Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Oldřich Říha: Hráme muziku, ktorá je príjemná, a to, čo spievame, je pravda...

Keď v roku 1977 zložili a zaspievali pesničku Až (až se bude psát rok dva tisíce šest...

pak bude možná pozdě na to chtít se ptát... co děti? Mají si kde hrát?), zrejme im ani na um nezišlo, že v roku 2006 ešte stále budú koncertovať, vypredávať sály a tešiť sa z priazne publika.
Ale je to tak. Rok 2006 sa písal už vlani a oni píšu tridsiaty druhý rok existencie svojej kapely. Katapult... Trojica charizmatických rockerov – Oldřich Říha, Jiří Šindelář a Tolja Kohout, v poslednú májovú stredu priviedla do varu plnú Športovú halu na Štiavničkách v Banskej Bystrici. A líder kapely Oldřich Říha, zvaný Železnej Olda, so zmyslom pre humor jemu vlastným, sa s nami pred koncertom v pohode porozprával.
Rok 2006, o ktorom spievate vo svojom hite Až, máme už za sebou. Naozaj ste si pred tridsiatimi rokmi, keď táto skladba vznikla, predstavovali, že v roku 2006 bude svet vyzerať tak, ako v texte Ladislava Vostárka?
To vôbec nie! Vláďa Vostárek napísal text a priniesol mi ho. Ja píšem muziku na texty... no, nerád hovorím texty, lebo sú to príbehy. Takže on priniesol príbeh, ja som si ho prečítal, okamžite sa mi vybavila muzika, ale opýtal som sa ho, čo tým myslí. Pretože rok 2006 mi v tom roku 1977 pripadal ako sci-fi od Raya Bradburyho, také niečo kozmické, vzdialené, v inom tisícročí, a že to už budem asi mŕtvy. Zrejme. A on mi tak lakonicky povedal, že si to spočítal, a že v roku 2006 bude v dôchodku, že je to rok jeho odchodu do dôchodku. A ja, v tej mladosti, mu hovorím – ty vole, ale to budeš mrtvej! V roku 1977 mi človek, ktorý mal šesťdesiat rokov, pripadal ako mŕtvy. No áno, a dnes ja mám päťdesiat deväť a pripadám si ako mladý debil! Ako keby sme boli dvaja, jeden mladý blbý a druhý ten, ktorý má tých šesťdesiat. Ale pravda je, že predstava roku 2006 bola pre mňa kozmická, neskutočná, veď sme si to ten minulý rok náležite užili. Pripadalo nám neuveriteľné, že vôbec môžeme hrať.
Poslucháči pražského Rádia Beat navrhli Katapult uviesť do Beatovej siene slávy. Za celoživotný prínos českému bigbítu. Ako ste túto správu prijali?
Je to od našich fanúšikov obrovské ocenenie. Je to veľmi dobrý pocit. Ale na druhej strane máme z toho trochu aj obavy, pretože po každom ocenení alebo veľkom úspechu Katapultu nasledoval strašný malér. Spomínam si na Zlatého slávika 1979. Kvôli nám ho museli prehodiť do Bratislavy, pretože my sme boli v tom čase v Prahe zakázaní. Nemohli sme byť v televízii ani v rádiu, v novinách... Zlatý slávik československý bol jeden jediný krát udeľovaný v Bratislave, v PKO, a to preto, že Katapult nesmel v Prahe hrať. Nuž, nedajbože, aby sa niečo stalo, lebo každý náš úspech je vykúpený neúspechom, alebo malérom. Jan Werich hovorieval: Krásne doby sa skončili, teraz to všetko odnesieme.
Do Beatovej siene slávy budú uvedení aj Michal Prokop a Petr Novák in memoriam. Ktorí z vašich bigbítových súputníkov je vám blízky?
Ja som mal rád práve Petra Nováka. My sme na sklonku jeho života hrali spolu také dvojkoncerty pre našu generáciu a malo to obrovský úspech. Petr potom umrel, takže sme o tú krásu prišli. On začal hrať už niekedy v rokoch 1966 až 1968, Katapult až v roku 1975, takže on bol vlastne predzvesťou českého bigbítu. My sme na neho nadviazali s drsnejším bigbítom, hard rockom. Platili sme vtedy za tvrdú kapelu a inšpirovali sme ďalšie a ďalšie súbory. Na Slovensku napríklad kapely Elán a Tublatanka sa vôbec netaja tým, že Katapult bol pre nich inšpirácia a „považujú“ si nás.
A vy si ktoré slovenské kapely „považujete“?
Elán, pre ich vôľu, výdrž a hlavne tie ich prekrásne pesničky. Boli sme celkom hrdí na to, že sme na Letnej, keď mal Elán veľký koncert, mohli byť ako jeden z ich špeciálnych hostí. Oslovili nás ako jedinú českú kapelu a my vieme prečo. S Elánom, s Jožom Rážom máme prosto dobrý vzťah. S Maťom Ďurindom a Tublatankou občas jazdíme, hrávame, absolvovali sme spolu veľa koncertov, Maťo sa mi páči, že drží tú vlajku lásky k muzike. Aj keď to má tiež občas ťažké, raz hore, raz dolu. Teraz u nás v Čechách práve koncertuje a je perfektný.
Hráte už 32 rokov. Ako si vysvetľujete, že stále na vás chodia ľudia, vaše albumy sa predávajú, beriete zlaté platne...
Hráme základný elementárny rock and roll s bluesovými koreňmi a pesničky, ktoré majú bluesové korene, nepodliehajú móde. Nikdy nezostarnú a ak sú pekné, tak žijú stále. A potom to, čo hovoríme, spievame a hráme, sú príbehy zo života ľudí. Sú to pravdivé príbehy, preto si ich všetky tie generácie berú za svoje. Podanie vyzerá síce jednoducho... aj keď nie je jednoduché, pretože bluesová muzika sa musí hrať srdcom..., takže si každý poslucháč môže myslieť, že by to tiež dokázal zaspievať, zahrať. Je to prosto muzika, ktorá je príjemná, a to, čo spievame, je pravda a veľa ľudí si povie „ja som to prežil“. Ako som už povedal, hráme muziku, ktorá nepodlieha móde. Za tú dobu, čo hráme, bolo na svete už tisíce mód, ale ... „hlupák stále váha...“ (Smiech.)
V jednej zo svojich piesní spievate o stovkách hotelov, stovkách postelí, v ktorých ste spali, stovkách pódií, na ktorých ste hrali... Stále vás to baví?
Náš predseda vlády Klaus, teraz prezident, hovorieval novinárom „tak to je teda blbě položena otázka“. (Smiech.) Keby nás to nebavilo, tak to prosto nerobíme. Máme radi rock and roll, máme radi muziku, máme radi všetky tie príbehy, takže nám cestovanie, ani tie hotely, nevadia. My si skrátkamyslíme, že to k tomu patrí. Musím však povedať, že už si vyhľadávame prostredie a hotely, ktoré majú svoje kúzlo, ktoré nám konvenujú.
Čo to fajčíte?
Doutníčky... Mňa štve, keď všetci vravia, nefajčite, nejedzte mastné, to nerobte, tamto nerobte, furt nám niečo radia, zakazujú. Fajčenie je moja neresť... ale príjemná.
A ešte aké máte neresti okrem fajčenia?
Mám rád pivo. Ale nie do opitosti, nikdy som nebol opitý. Pijem pivo pre radosť, mám strašne rád pivo po výkone, po športe, pretože ja športujem. To však nie je neresť, však? Keď vidím loptu, loptičku, to je jedno, či futbalovú, tenisovú, squashovú, tak do toho idem! No a po športovom výkone, alebo po koncerte, skrátka milujem dať si pivo. Láska k pivu mi, samozrejme, prináša kilá. Striedam tých tridsať kíl hore a dolu. Istý čas pijem pivo, potom si poviem, no ale ty si prasa! Holím sa v kúpeľni nahý a keď som „ten tlstý“, tak sa holím chrbtom k zrkadlu. To ma inšpiruje a zhodím tridsať kíl za pol roka. No a za dva roky ich mám zase, vďaka pivu, naspäť. Keď niečo robím, športujem, hrám, nemusím fajčiť, ale pivo, to musím, na to myslím furt...
A na ženy nie?
No počkajte, ja som Býk! Som narodený v znamení Býka, takže som mierny, spoľahlivý, požívačný muž. Som so svojou ženou od roku 1972. Moja žena je znamenie Panny. Trafil som, je to ideálne spojene. Vzal som si ju, keď bola maturantka, mala osemnásť, a dodnes sme spolu. A teraz vás šokujem: od roku 1991 sedíme spolu v kancelárii Katapultu. Sami dvaja. Mlčíme a pracujeme, večer ideme domov a sme manželia. Vraj sa to nemá robiť. Ale ja by som sa bez ženy zastrelil. Viezol som ju raz do nemocnice na vyšetrenie a pri predstave, že si ju tam nechajú, som sa chcel strieľať. Veď ja by som doma nezapol ani práčku! My nie sme ten prípad, že ja periem a varím a ona mení žiarovky, nie sme konzervatívna rodina podľa starých zásad, ženská má svoju prácu, ja mám svoju, ona sa na mňa môže spoľahnúť, ja na ňu tiež, ja jej neradím do ničoho, ona mne tiež nie, každý si urobíme svoje. Problém je však v tom, že ona si napokon tú žiarovku zaskrutkuje, ale ja nevyperiem. Ženské nakoniec toho chlapa vo finále nepotrebujú. Poradia si vo všetkom, Ja by som urobil akurát smažené vajíčka, viem programovať šialené veci, ale keď vidím pračku a tie gombíky, som bezmocný.
Aké mávate pred koncertom pocity? Býva tréma?
Trému, takú tú klasickú trému už určite nemávame. Hrali sme už, práve v Banskej Bystrici to bolo, pred osemnásťtisíc ľuďmi, hrali sme v Prahe s Deep Purple, kde bolo tridsaťtisíc ľudí, hrali sme so Status Quo v Brne, tam bolo dvadsaťtisíc. My vieme svoje, sme dosť sebavedomá kapela, máme veľa skúseností, takže klasická tréma nehrozí. Nahrádzajú ju však obavy a tie spočívajú v tom, že v deň koncertu sa môže „posrať“ úplne všetko. Ja musím použiť to slovo... ako sa to povie po slovensky? Takisto? No dobre, takže hlavná veta je – posrať sa môže úplne všetko! Tie obavy mám, sú podvedomé a odídu, až keď si budem dávať na konci koncertu pivečko...
Ale napriek všetkým obavám, tešíte sa na koncert, nie?
No ale to určite!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 872
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 876
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 787
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 669
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 223
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 452
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 357
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 11 055
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 662
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 391
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Počet pozitívne testovaných zamestnancov Rooseveltovej nemocnice výrazne narástol

Zatiaľ čo v piatok evidovala nemocnica 26 pozitívnych zamestnancov, k dnešnému dňu ich je už 51.

Rooseveltova nemocnica

V Brezne sa testovanie uskutoční iba v exteriéroch

Prvoradou úlohou mesta Brezno je predovšetkým bezpečnosť jeho obyvateľov.

Ilustračná fotografia.

Počet nakazených prekročil hranicu 3 tisíc za jeden deň

ide o slovenský absolútny rekord s mimoriadnou dynamikou rastu 94 percent voči minulej sobote. V Banskobystrickom kraji to bolo 315 prípadov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?