Predavačka v obchode s textilom tisíckorunáčku odložila do priehradky pod pokladňu. Automaticky vydala výdavok. Zákazník, mládenec v plátených teniskách a umastených nohaviciach, si výdavok strčil do vrecka a nákup, pár detských rukavíc za tridsať korún, si niesol v rukách. Náhlivo vyšiel z obchodu. Predavačke sa niečo nepozdávalo. Mala akési zlé tušenie. Otvorila pokladňu a ešte raz vzala tisíckorunáčku do rúk. Pozorne si ju prezrela, porovnala s inou. Bola lesklá, papier na omak iný. Keď si to dala dokopy so správaním sa mládenca, bolo jej to odrazu jasné. Bankovka je falošná! Vybehla pred obchod. Zazrela, ako mládenec nastupuje do bielej Lady. Rýchle si poznačila číslo auta, potom vytočila číslo polície. Polícia reagovala neuveriteľne rýchle. Auto zastavila. Osádka, štyria páni sa tvárili urazene. Čo si to policajti dovoľujú? Rýpu do ľudí, ktorí si pokojne vyšli na výlet! Najväčšiu nevôľu nad, podľa ich mienky policajnou zvoľou, prejavil tridsaťpäťročný Peter, nevolený šéf partie. Skrotol až na polícii. Keď mu z vrecka vytiahli pätnásť tisíckorunáčok. Ani jedna nebola pravá.
Ukázalo sa, že páni sa vybrali na okružnú jazdu po obciach. Zastavovali sa v obchodoch, kupovali drobnosti, platili tisíckorunáčkami. Z ich výpovedí sa dalo pochopiť približne toľko, že Peter dostal od nejakého muža (jeho totožnosť sa nepodarilo zistiť) tridsať falošných tisíckorunáčok. Ak sa mu ich podarí pustiť do obehu, vráti pätnásťtisíc, zvyšok si môže nechať. Obchod sa mu zdal lákavý, pozháňal partiu a požičal si auto. On do obchodov nechodieval. Takúto prácičku prenechal svojim spoločníkom. Odhalili ich až v dvanástom obchode. Potom zmenili výpovede. Vraj nemali ani potuchy o tom, že tisíckorunáčky sú falošné. Pán Peter naostatok vyhlásil, že on si na nič, ale vôbec nič nepamätá, a teda nevie, čo od neho chcú. Nezabralo. Súd uznal všetkých vinnými z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov. Petrovi ako šéfovi, navyše už trestanému, vymerali sedem aj pol roka, zvyšným pridelili tresty od šesť do sedem rokov.