Výstava piatich českých a slovenských maliarov mladej až strednej generácie (Veroniky Drahotovej, Jozefa Bolfa, Jakuba Hošeka, Martin Gerbóca a Erika Šilleho) patrí k výstavám, ktoré nevznikli na objednávku kurátora či galérie, ale ani v mene exhibície jedného štýlu. Je výsledkom priateľstva, názorovej a umeleckej príbuznosti umelcov. Ich blízkosť nie je postavená na tom, čo maľujú, ale najmä na tom, ako chápu úlohu byť umelcom dnes.
„Maľovanie obrazov“ je len jednou z vecí, o ktoré sa zaujímajú. V ich mentálnom území sa dá nájsť písanie kníh, kreslenie komiksov a ilustrácii, príprava webstránok, prevádzka klubu a galérie, pôsobenie v médiách a podobne. Aj keď si ide každý svojou cestou, ich komunikácia s okolím zdá sa v mnohom príbuzná.
„Spoločným prvkom obrazov je ich vyhradená autorská štylizácia. Každý z maliarov predstavuje špecifický solitérny „problém“, ktorý nie je možné jednoznačne kategorizovať, každý sa ale zaoberá predmetným, skryto či otvorene „figurálnym“ zobrazením: od polôh popisného realizmu až k abstrahujúcim polohám, pri ktorých už nie je možné jednoznačne kategorizovať ani to, či sa ešte stále pohybujeme v polohách maľby, dizajnu, literatúry, hudby a podobne,“ priblížila tvorbu umelcov kurátorka výstavy Beata Jablonská.
