Keď nám poskytol rozhovor pred necelým rokom, bol kmeňovým hráčom Philadelphie a myslel na Stanley Cup. Hlavu mu vtedy zdobili dlhé vlasy. Tesne po rozhovore prestúpil. Dnes už ostrihaný center Chicaga Blackhawks a slovenskej reprezentácie sa pripravuje na to, že od 1. júla bude voľným hráčom. Podobnú situáciu ešte nezažil, no nebojí sa jej. Kto by sa mohol stať jeho novým zamestnávateľom? To netuší, vysnívaný klub však v najprestížnejšej lige sveta nemá. O možnom prestupe, o nudnej sezóne i o skupinkách medzi hokejistami sme sa rozprávali s Michalom Handzušom.
Takmer pred rokom ste pre naše noviny poskytli exkluzívny rozhovor ešte ako hráč Philadelphie Flyers, ktorá má vždy tie najvyššie ambície. Pár dní po vyjdení rozhovoru vás klub nečakane vymenil do Chicaga. Aké to bolo?
- Celkom som to čakal, lebo mne sa tento rok končí zmluva a keby ma Philadelphia vymenila v strede sezóny, tak by za mňa nedostala až toľko, koľko pred sezónou. Teda som to čakal. Bolo nás tam veľa centrov, tak som to bral celkom normálne. Mal som tam hrať v prvej päťke, chceli, aby som hral s Havlátom, ktorý je výborný hráč, teda bral som to ako novú výzvu.
Mali ste dobrú bilanciu. Po troch týždňoch v drese Chicaga však prišlo zranenie.
- Začali sme dobre, bolo to všetko super, aj sme veľa hrali, boli sme prvá päťka, dávali sme góly, asistencie. Aj mužstvu sa darilo, vyhrávali sme, teda sezóna bola dobrá, ale krátka. Ale zranenia sa v športe stávajú. Bola to náhoda, ktorá sa stáva. Možno keby som bol centimeter niekde inde, alebo na inej nohe, tak by sa to nestalo.
Ako to teraz vyzerá s kolenom?
- Teraz už dobre, keďže je už 6 mesiacov po operácii, už ho naplno zaťažujem. Ešte začiatkom júna idem na výstupnú kontrolu k doktorovi, ktorý ma operoval, a ten by ma už mal pustiť, že budem môcť všetko robiť plnohodnotne. Dúfam, že to bude dobré.
Mali ste teraz veľký herný výpadok. Zrejme sa to prejaví aj na výkonnosti.
- Budem sa musieť dostať do veľmi dobrej kondície, to je základ. Keďže som nehral celý rok, tak jedna vec je, že som oddýchnutý, ale druhá vec je, že som stratil kondíciu. Chcem ísť na ľad skôr, ako som kedysi chodieval, a budem veľa korčuľovať. Myslím si, že mi to iba pomôže, keď budem oddýchnutý.
Po odchode z Philadelphie ste sa vyjadrili, že akákoľvek nostalgia padne zatvorením kamiónu v Chicagu. Bolo to skutočne tak? Žiadna nostalgia za dobrým klubom?
- Nebol som vymenený prvýkrát. Už viem, ako to chodí, a vtedy sa už človek nemôže pozerať naspäť. Lebo keď sa pozerá naspäť, tak ho to brzdí v napredovaní. Ja som sa s tým zmieril. Vo Philadelphii mi bolo dobre, ale proste stačilo. A tým pádom som bol pripravený na novú sezónu. Myslím si, že som bol pripravený dobre. Sezóna by bola dobrá, keby sa mi nestalo to zranenie.
A čo hovoríte na to, že akonáhle ste odišli z Philadelphie, tak z klubu s obrovskými ambíciami sa počas sezóny stalo najhoršie mužstvo NHL? Dávate to do súvislosti aj s vaším odchodom? (smiech)
- Určite nie. Jeden hráč predsa veľa nezmení. Boli tam nejaké zranenia a niektorí hráči, ktorí mali hrať, ani neodohrali celú sezónu, teda trochu sa to tam rozpadlo. Bol som sám prekvapený, ako až veľmi, ale nevidel som do toho mužstva, lebo som tam nebol, takže ťažko sa mi k tomu vyjadruje.
Ako to vyzeralo v Chicagu? Bola možnosť hrať v elitnom útoku lepšia ako vo Flyers?
- Čo sa týka zostavy Chicaga, tak nie, lebo predsa Philadelphia hrala každý rok play-off a o špicu. Chicago do play-off nepostúpilo. Ale v Chicagu som teda hral v prvej päťke, a to 20-25 minút za zápas, teda hrával som viacej ako vo Philadelphii. Navyše v kľúčových momentoch som bol na presilovkách a oslabeniach. Bolo mi v Chicagu dobre, nemôžem sa sťažovať, len škoda toho nešťastného zranenia.
Rozumeli ste si v prvej päťke v Chicagu lepšie ako u „letcov“?
- Myslím si, že aj vo Philadelphii som si rozumel. To sa takto nedá povedať. Veľa záleží aj od toho, koľko človek trávi na ľade a či hrá prvú presilovku. Vo Flyers som nehral prvú presilovku. Keď som ju tam chvíľku hral, tak ten jeden rok sa nám veľmi darilo s Recchim a s LeClairom, vtedy sme sa takmer dostali do finále. Vo Philadelphii bolo veľa hviezd, teda je to s tým ťažko porovnateľné. V Chicagu bola jedna naša päťka a my sme hrali skoro všetko. A je to ťažké hodnotiť aj z toho titulu, že som hral iba 8 zápasov. Ktovie, ako by to bolo ďalej.
Snom každého hráča je Stanley Cup. Ako vidíte túto šancu v Chicagu?
- Chicago skôr buduje mužstvo, teda na Stanley Cup to ešte zrejme nebude.
Od 1. júla budete voľným hráčom. Aké máte z toho pocity?
- Zatiaľ žiadne, lebo ešte to neprišlo. Som zvedavý, aké to bude, uvidíme, aký bude záujem klubov. Bude to určite zaujímavé, ešte som nikdy nebol voľným hráčom.
Chceli by ste prestúpiť, alebo ostať v Chicagu?
- Momentálne nad tým nerozmýšľam. Uvidíme, ako sa vyvinie Chicago, to má ešte mesiac na vyjadrenie. Záleží teda aj od toho, ako sa vyjadria oni. Keď sa dohodnem s Chicagom, tak sa dohodnem, ak nie, tak nie.
Niekedy to býva tak, že predchádzajúci klub si vezme hráča naspäť. Máte práve oblečené oranžovo-čierne tričko, teda klubové farby Philadelphie. (smiech). Čo by ste povedali na túto možnosť? U „letcov“ po zbabranej sezóne prídu zmeny...
- Tak uvidíme. (smiech). Myslím si, že som tam zanechal dobré meno, tak aj to môže byť jedna z možností, ale momentálne sa neviem k tomu vyjadriť, keďže kluby nemôžu so mnou rokovať, je to možné až po 1. júli. Neviem, aké majú „letci“ plány, lebo v podstate budujú mužstvo, tak neviem, či budem figurovať v ich plánoch.
Philadelphia prišla aj o Forsberga a iných centrov. Z tohto hľadiska by ste sa tam zišli.
- Možno áno. Oni ma vlastne trejdovali preto, lebo nás bolo veľa centrov, a potom im toľko centrov vypadlo, že zrazu v sezóne nemali žiadnych centrov. Takže to je taký paradox. Uvidíme. Fakt sa neviem vyjadriť, čo bude, rokovať budeme až po 1. júli.
Je pred 1. júlom u vás nejaký vysnívaný klub, za ktorý by ste chceli hrávať?
- Nemám vysnívaný klub, naozaj nemám. Niečo hrá v prospech niektorého, niečo v prospech druhého. Možno by som chcel byť vo východnej konferencii, kde je menej cestovania, ale poznám niektoré kluby, ktoré by sa mi páčili aj zo „západu“. Teda ťažko povedať. Bude to záležať aj od ponuky a od toho, aký ten klub je, kto tam trénuje. Možno by som rád išiel aj tam, kde ma poznajú a kde mám vybudované zázemie. Teda ťažko povedať.
Prípadne tam, kde je veľa Slovákov? Napríklad do Minnesoty?
- Aj to by bolo super.
Z Philadelphie odišiel tréner Hitchcock, nastala tam cez sezónu akási revolúcia. Sledovali ste to?
- Bol som z toho veľmi prekvapený, že to dopadlo až takto. Ale mal som vtedy iné problémy. Akurát som sa zranil a mal som operáciu, teda sledoval som to iba okrajovo, nie detailne.
Ako ste teda prežívali túto sezónu. Kde ste trávili svoj čas?
- Bol som doma (v Chicagu) a rehabilitoval som. Bola to nudná sezóna, dá sa povedať, lebo som nič nerobil, iba pozeral domáce zápasy. Rehabilitoval som každý deň, čo nie je žiadna sranda.
Vo finále NHL je teraz Anaheim s Ottawou. Sledujete dianie v NHL? Kto je vaším favoritom na Stanley Cup?
- Teda Anaheim už postúpil? Ani to teraz veľmi nesledujem, ako vidíte. (smiech). Myslím si, že Stanley Cup vyhrá Anaheim, aj keď aj Ottawa hrá vynikajúco. Ale Anaheim je stavaný na to, aby vyhral.
Vo Philadelphii sa chytil ďalší Slovák Štefan Ružička. Sledovali ste jeho výkony?
- Veľmi nie, bola to východná konferencia. Vedel som, že Ružička je dobrý, ukazoval sa tam už vo veľmi dobrom svetle. Snáď sa mu bude dariť ešte viac.
Za reprezentáciu ste teda šancu nastúpiť nemali. Predpokladám, že ste majstrovstvá sveta sledovali. Ako ste ich videli?
- Je to škoda. Myslím si, že mužstvo malo potenciál a malo na to, aby hralo minimálne semifinále. Myslím, že aj chalani boli z toho smutní, lebo cítili, že majú na to, aby tam niečo uhrali. Ten jeden zápas im, žiaľ, nevyšiel.
Kde sa podľa vás stala najväčšia chyba?
- Neviem, ale veľké chyby sa robili v obrane, povedal by som, že až školácke. Často na to doplácame, stalo sa to aj teraz, dostali sme viaceré lacné góly.
Chýbalo možno trochu aj srdce?
- Myslím si, že to nechýbalo, aj keď niekedy to možno tak v televízii vyzerá. Srdce nikdy nechýba, ale keď sa nedarí, tak to už vyzerá všeljako.
Po exkluzívnom zápase s Českou republikou, ktorý sme vyhrali, to vyzeralo veľmi sľubne...
- Určite. Mali sme dobré mužstvo, teda pre mňa to nebolo žiadne prekvapenie, že sme porazili Čechov. Myslím si, že oni tam nemali až taký kvalitný výber ako my. Bolo to pre sebavedomie dôležité, že sme ich porazili, žiaľ, štvrťfinále so Švédmi sme nezvládli.
Pred šampionátom boli avizované viaceré nezhody s trénerom Šuplerom.
- Neviem, k tomuto sa neviem vyjadriť.
Údajne to v reprezentácii funguje tak, že sú tam určité skupinky, ktoré to tam nejakým spôsobom chcú ovládať. Je to tak a je to tam problém?
- Neviem, teraz som v reprezentácii nebol, takže neviem, či tam boli skupinky, alebo nie. Ale myslím si, že skupinky tam vždy budú. Vlastne v každom kolektíve sú aj skupinky. Predsa len niekto je k niekomu bližšie, niekto s niekým hrával, napríklad Trenčania hrali spolu, teda sú tam spolu akoby skupinka. Ale základ je, aby aj skupinky komunikovali medzi sebou a aby aj skupinky chodievali niekedy spolu a hlavne aby držali spolu. Teda nevidím problém v tom, keby tam boli. Problém by bol v tom, keby sa tieto skupinky úplne izolovali. Momentálne neviem, či to takto fungovalo aj teraz, alebo nie.
Teda skupinky sú v hokeji bežná vec?
- Je to bežná vec, veď v podstate v kolektíve je 25 hráčov. Je to v každom kolektíve. Niekto sa pozná s niekým bližšie, s niekým nie. Keď si idú niekam sadnúť, tak niekto ide s jedným, druhý s niekým iným. Teda je to podľa mňa úplne normálne. Ale zlé je, ak sa skupinky izolujú a nebodaj by začali proti sebe bojovať a hádať sa. Vtedy je problém. Ale v reprezentácii to nikdy tak nebolo.
Vidíte svoju hokejovú budúcnosť práve v podobných projektoch, aké chystáte v Banskej Bystrici? Teda stavba hokejbalového ihriska a podobné veci?
- Vždy som sa chcel angažovať v nejakých takýchto veciach, ktoré nie sú komerčné, ale vyslovene potrebné pre spoločnosť. Mne sa tento projekt veľmi zapáčil, preto budem takéto projekty vždy podporovať. Nestačí len hovoriť, že treba takéto veci robiť, ale aj priložiť ruku k dielu.
Ste spolumajiteľom banskobystrického hokejového klubu HC 05. Pred sezónou boli veľké vyhlásenia, že klub chce postúpiť do extraligy. To sa nepodarilo.
- V klube zavládlo sklamanie, lebo sme chceli postúpiť. Podmienky aj boli vytvorené, ale bohužiaľ, taký je šport. Niekedy sa podarí, niekedy nie. Minulý rok sme vyhrali ligu, aj keď sme nemuseli a teraz, keď sa muselo, tak sme nevyhrali. Ale to už patrí k tomu. Pracovať stále chceme viacerí. Chceme ísť ešte viacej do mládeže, aby sa začalo budovať to, čo tu bolo predtým. Bystrica bola liahňou talentov a momentálne sa to trochu pribrzdilo. Chceme sa aj tomu venovať ešte výraznejšie ako doteraz. Jednou z vecí je aj pre toto takýto projekt.
