Nič nie je viac ako múdre deti
Odkedy je Základná škola v Šumiaci pod zriaďovateĺskou pôsobnosťou obce a jej vedenie sa nespolieha len na príspevky na žiaka, mnohé sa zmenilo. Samospráva sa postarala o opravu a rekonštrukciu kotolne, hygienických zariadení a dala vymaľovať chodby. Škola si z vlastných financií a z prostriedkov získaných cez projekt „Podpora rómskych menšín“ zabezpečila opravu strechy a odkvapových rúr aj počitačovú triedu.
Drevené priečky v učebniach zrušili a nechali postaviť murované. Do budovy sa vchádza novou bránou, okná na toaletách a hlavnej chodbe vymenili za plastové, do niekdajšieho učiteľského bytu nasťahovali knihy. V priestoroch upravených na školskú knižnicu vyčlenili miestnosť pre výchovnú poradkyňu. V školských kabinetoch pribudli učebné pomôcky, okná obrátené na juh a na východ chránia žalúzie.To všetko stihli za štyri roky!
ŽIADNY OMYL,TAK TO JE!
Ešte pár týždňov a l4 deviatakov sa na čas strasie všetkých povinností. Po prázdninách pôjde šumiacka končiaca minorita do stredných škôl, z väčšiny iba Adrian Harvan. Vybral si konzervatórium. Tamojšiu základnú školu navštevuje v roku 2006/2008 l58 žiakov. Niektorí vzorne, iní menej často. A vôbec sme si nepomýlili pojmy: Rómski žiaci sú skutočne v majoritnej, až dvojtretinovej prevahe. Ale je medzi nimi aj Nikolka Pokošová, dievčatko z jedenástich detí so samými jedničkami. Ďalší 22 dostávajú motivačné príspevky, lebo dosahujú požadovaný priemer (2,5) jeden chlapec je o stupeň lepší S ostatnými sa treba zaoberať. Trpezlivo a denne. Ovocie je už to, že sa nekradne!
Podľa riaditeľky školy Marty Bošeľovej vzťah rómskych detí k vzdelaniu musí v prvom rade pestovať škola. Societu integrovanú v mestách motivujú možnosti uplatniť sa po nadobudnutí odbornosti aj samotné prostredie. Niektoré deti z osady videli splachovací záchod až v škole. Mnohé neboli ďalej ako u lekára v Pohorelskej Maši. Sú rodiny, kde trvajú na hygiene, iné, kde sa s takými „malichernosťami“ nezaťažujú, musia suplovať učitelia.
SUPLUJÚ MAMY
Základná škola v Šumiaci sa zapojila do dlhodobého projektu „Dajme šancu deťom z rómskej menšiny uplatniť sa na stredných školách a stredných odborných učilištiach“. V rámci projektu „Zlepšenie prístupu rómskej menšiny k zdravotnej starostlivosti“ sme dostali sady hygienických pomôcok, -zubné kefky, zubné pasty, mydlá, uteráky a naštartovali hodiny osvety.“ V poslednom období sme sa špeciálne zamerali na adolescentov. Napriek tomu, že rómske deti rýchlejšie dospievajú, čo sa týka intímnych vecí súvisiacich s telom a pohlavným vývojom, nevedia v podstate nič, navyše sú hanblivé. Len výnimočne sa o tom rozprávajú doma. Prosto, vedieme ich k poznaniu, že dospievanie prináša rôzne fyziologické zmeny, ktoré si vyžadujú prísnejšiu hygienu,“ zhrnula zástupkyňa riaditeľky školy Viera Molentová.
ABSOLÚTNE PLUS
V obci pracuje rómske komunitné centrum Šéfom je Marian Bartoš, pomáhajú mu dve asistentky.“ Je to poznať. Ak nepríde napríklad rómsky žiak na vyučovanie, stačí im zatelefonovať. Idú to okamžitre vybaviť. Rozhodne sú prínosom aj pre nás,“ potvrdila riaditeľka školy. Osvedčil sa aj nultý ročník. Funguje štvrtý rok a zaviedli ho hlavne kvôli rómskym deťom predškolského veku, aby si prv, ako nastúpia do lavíc, zvykli na slovenčinu. Niektoré sú v tomto smere absolútne negramotné. Škola má dvoch asistentov učiteľa. Pomáhajú v triedach s integrovanými žiakmi (l8) a tam, kde sa vyskytnú problémy. Tohto roku dostala škola k dispozícii aj 3 rómskych občanov, ktorí zabezpečujú disciplínu v triedach a na chodbách. „Sú to ľudia na aktivačnom a poskytol nám ich pán starosta“ upresnila M. Bošeľová.
SPIEVALI AJ V MARTINE
Folklórny súbor Šumiačaník je približne taký starý ako dospelý Šumiačan, čo znamená, že tohto roku oslávia päťdesiatku. Detskú odnož „vypestoval“ učiteľ a dlhoročný riaditeľ školy Ján Molent. Vlani aj v apríli 2007 získal Šumiačaník v súťaži o Horehronskú valašku v Telgárte l. miesto. V Slovenskom slávikovi, ktorý vzišiel z iniciatívy Petra Dvorského, sa raz prebojovali až do celoštátneho finále. Nedávno zaspievali na vernisáži výstavy v Martine, ktorú usporiadala Matica slovenská k nedožitým 85. narodeninám Kláry Jarunkovej
K osobnosti spisovateľky sa viaže žiacka súťaž v prednese prózy pod názvom Jarunkovej Jar v Šumiaci.“,ktorú založila ZŠ Šumiac. O tom, že si už vybudovali meno, svedčí posledný 4. ročník 2007, na ktorom sa zišlo 60 účastníkov zo ZŠ v okrese. Medzi najvýraznejšie šumiacke výtvarné talenty patril žiak Ján Voletz, dnes už študent Strednej priemyselnej školy užitkového umenia v Kremnici.
VZORY BOLI, NOVÉ NIE SÚ
V šumiackej ZŠ vyrástli také športové esá ako majster sveta v parašutizme Juraj Karoly, majster ČSSR v zápasení Jozef Černák, Martin Gažúr a ďalší, ktorí obsadzovali vychytené zápasnícke súťaže pod vedením učiteľa a trénera Mila Guzmu. A pritom nemali telocvičňu, len jednu učebňu vyloženú žinenkami. Dnes patrí telocvik medzi najmenej obľúbené predmety. Ani ako „ulievareň“. Deti zleniveli, väčšinu ich záujmov prevalcovali počítače. „Myslím si pritom, že rómski chlapci majú napríklad veľké predpoklady pre futbal. Sú skutočne šikovní. Máme dva futbalové krúžky, chodia na turnaje v Heľpe, kde sa vyberajú talenty, lenže do Heľpy treba dochádzať. Treba mať na cestovné, byť na to oblečený aj obutý… a tam sa to končí. Našou poslednou športovou trofejou je putovný pohár v cezpoľnom behu z Beňuša,“ konštatovala neveľmi nadšene riaditeľka školy Marta Bošeľová.
TRIDSAŤ PERCENT LÁSKY
Učiteľský kolektív, l5 kvalifikovaných pegagógov a dve učiteľky, ktoré nadobúdajú vzdelanie v odbore špeciálna pedagogika, v rámci regionálnej výchovy motivujú žiakov, aby si všímali, vyhľadávali a zbierali veci, ktoré boli v minulosti súčasťou vybavenia domácností, remeselníckych dielní a hospodárskych dvorov. Tieto predmety v menšom zastúpení tvoria stálu výstavku v priestoroch školy, v celých súboroch ich prezentujú počas významných osláv a udalostí.
Na otázku, čo môže v rámci 30 percent regionálnej výchovy zakomponovať do učiva povedzme matematikár, Viera Molentová, ktorej sa predmet priamo týka, povedala: „Napríklad výpočet obytnej plochy drevenice, pozemku pod ňou, alebo štvorcové metre ronďožky, čo je po šumiacky domáci koberec.“
GENÉZA v SKRATKE
Podľa správy z vizitácie z roku 1652 sa usudzuje, že škola v Šumiaci existovala už vtedy. Iný predpoklad hovorí o dátumoch po roku l638, resp. po roku 1652. Od roku l900 začala pôsobiť ako Gréckokatolícka ľudová škola so 6. ročníkmi. Stála na mieste terajšej školya bola vzhľadom na veľkosť učební nevľúdna najma v zime. Deti chodili do školy bosé, slabo oblečené, a aby sa ako-tak zohriali, museli si nosiť na kúrenie polienka.
Objekt súčasnej školy začali stavať v apríli 1941 Vyučovať sa začalo v školskom roku 1941/ 42. Projekt a rozpočet stavby v čiastke l milión 285-tisíc korún zverili architektovi Hynkovi Nečasovi z Banskej Štiavnice.