Dnes, keď nie je problém kúpiť exotické vitamínové bomby sedem dní v týždni, stojí otázka inak. Vieme, čo po našom vstupe do Únie jeme? So Zorou Majlingovou z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Banskej Bystrici sme sa v tomto letnom období zamerali na ovocie a zeleninu.
„Kontroly robíme v obchodoch, veľkoskladoch, spolupracujeme s colnou správou pri kontrole dovozu tovaru z tzv. tretích krajín, čo sú krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie. V časoch, keď v regióne fungovali veľkopestovatelia zeleniny, napríklad kapusty, vzorky sme brali aj u nich. V banskobystrickom a breznianskom okrese už ale takíto podnikatelia nie sú. Pestuje sa len obilie a zemiaky.“
Ako sa zmenila legislatíva po vstupe do Európy? Platia tvrdšie predpisy, alebo sme k nášmu zdraviu nebodaj benevolentnejší?
Pred vstupom do Európskej únie sme sledovali obsah dusičnanov a ťažkých kovov nielen v koreňovej a rýchlenej zelenine, ale aj v strukovinách, zemiakoch, ovocí, obilninách či detskej výžive. Podľa predpisov, ktoré sú pre nás po vstupe do EU od roku 2004 záväzné, dusičnany kontrolujeme už iba v strave pre dojčatá na obilninovej báze, v hlávkovom šaláte a špenáte. Sú na to stanovené limity aj podľa ročného obdobia.
A ťažké kovy?
Overujeme ich v zemiakoch, koreňovej zelenine, domácej i z dovozu. Spomínam si, že vlani sme zaznamenali zvýšený výskyt kadmia v petržlene z Poľska. Vzorky odoberáme každý mesiac, obchody však kontrolujeme denne.
Osobitnou kapitolou sú zemiaky.
Na ne, rovnako ako napríklad na karfiol či ananás, nie sú vytvorené európske obchodné normy. Ak sú z dovozu, nemáme ich podľa čoho vyhodnotiť. V prípade domácej produkcie tak robíme podľa našej legislatívy.
Čiže, ak si kúpim zemiaky na nedeľnú „kašu“ z dovozu, vlastne ani netuším, či sú zdravé. Tak?
Dovozové môžeme hodnotiť len podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178 z roku 2002. Inými slovami, hodnotíme ich – či nie sú napadnuté plesňou, hnilobou alebo inak poškodené. Teda, či sú vhodné na ľudskú spotrebu.
Ktoré sú kvalitnejšie?
Z výsledkov, ktoré máme, to vychádza na rovnako, nekvalitu zisťujeme u zemiakov slovenskej produkcie aj u zemiakov z dovozu... Za 5 mesiacov od začiatku roka porušenosť je až 16 percent.
Aby sme ovocie z Ameriky či Afriky kupovali neporušené a čerstvé, ošetrujú ho rôznymi postrekmi a konzervačnými látkami. Môžu byť spotrebitelia pokojní?
Samozrejme, kontrolujeme reziduá konzervačných látok aj reziduá pesticídov vo vzorkách čerstvého, ale aj spracovaného ovocia a zeleniny... Viac vzoriek berieme prirodzene z tých druhov ovocia a zeleniny, ktoré konzumujeme najviac. Na sledovanie takto ošetreného ovocia a zeleniny je vypracovaný národný program kontroly. Výsledky hlásime do Bruselu na Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Slovenské výsledky ukazujú, že býva len málo vzoriek, ktoré prekračujú maximálne povolené limity.
Porovnajte prístup spotrebiteľov kedysi a dnes. Upozorňujeme na nedostatky v kvalite tovaru?
Z mojich skúseností posun vidím. Ľudia nás častejšie upozorňujú, sami nám dávajú podnety, kde si kúpili nekvalitnú zeleninu či ovocie. Preto sú aj naše kontroly častejšie. Napríklad nám zavolá konzument citrusov, že sa „vyhádzal“ z pomarančov či madarínok. Aj takýmito podnetmi sa zaoberáme. Za prvých päť mesiacov tohto roku sme uložili deväť pokút v celkovej hodnote 50 tisíc korún. Peňažná sankcia je skôr upozornenie či výchovné opatrenie. Obchodník si snáď uvedomí, či nabudúce poškodený tovar vôbec preberie, nieto ešte položí na pult.