Kniha má názov Aprílové dievča a je to pôvodný slovenský román! Jeho autorka Martina Solčanská je príjemná a milá mladá „baba“, so zmyslom pre humor, ktorá vraví: „Vždy sa snažím byť vtipná, ale viem, že medzi vtipnosťou a trápnosťou je veľmi úzka hranica...“ Tiež hovorí, že v nej nie je jeden človek či dvaja, ale hádam aj desiati, a že je veľmi náladová. Martina absolvovala štúdium histórie a žurnalistiky na UKF v Nitre a teraz pracuje ako redaktorka šoubiznisu v známom spoločenskom týždenníku.
Prečo Aprílové dievča? Narodili ste sa azda v apríli?
Na túto otázku je mi naozaj ťažké odpovedať, moja pamäť je už deravá. Aprílové dievča som vymyslela v dvanástich a na nič lepšie som odvtedy neprišla. Asi som chcela vtedy stvoriť nejakú strelenú utáranú hrdinku a apríl svojou premenlivosťou sa mi zdal na to ako stvorený.
A nie ste ani taká, akože „aprílová“? Aká ste? Povedzte niečo o sebe...
Mám celkom rada horoskopy a mám pocit, že moje znamenie, Blíženci, na mňa dosť sedí. Nie je vo mne jeden človek či dvaja, ale aspoň desiati. Jedno moje ja je sivá puťka, ktorá má problémy pozdraviť susedu. Druhé moje ja je exhibicionista, ktorý rád dokazuje, že je vo všetkom najmúdrejší. Tretie moje ja je strašný sarkastik. Štvrté moje ja je naivná romantička... Občas sa mi stáva, že sa prejavuje len jedno moje ja, závisí to od prostredia, kde sa nachádzam.
Nie je váš román Aprílové dievča tak trochu (alebo aj trochu viac) vaším denníkom?
Je to dosť komplikované. Nie je to denník, aj je. Nechodila som na chemickú priemyslovku, nemala som problémy s matikárkou, otec mi nekontroloval každý deň žiacku knižku a predovšetkým som sa tragicky nezamilovala do svojho spolužiaka Andreja Princa. Ale keďže som to dievča mala v hlave trinásť rokov , naše pocity a myšlienky sa vzájomne preplietali. Kniha je denníkom môjho okolia. Sú tam príhody, myšlienky, ktoré sa stali mojim blízkym či kamarátom.
Zoznámte nás s vaším románovým aprílovým dievčaťom... čo je ona zač? Kedy a kde sa jej príbeh odohráva a... a už dosť, aby sme všetko nevyzradili.
Bibiána je jedno úžasné dievča. Má plnú hlavu snov, predstáv a ideálov. Nikdy neoklame, nepodvedie, je presvedčená, že zlo bude vždy potrestané. Je tak trošku zakomplexovaná, svoje kamarátky a sesternice považuje za vzory dokonalosti. A potom príde ON. Je nádherný, múdry a navyše sa volá Princ. A vyberie si ju. Môže byť niečo lepšie? Bibiána však s istotou opúšťa detstvo a zrazu zisťuje, že dobro nie je vždy odmenené. Aj doba, v ktorej dospieva, nie je práve najlepšia. Píšu sa roky 1993, 1994, kapitalizmus začína ovládať ekonomiku a je ťažké pochopiť, že nemôže ísť na lyžiarsky zájazd, pretože rodičia na to nemajú.
Pre koho ste túto knižku napísali?
Predovšetkým pre dnešné „pubertiačky“. Je mi ich tak trošku ľúto, že musia čítať o Terry, ktorá sa nevie rozhodnúť, či chodiť s Mikeom alebo s Johnom, a ktoré šaty si zobrať na školský bál. Keď je niečo naše, pripadá mi to zaujímavejšie, vzrušujúcejšie a predovšetkým bližšie.
Je fajn, že máme na Slovensku konečne pôvodný román pre tínedžerky... teda po slovensky dospievajúce dievčatá. Aké bolo vaše dospievanie?
Ja som bola v podstate veľmi nudné a rozumné dieťa. Ani neviem, ako som dospela a či mnou hádzala nejaká puberta. Mohla som chodiť po diskotékach a vysedávať po baroch, mám neuveriteľne liberálnych rodičov, ale nerobila som z toho nič. Radšej som ležala v knihách. Mať samé jednotky bolo pre mňa to najdôležitejšie. Nezniesla som, aby bol niekto odo mňa v triede lepší. Na druhej strane som bola aj dosť problémové dieťa. Úprimnosť som povýšila na tú najdôležitejšiu vlastnosť a s radosťou som každému povedala pravdu do očí.
Je máj, mesiac lásky... vraj... ako ste na tom vy a vaša láska... alebo lásky?
Niečo sa v mojom mozgu zaseklo. Pred rokmi som si vytvorila predstavu dokonalého muža a, samozrejme, ako to už s dokonalosťou býva, ešte som ho nestretla.
Pohybujete sa vo svete šoubiznisu... ocitli ste sa v ňom náhodou, zhodou okolností alebo je to svet, v ktorom ste sa ocitnúť chceli?
Chcela som sa v ňom ocitnúť. Naozaj chcela. Pamätám si, že keď som chodila na gymnázium, na Nove začali vysielať Prásk! Prvá relácia, ktorá ukázala známe tváre doma, v záhrade, na nákupoch..., „žrala“ som to a snívala, že raz by som sa k tomuto mohla priblížiť. Teraz to robím a už mi to nepripadá také vzrušujúce.
Myslíte si, že na Slovensku máme celebrity? Kto je podľa vás celebrita?
Toto slovo nepoužívam. Nemám ho rada, operujem s pojmami hviezda, a najradšej známa tvár. Na Slovensku máme len známe tváre a známou tvárou je v podstate aj Paris Hilton. Budem klasická, celebritami sú lekári, učitelia a vedci...
No ale dosť o šoubiznise, veď toho je všade okolo nás dosť... čoho nie je dosť, tak iste pôvodných slovenských knižiek pre dospievajúcu mládež. Prečo asi? Žeby obdobie medzi detstvom a dospelosťou nebolo dosť zaujímavým námetom na román?
Podľa mňa je to úžasné obdobie. Plánujete a snívate o tom, že keď budete mať dvadsaťpäť rokov, budete mať veľký dom, muža, dve deti a psa. Ja by som teraz podľa svojich prognóz mala mať už troch Oscarov, jedného aj za sfilmované Aprílové dievča. Stále nechápem, v čom to zlyhalo.
Aké knihy ste vy čítali v „puberte“? A aké čítate teraz?
Mala som také obdobia na striedačku. Tri mesiace som čítala dievčenské zaľúbené romány, potom som pol roka holdovala „verneovkám“ a nakoniec som začala brúsiť po rodičovskej knižnici, kde som objavila svoj najobľúbenejší skvost Krstného otca. Teraz čítam prevažne časopisy - z pracovných dôvodov, a keďže som vyštudovala históriu a nechcem zabúdať, lúskam sa odbornú literatúru či historické romány.
Máte chuť napísať ďalšiu knihu? Viete už aj o čom by mohla byť?
Zvyčajne si všetko vo vedomí a v podvedomí premyslím do najmenších detailov a potom už len píšem. Mám v pláne dve knihy. Prvá bude opäť taká dievčenská, zaľúbená, a tej druhej sa tak trošku obávam. Bude to pokračovanie Aprílového dievčaťa. Andrej a Bibiána budú zrazu dospelí a riešiť sa budú úplne iné problémy...
(Kniha Aprílové dievča vyjde v prvej polovici júna a čitatelia nášho týždenníka budú mať možnosť o ňu súťažiť. V súťaži budú tri knihy pre troch výhercov.)