Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno sa očividnými a umelecky úspešnými krokmi blíži k svojej osemdesiatpäťročnej sezóne (novodobá história sa datuje od roku 1923). Súbor nielenže patrí medzi najstaršie kolektívy ochotníckeho divadla na Slovensku, ale svojimi výsledkami patrí i medzi najlepšie.
V neprofesionálnom svete javiska sú takýmito meradlami prehliadky a súťaže. V tomto, i nasledujúcom roku, ich majú Chalupkovci v programe neúrekom... Výnimočným je aj fakt, že divadelné účinkovanie či hosťovanie ozvláštňujú výstavou, ktorá putuje s predstavením hry Ferka Urbánka „Pani richtárke“.
Expozícia kresleného humoru Pavla M. Kubiša – „Neoponujte mi /nám/! Veď ste v divadle! – sa stala súčasťou projektu, ktorý dostala pracovný názov „Humor na púti s divadlom“. Viac o ňom porozprávali predseda divadelného súboru Ladislav Vagaday a autor kresbičiek Pavol M. Kubiš.
Pán predseda, nepochybne i tento projekt sa začal nápadom...
- Skôr osudovým stretnutím pred štyridsiatimi rokmi. Vtedy ešte Pavol Kubiš študoval odbor divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Prišiel sa pozrieť na naše predstavenie veselohry Ivana Bukovčana „Surovô drevo“ a do denníka Smer napísal recenziu a – ako sa hovorí – už bol náš!
Vaša spolupráca bola i je intenzívna. Týka sa iba divadelných aktivít?
- Za štyri decénia bol autorom niekoľkých plagátov, desiatok bulletinov a publikácií, navrhoval takmer všetky pozvánky, logá, odznaky, plakety i vlajky. Redigoval naše divadelné noviny, chystal výstavy a články. Jedným slovom, Paľko sa stal našim „dvorným“ redaktorom, výtvarníkom, dramaturgom i glosárom. A to pre všetky súbory, ktoré v uplynulých rokoch patrili breznianskemu domu kultúry. Divadelný, folklórny, dychový, či malých javiskových foriem. Ale to najhlavnejšie: stal sa našim vynikajúcim priateľom, ktorý si obľúbil našu prácu a snaženie najmä v oblasti záujmovej umeleckej činnosti.
Dá sa povedať, že výstava kresleného humoru je príspevkom súboru k autorovým šesťdesiatinám?
- Je množstvo spôsobov ako vyjadriť vďaku za ten kopec odvedenej práce. My sme zvolili jeho prezentáciu cez kreslený humor, ktorý mu je najbližší. Chceme ho priblížiť stovkám divákov v prostredí, ktoré je i jemu bytostne milé – v kruhu priateľov divadla.
Projekt ste odštartovali v apríli na XXXIII. Krajskej súťažnej prehliadke alternatívneho a činoherného divadla Zochova divadelná Revúca. Váš súbor víťazne postúpil...
- Medzitým sme, spolu s výstavou, účinkovali aj na národnej prehliadke ochotníckych súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková v Čadci, kde sme obsadili prvé miesto a na Tlmačskom činohraní - celoštátnej prehliadke, kde sme získali tiež prvenstvo a ďalší postup.
Pavol M. Kubiš začal s kresleným humorom ako sedemnásťročný študent. Doteraz publikuje v mnohých slovenských i zahraničných periodikách. Spoluprácu s breznianskymi divadelníkmi považuje za životný medzník a terajší projekt za najkrajší dar, aký vôbec mohol dostať.
Vedenie Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezno, po vernisážach v Revúcej a Čadci, pripravilo expozíciu s dvoma stovkami vašich kresieb i v Békešskej Čabe v Maďarsku. S akými dojmami ste odtiaľ prišli?
- Čabianska organizácia Slovákov a Dom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe pozývali na výstavu v dňoch 14. mája až 8. júna. Otvorila ju riaditeľka domu Anna Ištvánová v prítomnosti generálneho konzula Slovenskej republiky v Maďarsku Jána Sűliho, A dojmy? Odpoviem frázou: humor skutočne nepozná hranice. Návštevníci, jeden druhému, prekladali texty v kresbách, domýšľali si (slovenčina už nie je v tomto meste dominantná), a hlavná vec – zasmiali sa. A o to mi vždy ide!
Békešská Čaba je, ako sme sa dozvedeli, iba jednou zo zastávok na púti kresleného humoru s breznianskym divadlom. Aká je ďalšia trasa?
- Z Békešskej Čaby poputuje výstava v druhej augustovej dekáde do Slovenského Komlóša, kde bude sprístupnená v rámci osláv maďarského Dňa ústavy. Potom pôjde na Scénickú žatvu do Martina, do Nového Bydžova v Čechách a v roku 2008 nás očakávajú na Divadelnom festivale DIDA v Pivnici v Srbsku a potom medzi priateľov v Báčskom Petrovci.
Keď vravíte o svojej tvorbe, často tvrdíte, že čiara, na ktorej sa odohrávajú všetky vaše kreslené vtipy, je vlastne javisko s monológmi, dialógmi, scénami, s onou neodmysliteľnou atmosférou. Ale k väčšine kresbičiek, vás neinšpirovalo divadlo ako také?
- Na prvé počutie ide o samozrejmú vec. Veď humor sa snúbi s divadlom od nepamäti a to prijímame do úvahy i nezabudnuteľné moličrovské „divákov je ťažšie rozosmiať ako rozplakať“. Na Slovensku máme o tom viditeľné záznamy aspoň od roku 1830. V tie dni, totiž, brezniansky farár Jan Chalupka, súc poučený svojim učiteľom Wiliamom Shakespearom o divadle ako o zrkadle, sadal si za stôl, aby napísal v tom zmysle prvú slovenskú veselohru o Kocúrkove, ktoré je dodnes všade kolo nás. A preto je mojím krédom nie kresliť o divadle, ale o živote, pretože je to divadlo!
