Už sme spomínali, že pred súd sa možno niekedy dostať veľmi ľahko. Dokumentujú to i dva nesledujúce prípady. Zhodou okolností sa odohrali v tej istej obci a hoci ich od seba delí rok, pred súd sa dostali približne v tom istom čase.
V to augustové popoludnie ľudia prekvapením vyvaľovali oči. Také divadielko určite ešte nevideli. Po chodníku sa, dobre že nie prostred obce, promenádovala pani Anna, tridsaťročná domáca obyvateľka, povyzliekaná úplne donaha. Nahota jej očividne nerobila žiadne problémy. Sadla si pokojne na obrubník ako na nudistickej pláži a sedela tam, pokým nevybehla jej mama a dcéru nezahnala domov poriadnym drúčiskom. Niekto to oznámil polícii. Pani Annu (ktorá pripustila, že vôbec nebola triezva a po hádke s matkou ušla z domu), začali stíhať za výtržníctvo. Jej matku tiež... Dcére totiž vulgárne na verejnosti nadávala a bila ju. Pred súd zatiaľ išla len pani Anna. Dostala podmienku a nariadili jej protialkoholické liečenie. To je ešte len prvé kolo.
Hlavnými aktérkami druhého príbehu sú dve, v tom čase len pätnásťročné dámy, Radka a Janka. Obe zborovo tvrdili, že sa vlastne nič nestalo. Len sa večer asi o pol deviatej stretli na ulici, a chceli si pokecať. Klebetili, smiali sa, vtom vybehla z jedného domu nejaká pani a kričala na nich, aby boli ticho a išli preč. Rozprávali sa ďalej, ale tichšie. Po chvíľke pani opäť vybehla, tentoraz aj s veľkým psom na vodidle, a začala im vulgárne nadávať. Dievčatá pripustili, že jej mohli rovnako vulgárne odpovedať. Radka tvrdila, že ju žena chytila za rameno, tak ju za rameno chytila aj ona. To bolo všetko. Dosvedčiť im to môžu i dvaja kamaráti, ktorí išli práve okolo.
Poškodená to videla úplne rozdielne. Po desiatej večer, keď je už nočný pokoj, počula pod oknami veľký hluk. Uvidela dve dievčatá a dvoch mládencov pod vplyvom alkoholu. Požiadala ich, aby sa premiestnili k svojim domom. Zostali a hluk sa ešte zosilnil. Keď ich upozornila ešte raz, dievčatá jej začali vulgárne nadávať. Vyšla von, chcela si ich odfotiť a dievčatá ju s krikom: „Počkaj, ty sviňa, budeš si nás pamätať!“, napadli. Bili ju, kopali ako dve dračice, dokonca spadla na zem. Usvedčujúca fotografia sa nevydarila. No hneď volala políciu a bola aj u lekára. Zo zranení sa liečila desať dní.
Svedkovia dievčatám nepotvrdili nič. Boli vraj natoľko opití, že si máločo pamätajú. Súd dal za pravdu poškodenej. Nemala síce fotografiu, ale lekárske potvrdenie o zraneniach. Tri mesiace straty slobody s podmienkou na rok by ešte dievčatá ako-tak prežreli – horšie je, že my mali aj zaplatiť bolestné 16 000 korún.
