Za celú skupinu odpovedá gitarista Martin Majer.
Povedz nám niečo o vašej kapele.
Vznikla na jeseň 1993 pod názvom Dissection. Keďže existovalo viacero skupín s týmto názvom, v roku 1996 sme ho upravili na Surgical Dissection. Od začiatku sme hrali v podstate v tej istej zostave, ktorej základ tvorili Martin Majer – gitara, Ján Čief – gitara, Michal Molnár – bicie a Ján Jambrich – basa. Spevák Ivo Mráz k nám prišiel v roku 2000. Nedávno nám odišiel basgitarista Jano „Bilec“ Jambrich, takže momentálne hráme bez basy.
Môžeš charakterizovať váš hudobný prejav?
Zvyknú ho charakterizovať ako death /grind. Ja by som ho charakterizoval ako rýchly a technický death metal s prvkami grindcore, s množstvom pestrých riffov, zmien tempa a zvratov. K prejavu prispievajú aj šialené hrdelné vokály, ako to už pri takomto druhu muziky býva. Čo sa týka textov, sú u nás na druhom mieste. Zaoberajú sa rôznymi negatívnymi stránkami spoločnosti. Na spievanie o láske sú tu iní.
Koľko nahrávok máte na konte?
Počas existencie sme nahrali štúdiové demo Dehumanized z roku 1997 a tri albumy.
Debutový The Inborn Malignance v roku 1999, druhý album Absurd Humanism je z roku 2003 a tretí Disgust, v roku 2005.
Kto a čo vás ovplyvnili?
Myslím, že každého niečo iné, v úplných začiatkoch to kapely ako Death, Sepultura, Napalm Death, americké kapely z Floridy a New Yorku.
Pomáhal vám a podporoval vás niekto?
Nepamätám si na nejakú výraznú podporu. Cestu sme si viac-menej vyšliapali sami. Samozrejme, určitá podpora zo strany fanúšikov, kamarátov a členov z iných kapiel určite bola. Tým prešla každá kapela. Na začiatky s odstupom času spomíname už skôr s úsmevom. Bolo to pekné obdobie, plné nadšenia. Štvalo nás akurát, že sme nemali kvalitné nástroje. Keby sme mali hrať teraz na tom, čo vtedy, tak to zabalíme. Ale vydržali sme, nenechali sme sa znechutiť a sme tu dodnes. Podporu máme hlavne od nášho vydavateľa v Čechách - Nice To Eat You Records.
Má vaša hudba budúcnosť?
Nikdy som sa nad tým nepozastavoval. Hráme to, čo nás baví a čo hrať vieme. Myslím si, že keď je hudba robená od srdca, poctivo a kvalitne, budúcnosť určite má. V metalovej muzike je to ako u iných žánrov -- niekedy je konkrétna odnož metalu v popredí viac ako druhá. Nikdy však žiadna nezanikne.
Preferujete veľké festivaly alebo klubové koncerty?
Preferujeme skôr klubové akcie. Na festivaloch býva strašný zhon, chcú po tebe, aby si mal všetko naštelované za desať minút, potom ťa naháňajú, aby si skončil, lebo nastupuje ďalšia kapela. Prosto chaos. Radšej máme klubové koncertíky, kde je pokoj, lepší zvuk a atmosféra. Keď je však možnosť, nerobí nám problém zahrať si aj pred veľkým publikom.
Je ťažké presadiť sa s vašou hudbou vo svetovom meradle?
Určite. Pri snahe presadiť sa vo svete je potrebné úplne zmeniť prístup k hudbe, treba jej obetovať všetko. Všetok čas i súkromie. A to je v našich podmienkach nemožné. Je to o neustálom makaní na sebe. Nie o tom, že si občas, cez víkend, ideme zahrať. Nehovoriac o angličtine. Bez nej kapela nemusí o presadení sa ani rozmýšľať. Držíme sa pri zemi a hudbu berieme viac-menej ako hobby. Hrali sme aj v západnej Európe a vôbec nemám pocit, že by sme boli nejakí extra známi. Naše cédečka sú roztrúsené všade po svete, na koncerty vonku chodí veľa ľudí, ale stále sme len jednou z mnohých kapiel.
Aké máte plány s hudbou do budúcnosti?
Keďže nás to ešte stále drží, budeme v najbližšej dobe robiť na nových veciach a pripravovať ďalší album. Samozrejme, keď bude možnosť, pôjdeme aj na koncerty. Keďže sa nám s kapelou podarilo koncertovať aj mimo Slovenska, radi by sme sa v budúcnosti pozreli na nejaké nové a pekné miesta.
Chceli by ste sa živiť hudbou?
Bolo by to síce pekné, ale ako som hovoril, je to o maximálnom nasadení a odhodlaní. Z takejto muziky nevyžijú hociktoré známe kapely na Západe. V našich podmienkach je to absolútna utópia.
Koľko zarobíte za rok na hudbe?
Neviem, či by som to dokázal spočítať, toľko toho je. Ale vážne, peniaze z koncertov väčšinou ostávajú v kapele a pokryjeme nimi bežné náklady ako skúšobňa, pošta, webstránka a pod.
Čo by ste robili, keby ste nehrali hudbu?
Netuším, čo by robili ostatní, ja by som sa asi venoval nejakému športu, tenisu. Samozrejme, rekreačne. A keďže rád cestujem, snažil by som sa spoznať nové miesta.
Povedz nám niečo o banskobystrickej metalovej scéne...
Myslím, že na Slovensku a v Čechách je určite jednou z najlepších. Kapely sú tu kvalitné, poznajú sa a pomáhajú si. Na také mestečko je to fajn. Máloktoré mesto sa môže pochváliť toľkými metalovými kapelami. Teraz nemám na mysli len death metal, ale metal všeobecne.
Aký máš názor na podporu mesta k tunajšej undergroundovej scéne?
Neviem, či sa dá hovoriť o podpore. To je dosť cudzie slovo pre pánov tohto mesta. V Bystrici niet ani kde zorganizovať koncert. Všetky miesta, kde sa konávali metalové akcie, sú teraz neprípustné. Od mesta sa skôr dočkáš polien pod nohy ako pomoci. Hrávať možno jedine v puboch. Ale aj to je niečo.
Akému hudobnému interpretovi na Slovensku by si dal KO a ktorého by si vyzdvihol?
Nebudem menovať, ale dosť mi vadí vulgárny cigánsky rap, ktorý sa valí z telky a z rádií. Počúva to veľa mladých ľudí a detí. Každé druhé slovo nadávka, je to riadny humus. Vyzdvihovať nebudem nikoho, nikto si to nezaslúži. Alebo žeby hej?
