Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Oldřich Říha: Hráme muziku, ktorá je príjemná, a to, čo spievame, je pravda...

Keď v roku 1977 zložili a zaspievali pesničku Až (až se bude psát rok dva tisíce šest...

pak bude možná pozdě na to chtít se ptát... co děti? Mají si kde hrát?), zrejme im ani na um nezišlo, že v roku 2006 ešte stále budú koncertovať, vypredávať sály a tešiť sa z priazne publika.
Ale je to tak. Rok 2006 sa písal už vlani a oni píšu tridsiaty druhý rok existencie svojej kapely. Katapult... Trojica charizmatických rockerov – Oldřich Říha, Jiří Šindelář a Tolja Kohout, v poslednú májovú stredu priviedla do varu plnú Športovú halu na Štiavničkách v Banskej Bystrici. A líder kapely Oldřich Říha, zvaný Železnej Olda, so zmyslom pre humor jemu vlastným, sa s nami pred koncertom v pohode porozprával.
Rok 2006, o ktorom spievate vo svojom hite Až, máme už za sebou. Naozaj ste si pred tridsiatimi rokmi, keď táto skladba vznikla, predstavovali, že v roku 2006 bude svet vyzerať tak, ako v texte Ladislava Vostárka?
To vôbec nie! Vláďa Vostárek napísal text a priniesol mi ho. Ja píšem muziku na texty... no, nerád hovorím texty, lebo sú to príbehy. Takže on priniesol príbeh, ja som si ho prečítal, okamžite sa mi vybavila muzika, ale opýtal som sa ho, čo tým myslí. Pretože rok 2006 mi v tom roku 1977 pripadal ako sci-fi od Raya Bradburyho, také niečo kozmické, vzdialené, v inom tisícročí, a že to už budem asi mŕtvy. Zrejme. A on mi tak lakonicky povedal, že si to spočítal, a že v roku 2006 bude v dôchodku, že je to rok jeho odchodu do dôchodku. A ja, v tej mladosti, mu hovorím – ty vole, ale to budeš mrtvej! V roku 1977 mi človek, ktorý mal šesťdesiat rokov, pripadal ako mŕtvy. No áno, a dnes ja mám päťdesiat deväť a pripadám si ako mladý debil! Ako keby sme boli dvaja, jeden mladý blbý a druhý ten, ktorý má tých šesťdesiat. Ale pravda je, že predstava roku 2006 bola pre mňa kozmická, neskutočná, veď sme si to ten minulý rok náležite užili. Pripadalo nám neuveriteľné, že vôbec môžeme hrať.
Poslucháči pražského Rádia Beat navrhli Katapult uviesť do Beatovej siene slávy. Za celoživotný prínos českému bigbítu. Ako ste túto správu prijali?
Je to od našich fanúšikov obrovské ocenenie. Je to veľmi dobrý pocit. Ale na druhej strane máme z toho trochu aj obavy, pretože po každom ocenení alebo veľkom úspechu Katapultu nasledoval strašný malér. Spomínam si na Zlatého slávika 1979. Kvôli nám ho museli prehodiť do Bratislavy, pretože my sme boli v tom čase v Prahe zakázaní. Nemohli sme byť v televízii ani v rádiu, v novinách... Zlatý slávik československý bol jeden jediný krát udeľovaný v Bratislave, v PKO, a to preto, že Katapult nesmel v Prahe hrať. Nuž, nedajbože, aby sa niečo stalo, lebo každý náš úspech je vykúpený neúspechom, alebo malérom. Jan Werich hovorieval: Krásne doby sa skončili, teraz to všetko odnesieme.
Do Beatovej siene slávy budú uvedení aj Michal Prokop a Petr Novák in memoriam. Ktorí z vašich bigbítových súputníkov je vám blízky?
Ja som mal rád práve Petra Nováka. My sme na sklonku jeho života hrali spolu také dvojkoncerty pre našu generáciu a malo to obrovský úspech. Petr potom umrel, takže sme o tú krásu prišli. On začal hrať už niekedy v rokoch 1966 až 1968, Katapult až v roku 1975, takže on bol vlastne predzvesťou českého bigbítu. My sme na neho nadviazali s drsnejším bigbítom, hard rockom. Platili sme vtedy za tvrdú kapelu a inšpirovali sme ďalšie a ďalšie súbory. Na Slovensku napríklad kapely Elán a Tublatanka sa vôbec netaja tým, že Katapult bol pre nich inšpirácia a „považujú“ si nás.
A vy si ktoré slovenské kapely „považujete“?
Elán, pre ich vôľu, výdrž a hlavne tie ich prekrásne pesničky. Boli sme celkom hrdí na to, že sme na Letnej, keď mal Elán veľký koncert, mohli byť ako jeden z ich špeciálnych hostí. Oslovili nás ako jedinú českú kapelu a my vieme prečo. S Elánom, s Jožom Rážom máme prosto dobrý vzťah. S Maťom Ďurindom a Tublatankou občas jazdíme, hrávame, absolvovali sme spolu veľa koncertov, Maťo sa mi páči, že drží tú vlajku lásky k muzike. Aj keď to má tiež občas ťažké, raz hore, raz dolu. Teraz u nás v Čechách práve koncertuje a je perfektný.
Hráte už 32 rokov. Ako si vysvetľujete, že stále na vás chodia ľudia, vaše albumy sa predávajú, beriete zlaté platne...
Hráme základný elementárny rock and roll s bluesovými koreňmi a pesničky, ktoré majú bluesové korene, nepodliehajú móde. Nikdy nezostarnú a ak sú pekné, tak žijú stále. A potom to, čo hovoríme, spievame a hráme, sú príbehy zo života ľudí. Sú to pravdivé príbehy, preto si ich všetky tie generácie berú za svoje. Podanie vyzerá síce jednoducho... aj keď nie je jednoduché, pretože bluesová muzika sa musí hrať srdcom..., takže si každý poslucháč môže myslieť, že by to tiež dokázal zaspievať, zahrať. Je to prosto muzika, ktorá je príjemná, a to, čo spievame, je pravda a veľa ľudí si povie „ja som to prežil“. Ako som už povedal, hráme muziku, ktorá nepodlieha móde. Za tú dobu, čo hráme, bolo na svete už tisíce mód, ale ... „hlupák stále váha...“ (Smiech.)
V jednej zo svojich piesní spievate o stovkách hotelov, stovkách postelí, v ktorých ste spali, stovkách pódií, na ktorých ste hrali... Stále vás to baví?
Náš predseda vlády Klaus, teraz prezident, hovorieval novinárom „tak to je teda blbě položena otázka“. (Smiech.) Keby nás to nebavilo, tak to prosto nerobíme. Máme radi rock and roll, máme radi muziku, máme radi všetky tie príbehy, takže nám cestovanie, ani tie hotely, nevadia. My si skrátkamyslíme, že to k tomu patrí. Musím však povedať, že už si vyhľadávame prostredie a hotely, ktoré majú svoje kúzlo, ktoré nám konvenujú.
Čo to fajčíte?
Doutníčky... Mňa štve, keď všetci vravia, nefajčite, nejedzte mastné, to nerobte, tamto nerobte, furt nám niečo radia, zakazujú. Fajčenie je moja neresť... ale príjemná.
A ešte aké máte neresti okrem fajčenia?
Mám rád pivo. Ale nie do opitosti, nikdy som nebol opitý. Pijem pivo pre radosť, mám strašne rád pivo po výkone, po športe, pretože ja športujem. To však nie je neresť, však? Keď vidím loptu, loptičku, to je jedno, či futbalovú, tenisovú, squashovú, tak do toho idem! No a po športovom výkone, alebo po koncerte, skrátka milujem dať si pivo. Láska k pivu mi, samozrejme, prináša kilá. Striedam tých tridsať kíl hore a dolu. Istý čas pijem pivo, potom si poviem, no ale ty si prasa! Holím sa v kúpeľni nahý a keď som „ten tlstý“, tak sa holím chrbtom k zrkadlu. To ma inšpiruje a zhodím tridsať kíl za pol roka. No a za dva roky ich mám zase, vďaka pivu, naspäť. Keď niečo robím, športujem, hrám, nemusím fajčiť, ale pivo, to musím, na to myslím furt...
A na ženy nie?
No počkajte, ja som Býk! Som narodený v znamení Býka, takže som mierny, spoľahlivý, požívačný muž. Som so svojou ženou od roku 1972. Moja žena je znamenie Panny. Trafil som, je to ideálne spojene. Vzal som si ju, keď bola maturantka, mala osemnásť, a dodnes sme spolu. A teraz vás šokujem: od roku 1991 sedíme spolu v kancelárii Katapultu. Sami dvaja. Mlčíme a pracujeme, večer ideme domov a sme manželia. Vraj sa to nemá robiť. Ale ja by som sa bez ženy zastrelil. Viezol som ju raz do nemocnice na vyšetrenie a pri predstave, že si ju tam nechajú, som sa chcel strieľať. Veď ja by som doma nezapol ani práčku! My nie sme ten prípad, že ja periem a varím a ona mení žiarovky, nie sme konzervatívna rodina podľa starých zásad, ženská má svoju prácu, ja mám svoju, ona sa na mňa môže spoľahnúť, ja na ňu tiež, ja jej neradím do ničoho, ona mne tiež nie, každý si urobíme svoje. Problém je však v tom, že ona si napokon tú žiarovku zaskrutkuje, ale ja nevyperiem. Ženské nakoniec toho chlapa vo finále nepotrebujú. Poradia si vo všetkom, Ja by som urobil akurát smažené vajíčka, viem programovať šialené veci, ale keď vidím pračku a tie gombíky, som bezmocný.
Aké mávate pred koncertom pocity? Býva tréma?
Trému, takú tú klasickú trému už určite nemávame. Hrali sme už, práve v Banskej Bystrici to bolo, pred osemnásťtisíc ľuďmi, hrali sme v Prahe s Deep Purple, kde bolo tridsaťtisíc ľudí, hrali sme so Status Quo v Brne, tam bolo dvadsaťtisíc. My vieme svoje, sme dosť sebavedomá kapela, máme veľa skúseností, takže klasická tréma nehrozí. Nahrádzajú ju však obavy a tie spočívajú v tom, že v deň koncertu sa môže „posrať“ úplne všetko. Ja musím použiť to slovo... ako sa to povie po slovensky? Takisto? No dobre, takže hlavná veta je – posrať sa môže úplne všetko! Tie obavy mám, sú podvedomé a odídu, až keď si budem dávať na konci koncertu pivečko...
Ale napriek všetkým obavám, tešíte sa na koncert, nie?
No ale to určite!

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 36 931
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 088
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 533
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 585
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 267
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 174
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 857
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 270

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 902
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 679
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 421
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 125
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 921
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 917
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 844
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 644
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Kliešte sú v prírode nepríjemným spoločníkom

Ochorenie môže mať vážne a trvalé následky.


6 h
Ivan ďatelinka už nebude nosiť kapitánske céčko - ilustračné foto

Zamerali sme sa na augustové dianie v tíme HC ’05 Banská Bystrica.


7 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


22 h

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 902
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 679
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 421
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 125
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 921
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 917
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 844
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 644
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu