Mini krimipríbeh

Luhanie sa medzi nami vyskytuje častejšie, ako sme si ochotní pripustiť. Niekto klame, až sa práši a hory sa zelenajú, a nerobí si s tým najmenšie problémy. Bohapustú lož dokáže zavesiť na nos hoci aj najbližšej osobe. Niekto sa pokladá za vzor pravdovravnosti. Ale ruku na srdce – koľko poznáte takých pravdovravných, z úst ktorých nevyšla ani najmenšia nevinná lož? Dokonca ani lož milosrdná?
Pán Július sa rozhodol, že si pomôže lžou. Nie veľkou. Iba takou maličkou.
Pán Július si chcel zobrať úver na opravu domu. Podľa svojich odhadov potreboval asi tristotisíc korún. Splatenia pôžičky sa neobával. Nezarábal zvlášť veľa, no aj jeho manželka pracovala a občas sa mi podarilo čosi aj odložiť. Dopočul sa, že by dostal vyššiu pôžičku, keby v banke vyhlásil, že je slobodný a nemá dieťa. Vyživované dieťa v rodine sa skutočne na výške pôžičky, dokonca i na jej poskytnutí, odrazí. Tak si to vyskúšal. Manželku i dieťa zatajil. Banka prisľúbila úver dvestoosemdesiat tisíc. Skôr ako peniaze nabehli na účet, si ale pána Júliusa preverili u zamestnávateľa. Tak vyšlo najavo, že Július zaklamal. Samozrejme, že peniaze neuvidel, ba začali proti nemu trestné stíhanie – snažil sa totiž vylákať úver tým, že niekoho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Spáchal teda trestný čin úverového podvodu v štádiu pokusu. A hneď sa prevalilo ešte niečo. Ukázalo sa tiež, že si pred časom kúpil na lízing automatickú práčku a televízor. Kto si myslí, že akonáhle si niečo kúpi na lízing, automaticky sa tej veci stáva majiteľom, je na omyle! Majiteľom sa stane až po zaplatení všetkých splátok. Dovtedy je vec majetkom lízingovej firmy. Pán Július to nevedel. Práčku aj televízor predal pred splatením. A to je sprenevera!
Za spreneveru a pokus úverového podvodu dostal dva roky, ktoré mu odložili na tri roky. Rozsudok ešte nie je právoplatný.