Koncom roka 2005 sme vám priniesli rozhovor s trénerom mužstva malého futbalu Gardeny Svetozárom Stračinom. Po úspešnom pôsobení v tíme extraligového nováčika prijal ponuku stať sa trénerom dorastencov Jakuba. A úspešný bol aj v tomto tíme, veď hneď po prvej sezóne jeho trénerského pôsobenia si jeho zverenci mohli zapáliť pomyselnú cigaru po postupe do V. ligy. Tú skutočnú však nie, cigarety a alkohol Stračina odmieta. Pri disciplinovaných Jakubčanoch však s tým nemal žiadny problém, hráči pochopili, že futbal musia brať vážne.
Aká bola táto sezóna? A aký bol vlastne prechod z malého do veľkého futbalu?
- Bol to predovšetkým prechod s veľkým otáznikom – pre obidve strany. Aj pre mňa, pre chlapcov, a aj pre klub. Prvýkrát som išiel takto trénovať, bolo to teda plné očakávaní. Dúfal som, že tomu mám, čo dať a veril som, že pretavím svoje myšlienky aj do skutočnosti. Vyzerá to tak, že sa to teda podarilo, keďže Jakubčania postúpili do vyššej súťaže. Minulý ročni nám odišlo až 7 chlapcov, čo je veľká škoda, myslím si, že keby ostali s týmto tímom, tak by to išlo ešte lepšie. Táto sezóna bola fajn. Chlapci sa snažili napĺňať moje predstavy, pochopili, čo chcem. Začali sme ťahať za jeden koniec a to bol základ všetkého.
Bol teda postupový cieľ od začiatku?
- Najprv sme sa museli spoznať. Potrebovali sme im vštepiť systém, aký chceme hrať. Keďže nám odišli hráči, druhým cieľom bolo stabilizovať káder. Určite nebolo cieľom postúpiť. Cieľom bolo hrať. Až postupne sa začal kryštalizovať postupový sen.
Kedy ste už postup videli reálne?
- Ťažko povedať. Asi po víťazstve doma nad Hrochoťou na jar. Tam sme vyhrali 1:0, ale s veľkým šťastím, lebo Hrochoť bola na svojom ihrisku určite futbalovejšia. My sme dali tesne pred koncom gól a nečakane sme získali 3 body. Potom sa to začalo odvíjať. Vyhrávali sme doma, vonku a nebyť nešťastnej prehry doma s Malachovom 0:1, keď sa prakticky pre prietrž mračien ani nedalo hrať, bolo by super. Po jesennej časti sme boli o skóre druhí za Braväcovom a začali sme špekulovať, že snáď by sme mohli ísť aj na postup. Reálne to však začalo vyzerať po zápase s Hrochoťou, ten bol asi najdôležitejší.
Aký bol váš prechod z malého do veľkého futbalu?
- Je to úplne iný systém hry, iné rozmýšľanie, na ihrisku behá viac ľudí, viac hláv, ktoré si zmyslia niečo iné, ako chce tréner. Bolo to ťažké. Ale pokiaľ všetci ťahajú za jeden koniec povrazu, tak princíp je ten istý. Systém hry je samozrejme iný, ale vždy je to o srdci a o tom, či veria tomu, čo robia. Ak je dobrá partia, tak to funguje. Ak by na ihrisku bolo 11 frajerov, ktorí ignorujú trénera, vedúceho mužstva a seba navzájom, tak by to nemalo žiadny zmysel.
V malom futbale v tíme Gardena ste šéfovali oveľa starším hráčom. Nebol problémom vek hráčov Jakuba?
- Tak majú pubertálny vek, ale myslím si, že poslúchali. Po skúsenostiach, keď sme videli hrať iné mužstvá, tak môžem suverénne vyhlásiť, že čo sa týka disciplíny, máme vzorných chalanov. Bolo pár zádrheľov, tie však chlapci vyriešili.
S čím prichádzate do V. ligy?
- Bude to veľký otáznik. Odchádzajú nám dvaja kľúčoví hráči – z obrany a druhý použiteľný na viacerých postoch. Uvidíme, kým ich nahradíme. Hrali sme nejaké prípravné zápasy s mužstvami V. ligy a myslím si, že udržať by sme sa mali. Je to aj pre nás otáznik, bude tam aj viac zápasov. Niektoré mužstvá poznáme, ako napríklad Badín a Šalkovú. Hrali sme aj zápasy s Radvaňou. Myslím si, že sme schopní konkurovať družstvám V. ligy – bez problémov. Ale je to aj o tom, ako sa s tým chlapci vyrovnajú. Teraz je eufória. Ideálne by možno bolo, keby sme teraz hneď začali hrať tú ligu. Leto ukáže, čo všetko bude. V spolupráci s vedením klubu chceme mužstvo aj doplniť. S konkurenciou v tíme máme trochu problém.
Čo hovoríte na to, že aj vašou zásluhou sa po 25 rokoch podaril podobný úspech s jakubskými mladíkmi?
- Ani som netušil, že sa tu niečo podobné pred 25 rokmi podarilo. My sme hrali a chceli sme. Je to pekné. Ak všetci majú ešte radosť navyše, že to vyšlo takto pekne symbolicky po 25 rokoch, tak sme len radi.
Koho by ste mohli vyzdvihnúť z individualít?
- Je ťažké povedať dve, tri mená, lebo chlapci budú hneď v iných sférach. Ale keď teda musím povedať nejaké mená, tak brankár Lačný bol predtým dvojkou. Z obrany určite Tomáš Borlok, zo stredu Peter Vajda a z útoku Marián Ondrejka. Prišli aj ďalší, ktorí im konkurovali, ako sa hovorí, každý chvíľku ťahal pílku. Aj tí, ktorí nehrali, prišli na zápas, dali dva góly a rozhodli ho v náš prospech. Teda vyzdvihnúť musím všetkých. Ale týchto štyroch musím pochváliť najviac, aj keď aj oni mali hluché chvíle, keď si cez zápas museli sadnúť ku nám na lavičku.
V postupovej sezóne ste zaznamenali aj víťazstvá, keď ste doslova drvili súperov. Napríklad nad Dúbravicou 17:0.
- Áno, vyhrali sme nad Dúbravicou 17:0 a zaznamenali aj iné veľké výsledky (11:0, 10:0, 7:0.). Veľa výsledkov bolo vysokých najmä na jeseň. Na jar si už každý všimol, že sme na popredných priečkach, už to boli iné zápasy. V Dúbravici sme vyhrali iba 4:0, namiesto 17:0 ako predtým. Na jar boli všetky zápasy ťažšie, nebola to už taká prechádzka.
Do ďalšej sezóny hľadáte nové posily.
- Áno. Hlavne kvôli konkurencii. Kvôli tomu sme párkrát stagnovali. Keď sa nemusíte snažiť a viete, že aj tak budete hrať, tak sa snažiť nebudete. Odtrénujete, čo máte a viete, že v nedeľu aj tak budete hrať, keď tam tréner nemá koho iného dať. Určite by nám to pomohlo, aby vznikla tlačenica.
Čo pomáhalo v ťažkých chvíľach? Ako ste chlapcov motivovali?
- Chceli sme, aby chlapci ten futbal brali vážne. Vždy sme ich chceli vyhecovať tak, aby to brali vážne, nie len ako nedeľné vybehnutie si na trávnik. Ak chcú niekedy niečo v živote dokázať, všetko musia brať vážne – či školu, či futbal, či všetko na svete.
Ondrejka chce postúpiť vyššie
V radoch Jakubčanov, ktorí postúpili do V. ligy je vynikajúci strelec Marián Ondrejka. V sezóne vsietil až úctyhodných 35 gólov. Do ďalšej sezóne si nedáva malé ciele – aby dal znova veľa gólov, a aby sa Jakubčania pokúsili o postup do IV. ligy!
Najlepší strelec Jakuba Marián Ondrejka, ktorý ostatnú sezónu vsietil až úctyhodných 35 gólov si myslí, že chalani postúpili aj vďaka zodpovednej hre. „Hrali sme zodpovedne každý zápas a prišlo to. Vedeli sme, že musíme postúpiť,“ povedal sebavedome M. Ondrejka, podľa ktorého myšlienka na postup v chalanoch žila už od nástupu nového trénera. „Snažili sme sa. Bol cieľ, myšlienka, že postúpime, čo sa nám aj splnilo.“ Najlepší strelec by chcel, aby mu to sypalo aj v novom ročníku, a aby sa zverenci Svetozára Stračinu aj vďaka jeho gólom pokúsili dostať o súťaž vyššie. „Dvaja hráči nám teraz odídu, preto sa musíme dať znova dokopy, získať nejakých nových hráčov a pokúšať sa o IV. ligu,“ vyhlásil sebavedome M. Ondrejka. A na koľko gólov by si trúfal? „Stačí tiež tých 35,“ dodal so smiechom.
