„Dovolím si tvrdiť, že v Európe by ste niečo podobné nenašli. Na to musí byť človek trošku strelený. A ja nie som trošku ale poriadne“, hovorí o svojej zberateľskej vášni Michal Kiššimon.
Všetko sa to začalo pred štyridsiatimi rokmi. Vtedy v bale zberového papiera našiel prvých tridsať vysvedčení, rôzne preukazy, vojenské knižky. O pár dní v zásielkach, ktoré do harmaneckých papierní vozili najmä z Čiech, našiel ďalšie. Vysvedčeniam tak ostal verný doteraz.
„Za roky čo som tam odpracoval, som fabriku týmto spôsobom okradol asi o desať kilogramov papiera. Koľko je to ale kotúčikov toaletného papiera, naozaj neviem“, hovorí s úsmevom.
Najstaršie vysvedčenie v jeho zbierke má rok 1863. Nasleduje celý rad dávno ožltnutých dokumentov z roku 1870, a ďalšie a ďalšie. Unikát? „Ako sa to vezme. Pozrite sa, tieto čo vystavujem na okne. Pochádzajú z čias rakúsko-uhroskej monarchie, chránené sú vodoznakom v desiatich jazykoch. Napríklad maďarskom, nemeckom, poľskom...Alebo indexy študentov, ktoré zdobia podpisy T.G. Masaryka či Kaplana“.
Na výstave v Harmanci, ktorú v uplynulých dňoch pripravil v spolupráci s obecným úradom a základnou školou mohli návštevníci vidieť nielen štyristo vysvedčení ale aj ďalší zaujímavý dokumentačný materiál o školstve. „Áno, vystavujem aj svoje študijné výsledky. Pochádzajú z roku 1955, vysvedčenie je dvojjazyčné slovensko-maďarské“ . Deti pobavilo, keď som im napríklad ukázal vysvedčenie budúceho kaplána, čo prepadol z latinčiny, alebo istého Jána Skotnického z Veľkej Bytče. V roku 1923, ako prvák mal na vysvedčení deväť pätiek!“ Chudák Jano, bohvieaký žiak teda nebol. Na spomínanom dokumente o prospechu má tiež z mravov 2, z pilnosti dokonca 4, a citujeme: „zovňajšok jeho písomných prác je menej úhľadný“.
Pán Michal je už na dôchodku. Na svoju záľubu má síce viac času ale čoraz menej miesta. V jednoizbovom byte sa totiž nemá kde pohnúť, historické dokumenty skrýva v krabiciach kde sa dá.
„Nikto z rodiny sa tomuto koníčku nevenuje. Komu zbierku časom odovzdám zatiaľ neviem. Prevažná časť vecí je z Čiech, patrilo by sa do múzea. Keď sa však raz rozbije....“.