Dr. O. Faust ho nazval “prvým muzeológom a zberateľom starožitností“. Už za svojho života sa stal v Banskej Bystrici vychýreným zberateľom prvotlačí a rukopisov. Jeho knižnica bola po Sambuccovej hodnotená ako druhá najvýznamnejšia v období humanizmu na Slovensku. Katalóg knižnice vyhotovil sám Dernschwam roku 1552 a dodnes sa nachádza z celou knižnicou vo viedenskej Nationalbibliothek (sign. Cod.12652) pod číslom 6742 až 7739. Knižnica mala 651 zväzkov, ktoré obsahovali 2270 tlačených i rukopisných diel od antiky až po stredovek. Jednotlivé knižné zväzky Dernschwamovskej knižnice majú vlastný ex libris. Podľa pôvodu sa členili takto: 350 kníh je z Nemecka, 328 zo Švajčiarska, 173 z Talianska, 161 z Francúzska, menšie množstvo z Rakúska, Holandska a okolitých štátov. K Uhorsku sa viažu len dva vytlačené tituly a pôvod 94 je neistý. Podľa druhu dominuje humanistická literatúra 66,5 % , antická 21,2 %, stredoveká 12,3 %. Podľa jazykov má prevahu latinčina a gréčtina 88 %, nemčina 9 %, taliančina 2,5 % a maďarčina 0,5 %. Knižnicu zdedil jeho synovec Marek, ktorý ju za 500 zlatých predal do cisárskej knižnice, ktorá sa stala neskôr súčasťou Nationalbibliothek. Niektoré knihy (rukopisy) sa dostali do vatikánskej knižnice, iné do fuggerovskej a odtiaľ do dvornej knižnice v Mníchove. V knižnici je dielo básnika Kallimacha, vedúceho alexandrijskej knižnice Museion, zakladateľa vedeckej bibliografie. Súčasťou knižnice boli tiež knihy tých, s ktorými sú spojené dejiny ľudstva. Zastúpené sú diela gréckej a rímskej klasiky, stredovekej scholastiky a vtedajšej humanistickej tvorby. Vo veľkej miere sú zastúpené teologické diela až po reformáciu. Vo vzťahu k Banskej Bystrici za najcennejšie dielo považujeme „Pamäti ...“ súčasťou ktorého je málo známa úvodná časť, v ktorej Dernschwam píše o známych podnikateľských rodinách mesta: Jungovci, Glocknitzerovci, Königsbergovci... Dodnes nie sú preložené do slovenčiny.
Dernschwam bol nielen zberateľom, ale aj spisovateľom. Žiaľ, mnohé rukopisy sa stratili, hoci ešte na konci 18. a na začiatku 19. storočia sa na ne odvolávalo. So zachovaných Dernschwamových prác uvádzame: 1. Kódex epigrafov, zvaný Inscriptiones Romanae e lapidibus in territoriis Hungariae et Transylvaniae repertis a. 1520-1530 collectae (súpis latinských epitafov na území Uhorska a Sedmohradska), v tomto diele opísal Dernschwam nápis na Trenčianskej skale z r. 179, 2. Rokovanie o dolovaní soli v Sedmohradsku 1528, 3. Cestovný denník do Carihradu a Malej Ázie 1553-1555, 4. Pamäti o podniku na meď Thurzovcov a Fuggerovcov v Banskej Bystrici v dobe jagelovskej (1563).
