Uvariť dobrú kávu to nie je len tak. Treba nahriať šálky, zrnká pomlieť na správnu hrúbku, presne filtrovať... Fajnšmekri tvrdia - hotový rituál. A sledovať ho naživo je vraj lepšie ako televízor. Stano Cibula to má v rukách. Od januára mu patrí titul – barista roka 2007.
Správny barista vie o voňavom nápoji takmer všetko. Od plantáží, kde sa surovina pestuje, cez baliarne a štatistiky, kde sa jej najviac vypije, až po fakt, že pena na kapučíne nesmie mať bublinky. Stano tvrdí, že o kvalitne pripravenom espresse môžeme hovoriť vtedy, ak hosť vypije jedno a vzápätí si objedná ďalšie. „Skončil som hotelovku a začal v Luxe. Prvé skúsenosti s hosťami, kultúra podávania jedál i nápojov. Bola to dobrá škola. Som však súťaživý typ, šiel som teda ďalej.“
Ďalej, čiže do baru
Dobre namiešať a úhľadne „vycifrovať“ ovocný nápoj či drink má tiež svoje pravidlá. I keď sú jednotlivé ingrediencie a receptúra rovnaké, vonkoncom to neznamená, že nápoj v pube „a“ chutí rovnako ako v bare „b“. Vrtenie so šejkrom, vyhadzovanie do vzduchu či poza chrbát je malé-veľké predstavenie. Je to o šikovnosti rúk, postrehu, kontakte s hosťom. Divadlo, čo teší a v závere aj chutí.
Tri roky s kávou
Či je ťažšie namiešať dobrý drink alebo espresso, Stano neporovnáva. Tvrdí, že oboje je umenie. Spomína na Taliansko, kde ani na jednej terase nevidel veľkú šálku na espresso. Skrátka takú nemajú. Hovorí o šesťdesiatich druhoch kávových zŕn, pričom v gastronómii sa vraj používajú len tri. Kávičkárska krajina je údajne Švédsko so spotrebou deväť kilogramov na osobu. Má o nej naštudované dosť a tvrdí, že stále sa učí. V januári získal slovenský titul Barista roka, v auguste cestuje na majstrovstvá sveta do Tokia. Praktickú časť trénuje v práci, v penzióne Boca, teóriu driľuje po večeroch doma.
Majstrovstvá sú šou
Mnohí netušia, že „kávové preteky“ sú aj o tom, kto je aký herec, či dokáže nadviazať kontakt s publikom. Mal by ho dostať do varu, baviť ho. Majstrovstvá sú však aj o tréme a strese. „Máme pripevnený mikrofón a všetko od začiatku zároveň komentujeme. Od nastavenia mlynčeka, cez váženie kávy, po správny čas filtrácie... Na majstrovstvách pripravujeme po štyri espressá a kapučína, tiež rovnaký počet ľubovoľných nápojov. Samotnú prípravu musíme stihnúť za pätnásť minút. Porota sleduje každý pohyb“. Na adrenalín v Japonsku sa však Stano teší.
Espresso s čili papričkami,
káva s lesným ovocím či latte s mätovým sirupom. To sú aktuálne hity, ktoré Stano svojim hosťom pripravuje najčastejšie. Aj tento nápoj totiž podlieha móde. Tvrdí, že ak do kaviarne vstúpi Talian, zásadne si dá espresso tak na dva hlty. Kto bol v tejto krajine, určite vie, o čom hovoríme. Niekto sa domnieva, že po takomto ekrazite máte infarkt v zákrute. „Omyl. Je to len správne pripravené espresso so všetkým, čo k tomu patrí. Taliani ich denne vypijú štyri až päť.“ A ako podľa Stana rozoznáte to správne?
„Pena musí mať farbu aj lesk. Keď do nej fúkneme mala by sa roztiahnuť a zasa stiahnuť. A po vypití by z nej malo ostať v šálke aspoň kúsok“.
Plantáže v Brazílii
Celtové vrecia s kávou Stano už videl. Sníva o tom, vidieť kávu na živo. Najlepšie kdesi vo Venezuele či Brazílii. Kedy sa mu to podarí, v tejto chvíli ani neodhaduje. Aby si tento sen nezariekol...
