V tlačených médiách sa minulý týždeň objavil titulok: „Matej I. si zo súdu robí dobrý deň“. Trefný titulok. Vyzerá to tak, že za dve vraždy obžalovaný Matej I. si zo súdu robí skutočne dobrý deň. Nuž, nestáva sa pravidelne, aby odsúdený na dvadsaťštyri rokov, hoci zatiaľ neprávoplatne, si pokojne behal po svete, užíval si slobody, pracoval v zahraničí. U nás to možné je. Umožňujú to zákony. Hoci veľmi ťažko predpokladať, žeby Matej I. natoľko dokonale ovládal trestný zákon a trestný poriadok, aby sa mohol spoza pleca vyškierať bezmocnému senátu krajského súdu, vyškierať sa môže. Nahráva mu situácia a rozhodnutia Najvyššieho súdu, v ktorých sa najvyšší sudcovia do poslednej bodočky pridržiavajú toho, čo navrhli legislatívci a odsúhlasili poslanci Národnej rady SR (niekedy sa zdá, že obžalovaní majú podľa našich zákonov viac práv ako poškodení).
Ako a hlavne kedy sa to skončí, ťažko predpokladať. Súd skutočne môže pojednávať aj v neprítomnosti obžalovaného, ak o to požiada. Ak krajský súd potvrdí rozsudok, ktorý už raz vyhlásil, a opäť uzná všetkých troch obžalovaných z vrážd v Hronci vinnými, určite sa odvolajú. Kým uzrie svetlo sveta písomná forma rozsudku, kým sa vec dostane na Najvyšší súd a kým tento súd rozhodne, môžu prejsť celé mesiace. A nielen mesiace...
Je známe, že čas nahráva zločincom. Čím viac času od zločinu prejde, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa na páchateľov budú buď pozerať miernejšie, alebo sa im dokonca nejako podarí vyšmyknúť sa spravodlivosti. Prečo teda nevyužiť každú šancu o oddialenie? A navyše, komu by sa chcelo ísť takmer na štvrťstoročie za mreže, ak už zakúsil slobody? Naostatok – všetci traja obžalovaní tvrdia, že sú nevinní. Možno sa napokon pozostalí budú musieť zmieriť s tým, že sa ich deti, Edita M. a Miroslav P., dobili na smrť samé. A samé sa potom za domom Mateja I. aj tajne zahrabali.
