SLOVENKA

Jarka Slobodová z Pohronskej Polhory na Majstrovstvách sveta v horskom krose veteránov v nemeckom Schwarzvalde skončila v prvej pätnástke, vlani, pri konkurencii l200 štartujúcich z 34 krajín, bola v Seilone (Švajčiarsko) dvadsiata -- a neštekol o tom ani pes!

Utorok. Po dvoch hodinách stupáka a riadneho tempa hrebeňovkou si ešte urobí malé odľahčujúce kolečko po ceste. Spravidla behá s kamarátkou, inokedy s bratom, no dosť často aj sama. „Strach? Asi ma má príroda rada, keď mi ich ešte nenahnala do cesty“ -- hovorí o medveďoch a o Čiernom vrchu. Trénovať s obavami, to by určite nešlo. Pre každý prípad necháva manželovi lístok, kde sa bude približne pohybovať, mobil má vždy pri sebe. „Človek musí vedieť, prečo to robí. Nikdy napríklad neštartujem s myšlienkou všetkých zotrieť a za každú cenu vyhrať. Ja sa len tak nezáväzne radujem…“
Je pravda, brat bol talentovaný osemstovkár. Aj to, že mu niekedy, keď si vybehol do kopca, poskakovala za pätami. Intezívnejšie, ale stále len pre seba začala behať oveľa neskôr. Dať sa na nejakú činnosť, najlepšie na šport, jej nepriamo naordinovala lekárka. Dostala totiž psoriázu. Bez genetických predpokladov z ničoho nič prosto bola a nešla sa jej zbaviť. Vycestovali k moru. Skúšala kúpele, rôzne lieky, nič nepomáhalo. Až došlo na slová primárky kožného oddelenia banskobystrickej nemocnice: V ojedinelých prípadoch môže byť spúšťačom kožných chorôb aj dlhodobá psychická záťaž a nakumulované stresy. Jarkin prípad. O problémoch nehovorí: „Nie som sudca. Napokon, bez zlého by človek nerozoznal lepšie. Sú ľudia, čo sa umárajú, ak má niekto viac ako oni. Ja potrebujem pre šťastie a pokoj v duši iba tri veci: moju rodinu, prírodu a šport.“
Psorku úspešne vybehala!
r r r
Keď sa povie dievča z vidieka, v hlavách mnohých dám kaviarenského inventára zabliká-puťka. Jarka Slobodová, matka 17 ročného študenta, vyrastala v podmienkach, kde sa muselo chodiť do školy, no hneď potom aj na pole a k statku. Má obchodnú akadémiu, napriek tomu sa jedného dňa rozhodla a odišla. Do Švajčiarska. Na 4 a pol roka, lebo chcela finančne pomôcť svojej rodine. Pracovala pre manželský pár, ktorý vlastní 36 hektárov pastvín a lesa v nadmorskej výške l300 m. Mala na starosti l20 kráv, elektrické oplôtky a obsluhu hostí reštaurácie. Sama!
Ak o nás nevedia deti na Fayerských ostrovoch, asi to nebude chyba mapy, ale tamojších učiteľov. Bežne sa však stretávame s prípadmi, že s tým má problémy aj Európan. Podľa Jarkinych skúseností z majstrovstiev sveta Slovensko - Slovinsko je pre mnohých to isté, identickí sme stále len v spojitosti s Prahou.
„Moji zamestnávatelia to tiež na mňa spočiatku skúšali. Napríklad, či niečo neukradnem. Snažili sa ma vmanévrovať do polohy osoby čo slúži. To ma urážalo. Striktne a včas som im dala na vedomie, že na dôstojnosť si siahať nenechám. Raz som sa dokonca zbalila a o päť minút ma musel pán odviezť k vlaku. O dva dni telefonovali. Ospravedlnili sa a prosili, aby som sa vrátila. Dodnes sme v priateľskom kontakte.“
r r r
Jarmila Slobodová preteká za svoju obec. Po prvýkrát sa postavila na štart ako 3l ročná, dnes má o desať viac a vyzerá o desať rokov mladšie. Naučila sa neprežívať, čo hovoria o jej aktivitách niektorí ľudia, lebo určite nie je jediná, hovoria o každom. Za vstup na pretekársku dráhu vďačí mnohým zanietencom bežeckého športu, fantastickým ľuďom, ani netušia ako. Keby sa zrátali kilometre tréningu a každoročná účasť na pretekoch po Slovensku, možno má už na „tachometri“ pol rovníka. Len vlani absolvovala 25 pretekov, pritom začínala až koncom mája.. Má titul majsterky polomaratónu v Brezne, v cezpoľnom behu a desiatky víťazných trofejí z pretekov po Slovensku. Pomaly sa pripravuje na tretie MS veteránov, ktoré budú tento raz v Rakúsku 24. septembra. „Vlani bežali Škóti v sukniach. Ja budem mať na prsiach Pohronskú Polhoru. Ako vždy!“