Ja som si taký vzťah s mnohými policajtmi našiel.
Ďalším fenoménom bansko- bystrického regiónu je okrem Polomky kauza Černák. Sú určité indície, že Mikuláš Černák bol prepojený aj na bezpečnostné služby. Myslíte si, že to nie sú len indície?
V niektorých trestných spisoch sa o takomto prepojení hovorí. Ale keďže v kauzách, kde sa v trestných spisoch informácie o tom objavujú, zatiaľ nedošlo k úspešnému vypátraniu konkrétnych páchateľov, nechcem túto tému rozvíjať. Hoci v niektorých spisoch sa objavili svedectvá o jeho kontaktoch s tajnou službou v 90. rokoch. Černák si odpykal celý osemapolročný trest a teraz je vo väzbe. To považujem za veľký úspech policajného zboru. Ako viete, je obžalovaný z viacerých vrážd, čiže to bude pokračovať ďalej.
Vráťme sa ešte k Polomke, k úplatným a zločinným policajtom. Tí policajti boli aktívni zhruba aj v tom období, keď ste viedli rezort...
Práve vtedy prestali byť aktívnymi policajtmi! Okrem jedného. Tí, ktorí chceli na mňa útočiť za každú cenu, zo mňa robili nepriateľa policajtov. Trestal som, aj odmeňoval. Žiadny minister predo mnou sa nestretol s toľkými policajtmi osobne a neodmenil ich. Osobne som odmenil stovky policajtov. Ale aj na prípade Polomky vidíme, kam sa nám podarilo veci posunúť. Vyšetrovanie tohoto prípadu, a následné vyšetrovanie gangu v Košiciach, bolo možné len preto, lebo možno využívať inštitút korunného svedka. Zaviesť tento inštitút do nášho právneho systému som považoval za svoju povinnosť. My sme vypracovali administratívny návrh a posunuli ho ministerstvu spravodlivosti, do legislatívneho procesu.
Ktoré obdobie práce v rezorte, v pozícii ministra, sa vám javí ako najkrajšie?
Peknou prácou bola reforma policajného zboru. Hlavne zlúčenie úseku vyšetrovania a kriminálnej polície. Bavilo ma zakladanie špecializovaných útvarov, ktoré sú partnerom úradu Špeciálneho prokurátora a Špeciálneho súdu. Mám na mysli úrady pre boj s korupciou a organizovanou kriminalitou. Na niektoré vzrušujúce momenty asi nezabudnem nikdy. Pred niekoľkými dňami ukončili vyšetrovanie gangu Róberta O. z Košíc. Prípad sa začal v máji 2006 streľbou v košických uliciach. O život prišla osoba spájaná s košickým podsvetím, istý Eštok, a došlo aj k vražde občana, ktorý s vecou nemal nič spoločné. V súvislosti s Eštokovým pohrebom som rozhodol, že už treba skoncovať s producírovaním sa kriminálnych a pochybných živlov, ak zomrie osoba, ktorú médiá spájajú s podsvetím. Rozhodol som, že niektoré živly na pohreb nepustíme. Aj za cenu, že pohreb o dva dni odložili. Budem to vždy považovať za veľmi správne rozhodnutie. Aj osud bol na mojej strane, pretože sme zistili, že jednou z osôb s kyticou v ruke bol vlastne Róbert O.! Šťastný osud stál na našej strane aj preto, lebo už o dva dni ho zatkli. Prišiel na pohreb obete svojich ľudí! To bolo veľmi čarovné... Gang obvinili aj z ďalších vrážd. Som hrdý na policajtov, ktorí to dotiahli až do konca. Roky 90. boli zlatou érou organizovaného zločinu. Dnešnú situáciu s tým, čo bolo, nemožno porovnať. Vraždy v podsvetí nebolo možné objasniť, dotiahnuť do podania obžaloby, do odsúdenia. Staré vraždy začali odhaľovať za môjho pôsobenia. Nechcem tým povedať, že som sa o to zaslúžil len ja. Situácia sa začala naprávať už za ministra Pittnera.
Ako vnímate doterajšie pôsobenie vášho nástupcu na poste ministra?
Minister sa do práce polície až tak veľmi nestarie. To, čo mu vyčítam, je, že pri nástupe vysielal signály, ktoré podrývali morálku. Okrem toho mu vyčítam, že nevedel jasne vyjadriť podozrenie o kupčení s funkciami v policajnom zbore. Upozorňoval som na škandálny výrok terajšieho predsedu Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Rudolfa Pučíka, ktorý v rozhovore pre Hospodárske noviny uviedol že, SNS bude žiadať miesta v inšpekcii, na prezídiu policajného zboru, atď. To je protizákonné. Ak tam chcú svojich, potom treba odvolať ľudí, ktorí na tých miestach pôsobia. To ale nie sú politické funkcie. Odvolať z nich môžete len človeka, na ktorého odvolanie existuje zákonný dôvod. K tomu sa minister nevyjadroval. Keď som ho na to upozornil, mal tendenciu hnevať sa na mňa, nie na „esenesákov“. Ministrovi vyčítam, že v policajnom zbore zavládlo presvedčenie - v polícii rozhodujú politické konexie a nie odbornosť a výkonnosť..
Skúsme prejsť na inú tému. Nedávno ste navrhli zaviesť rodičovský bonus, podľa ktorého by štát prispieval rodičom na výchovu detí. Terajšia vláda dáva podľa vašej mienky na rodinu príliš málo.
Treba povedať, že všetky doterajšie vlády dávali na rodinu málo. Tým ich nechcem nejako obviňovať. Ale nachádzame sa v novej situácii. Hovorím o demografickej kríze, keď sa rodí na ženu v priemere 1,3 desatiny dieťaťa. Musíme uznať obrovský ekonomický rozmer rodičovstva. Keď máme málo detí dnes, budeme mať o 20 – 25 rokov málo pracovných síl. Bude menší HDP, nižšia životná úroveň. Budeme mať horšiu skladbu medzi produktívnymi a neproduktívnymi ľuďmi. Tento problém majú aj inde. Rodičia tým, že majú deti, prinášajú spoločnosti obrovský vklad. Ešte stále sa odvádza päťdesiat percent odvodov do priebežného odvodového piliera. Nespravodlivosť je v tom, že výška dôchodku sa odvíja len od toho, kto koľko odpracoval a koľko odviedol sociálnej poisťovni. Nie od toho, koľko vychoval budúcich „odvádzačov“ do sociálnej poisťovne. A to nie je spravodlivé. Musíme sa pozrieť na rodičovstvo ako na obrovský ekonomický prínos pre spoločnosť a dať rodinám s deťmi to, čo im patrí. Nie milodar. Navrhujem, aby to štát rodičom vrátil na dôchodku a k tomu rodičovský bonus. Aby to rodičom vrátil vtedy, keď sú deti malé, keď ich vychovávajú. Aby im uľahčil rozhodovanie o druhom a ďalšom dieťati. Rodina pri druhom dieťati by mala dostať päťtisíc korún mesačne a za ďalšie dieťa do piateho roku sedemtisíc. Mali by sme riešiť problém výpadku druhého príjmu. Zároveň zdôrazňujem, že detský bonus je formou daňového bonusu. Podmienkou naň je, aby niektorý z rodičov pracoval.
Boli ste vždy známy tým, že za svojimi názormi si veľmi pevne stojíte. V jednom z rozhovorov pre médiá ste však určitú svoju aroganciu pripustili.
Určite nepovažujem za formu arogancie, keď sa tvrdo zrazím so svojimi politickými protivníkmi. V politike sú ľudia, ktorí nerozumejú inej ako veľmi tvrdej reči. Ale uznávam, že človek musí mať stále na pamäti počúvať to, čo hovoria ľudia. Skôr to som mal na mysli. Desať rokov som bol podpredsedom KDH a deväť rokov v najvyššej politike. Po toľkých rokoch sa môže človeku zdať, že vie, o čom je život, a nemusí načúvať ľuďom. Tu sa snažím o sebareflexiu. Či som ľudí neodbil veľmi rýchlo a či som im načúval. To som mal na mysli. Ak chcete presadzovať veľké idey, musíte mať aj podporu ľudí. Veľkého množstva ľudí. Ľudí si získavate nielen veľkými ideami, ale každodenným stykom. Musíte sa dotknúť rukou ich ramena, prehodiť s nimi pár slov. Vypiť s nimi za pohárik, občas s nimi zjesť guláš. Občas vyriešiť problém, ktorý je z hľadiska verejnosti síce triviálny, ale pre jedinca je významný. Toto je mikropolitika, Bez nej sa nedajú presadzovať ani veľké idey.
