Miroslav Donutil... Tri bodky a dosť. Treba viac slov? Veď kto by tohto vynikajúceho herca a skvelého rozprávača nepoznal? Z množstva rolí, ktoré stvárnil vo filme, divadle, v televízii, v seriáloch, inscenáciách, rozprávkach spomeňme aspoň dnes už kultové filmy Čierni baróni a Tankový prapor, či novšie Pelíšky, Pasti, pasti pastičky... Alebo Goldniho hru Sluha dvoch pánov, kde v úlohe Truffaldina na scéne pražského Národného divadla doslova exceluje.
Hra má, nesporne aj vďaka nemu, obrovský úspech, hrá sa už viac ako desať rokov, vlani oslávila neuveriteľnú 350. reprízu a stále je vypredaná, až na tri roky dopredu. Jiří Suchý, známy to introvert, na margo jeho hereckého koncertu v tejto hre povedal: „Nesmejem sa príliš často. Jednak som tak trochu introvert, jednak sám humor vyrábam, a to dá starosti... Naposledy som sa zasmial v Národnom divadle, kde Miroslav Donutil v úlohe Truffaldina urobil už len svojou prítomnosťou z klasického Goldoniho úplne modernú komédiu a zázračným spôsobom rozosmial návštevníkov dôstojnej budovy, vrátane mňa, introverta. Goldoniho Sluha dvoch pánov je dnes považovaný skôr za úctyhodný odkaz minulosti, a ak pri ňom publikum doslova plakalo smiechom, bolo to tým, že Truffaldina hral klaun z božej milosti. Výnimočnosť Donutilovho talentu som si uvedomil práve na tomto predstavení...“
Banskobystričania mali nedávno možnosť a česť stretnúť sa s Miroslavom Donutilom, klaunom z božej milosti, „naživo“. Prišiel do Banskej Bystrice s predstavením Cestou necestou, viac ako dve hodiny rozprával príbehy, spieval pesničky... a publikum sa bavilo, smialo, ale aj spievalo s ním. Hľadisko Kina Urpín bolo zaplnené do posledného miestečka a atmosféra, aj napriek tomu, že vzduch bol chvíľami takmer nedýchateľný, úžasná. Napokon, po skončení predstavenia to potvrdil aj sám umelec
Takže ako sa vám hralo, hovorilo a spievalo v Banskej Bystrici?
Mne výborne! Som v Banskej Bystrici po niekoľkýkrát a musím povedať, že publikum je úžasné. Skvelé! A to aj napriek tomu, že táto sála je taká, aká je... Človek sa musí obrniť trochou trpezlivosti, keď vchádza dovnútra a vidí, ako to vyzerá. Teplo, vydýchaný vzduch a myslím, že pre ľudí, divákov, je to nepríjemné, a predsa prídu. Príde ich viac ako päť stoviek a vytvoria báječnú atmosféru.
Vaše turné po Slovensku končí v Banskej Bystrici, alebo pokračujete ďalej?
Mal som na Slovensku pätnásť predstavení, po Bystrici ma čaká ešte Zvolen a Bánovce nad Bebravou a tým končím. Potom zase možno niekedy na jeseň a možno už v peknej novej sále, keďže som sa dozvedel, že Banská Bystrica ašpiruje na titul európske mesto kultúry...
Prečo ste vaše predstavenie nazvali Cestou-necestou?
Hlavne preto, že spojenie cestou necestou v češtine používame aj na vyjadrenie -- od každého kúsok. Chvíľku sa bavíme o kamarátoch, chvíľku o zážitkoch v živote, chvíľu zas o tom, čo zažili iní kamaráti, je to vlastne také pelemele a je to tiež cestovanie časom, cestou i necestou, pretože sem-tam sú tie naše cesty aj krivoľaké...
Kedy ste sa vy prvý raz v živote vydali na cestu či trebárs aj krivoľakú necestu?
Tak ako dieťa som sa vydával na cestu neustále! Chodili sme s babičkou do lesa a ona vždy, pretože mala v lese ešte veľa iných starostí, zbierala potravu pre drobné zvieratstvo, ktoré doma chovala, neustriehla ma, a tak som sa jej čas od času stratil a potom nasledovalo hľadanie! Mne však odmalička orientácia v lese nerobila problémy a to, že som sa tam stretával s novými vecami, novými zážitkami, to ma vždy uchvacovalo. A uchvacuje ma to do dneška.
Viackrát ste spomínali, že príbehy, ktoré rozprávate, nie sú vymyslené, ale skutočné. Nemáte pocit, že v minulosti bolo veselých zážitkov viac ako teraz? Alebo stále máte z čoho čerpať?
Samozrejme, že stále je z čoho čerpať! Vďakabohu, že je! Už na tomto predstavení vidieť, že sú to zážitky nové, ktoré ma stretávajú v tomto čase a je ich veľa. Pôvodne malo predstavenie Cestou necestou dĺžku tri a pol hodiny a spieval som tam jedenásť pesničiek. Chcel som si vyskúšať, čo bude a čo nebude fungovať. Prvé predstavenie bolo v Prahe, druhé v Bratislave a tretie v Českých Budějoviciach. Tam už som mal jasno a predstavenie má dnes dve hodiny s piatimi pesničkami.
Okrem toho, že cestujete, kde vás ešte môžeme v súčasnosti vidieť?
V Národnom divadle v štyroch inscenáciách, je to Rómeo a Júlia, Naši furianti, Revízor a Sluha dvoch pánov. Čo sa filmu týka, nakrúcali sme teraz Inšpektora Klubíčka, čo je taká kultová česká detektívna postava. V tridsiatych rokoch ho hral Jindřich Plachta, potom Jaroslav Marvan, no a potom to sedemdesiat rokov čakalo na mňa. Veľmi si to vážim. A v Českej televízii nakrúcam cyklus, ktorý sa volá 3 + 1 s Miroslavom Donutilom. Sú to vždy tri poviedky na jednu tému, teraz to bola v premiére téma hájnici a pytliaci. Ďalšia téma, stávky, je pripravená na začiatok jesene a posledná téma v tomto roku budú zberatelia, to budeme nakrúcať v zime. Aha, a v lete ešte robíme tému vinári.
Keď ste spomenuli zberateľov, čo okrem zážitkov zbierate vy?
Kedysi, ako dieťa, som zbieral známky a odznaky. Som rád, že sa tá zbierka zachovala, pretože má pre mňa určitú hodnotu, neviem síce, akú má skutočnú hodnotu, ale faktickú hodnotu pre mňa určite má. A tak, ako to otec kedysi zanechal mne, ja tú zbierku odovdzám môjmu jednému alebo druhému synovi.
Vinári... tiež zaujímavá téma. Aké je vaše spojenie s vínom?
Moje spojenie s vínom nemá dlhé trvanie, ja som dlho mal víno zakázané! Nemôžem povedať, že by som ho o to viac užíval teraz. Ale užívam, v rozumnej miere a veľmi rád.
Toto je taká, skôr rečnícka otázka a iste sa vás na to každý pýta... Divadlo a film. Čo pre vás znamenajú?
A viete, že sa ma to už dávno nikto neopýtal? Divadlo a film a ešte televízia znamenajú pre mňa všetko! Je to súčasť, dominanta môjho života, je to vlastne to, čomu som sa v živote upísal. Snažím sa všetko, čo robím, robiť naplno, aby to malo efekt ako pre mňa, tak pre divákov, a ak to ten efekt má, tak ma to uspokojuje.
Čo zvyknete robiť po predstavení? Na čo sa tešíte?
Na to, že si oddýchnem. Pretože hrať dve hodiny v takej sále a pre toľko ľudí, to je dosť vyčerpávajúce. Takže odídem do hotela, dám si sprchu a pôjdem spať.
