Na území Slovenska sa maturita ako následok reformy zaviedla v roku 1849. Ústna časť trvala aj deväť hodín, maturanti boli zhruba o rok starší ako dnes. Skúška dospelosti bola aj pred 158 rokmi rozdelená na písomnú a ústnu časť.
Najskôr študenti písali prácu v materinskej reči a na jej kompozíciu mali päť hodín. „Materinskou rečou sa rozumel jazyk, ktorým sa na gymnáziu vyučovalo. V štátnych to bola maďarčina, súkromné gymnáziá si mohli vyučovací jazyk určiť podľa toho, aký jazyk prevažoval v regióne,“ povedal Vladimír Michalicka z Múzea školstva a pedagogiky v Bratislave. Maturovať zo slovenčiny mohli len na štyroch slovenských gymnáziách - v Banskej Bystrici, Revúcej, Martine a Kláštore pod Znievom, aj to nie dlho. Súčasťou písomnej časti boli cudzojazyčné preklady. V závere študenti riešili matematickú úlohu. Aj ústne sa maturovalo z viacerých predmetov. Z literatúry materinskej reči, latinčiny a gréčtiny a ich literatúry, dejepisu a zemepisu, matematiky, prírodopisu, gramatiky a literatúry druhého živého jazyka.