Štvrtok, 8. jún, 2023 | Meniny má Medard

Prípady zo súdneho archívu, v ktorých mal posledné slovo majster kat

Pasca na policajta

(Dokončenie)
Najprv prezradíme, že hoci titulok hovorí o pasci na policajta, v skutočnosti žiadna neexistovala. Aspoň podľa tvrdenia kriminalistických expertov. Len páchateľ sa snažil dokázať, že ju nastražil. Potom dokonca tvrdil, že ju ani nepripravil na policajta, ale na hocičo, čo by ho mohlo ohroziť. Napríklad na medveďa. Za to, že sa pasca spustila a vykonala svoje smrtonosné dielo, nemôže... Existenciu pasce neuznal ani súd. Rozsudok tak pre páchateľa znamenal lístok na cestu, z ktorej sa nevracia -- do podzemia komplexu Justičného paláca v Bratislave, do priestorov vyhradených pre odsúdených na trest smrti.
* * *
Stalo sa to takmer pred štvrťstoročím, v októbri 1983. V Nízkych Tatrách sa vtedy strhol poplach, o akom domáci od vojny nechyrovali. Ponad doliny prelietaval vrtuľník, lesy systematicky prečesávali desiatky dobre vyzbrojených chlapov v uniformách. Sršal z nich spravodlivý hnev. Zvlášť z tých, ktorí dvadsaťštyriročného nadstrážmajstra Stanislava poznali osobne a na obvodnom oddelení polície si to s ním nejaký čas odkrútili. Stanislava totiž len pred niekoľkými hodinami našli v hore, pri senníku v Zadných Vislaviciach. Bol mŕtvy. Už vedeli, kto to má na svedomí. Vedeli, že páchateľ je nebezpečný a ozbrojený. A že neváha strieľať. Váhať neboli ochotní ani oni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Malá rekapitulácia
V prvej časti sme predstavili ani nie tridsaťročného Františka, ktorý hľadal šťastie v Bratislave. Hrozil mu pobyt za mrežami, preto sa na jar roku 1983 rozhodol zmiznúť domov, na východné Slovensko. S kamarátom sa vybrali peši, horami. S tým, že cestou budú vykrádať chaty. Kamaráta cestou prichytili pri krádeži a zlapali. František zostal sám. Tiahol Považím, držal sa lesov. Dni, a hlavne noci, boli čoraz chladnejšie. Prichádzala jeseň. Cestou robil to, čo predtým. Vlámačku za vlámačkou. V Ľubochni dokonca vykradol horárov dom. Medzi lupom si odnášal aj guľovnicu a viac ako päťdesiat nábojov.
V tej oblasti bolo obzvlášť veľa chát. Preto sa tam rozhodol zdržať na viac dní. Aj senník, v ktorom si urobil úkryt, sa mu pozdával. Zmajstroval si tam poličku, zo sena spravil lôžko. Vchod do dúpä starostlivo zamaskoval. Cítil sa tam bezpečne, pohodlne. Kým neprišiel ten študent...
Počet vyplienených chát sa množil. Rozhorčení chatári ako domnelého páchateľa zlapali milovníka prírody, študenta, vysokoškoláka. Ten policajtov doviedol na stopu. K senníku v horách, v ktorom sa podľa všetkého už dlhšiu dobu zdržiaval neznámy muž. Vtáčik im ale z hniezda uletel. Policajti so psovodom pribrali aj študenta, aby im pomohol identifikovať neznámeho a rozhodli sa prejsť okolité lesy. Mladý nadstrážmajster, ktorý mal jediný pištoľ, dal svoju pištoľ psovodovi a rozhodol sa vrátiť k senníku. Tí, čo išli horou, prešli len niekoľko desiatok metrov. Zaznel výstrel. Rozbehli sa napäť. Pred senníkom ležalo nevládne telo v uniforme. Nebol to príjemný pohľad. Telo nemalo tvár. Z hlavy zostalo len torzo. Telo patrilo nadstrážmajstrovi Stanislavov. Mal iba dvadsaťštyri rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Dômyselná skrýša
Lepšie si prezreli senník a pochopili, prečo nemohli neznámeho objaviť. Urobil si dômyselnú skrýšu. Senník bol skombinovaný s krmelcom. Spodná zrubová časť, vysoká cez meter, bola prázdna. Zboku ju zakrývali provizórne dvierka, teraz odhodené. Všetko ale pôsobilo pojmom celistvosti. Znamenalo to, že neznámy bol po celý čas dnu, v úkryte. Vedel o nich, asi ich počul prichádzať. Zastrelil policajta a ušiel.
Dnu našli poličku, na nej tranzistorové rádio, oblečenie, konzervy, rôzne veci. Lup z vykradnutých chát. Našli ešte niečo – vojenskú knižku a občiansky preukaz. Oba doklady patrili dvadsaťdeväťročnému Františkovi z okresu Michalovce. Už teda poznali aj totožnosť páchateľa, vraha policajta!
Vyhlásili poplach a pátranie. Rojnice nahnevaných a ozbrojených chlapov so psami prečesávali okolité lesy. Nenašli nič. Iba jedného poľovníka, ktorý si ďalekohľadom prezeral terén a v diaľke videl muža v tmavom oblečení. V ruke si niesol niečo lesklé, akoby pušku.
František unikol. Nie nadlho.
Ešte sa mu podarilo preraziť naspäť Nízkymi Tatrami, až na Horehronie. Skrýval na jednej samote niekoľko dní. Našli ho premrznutého, zalezeného na povale šopy. Už nevládal. Vzdal sa. Pri sebe mal stále poľovnícku pušku s odpílenou pažbou a päťdesiatdva nábojov.

SkryťVypnúť reklamu

Áno, strieľal som!
Priznával sa. K všetkému. Aj k streľbe na policajta. Aspoň spočiatku.
Vraj šípil, že ho študent, ktorý sa večer zastavil pri jeho ohni, udá. Ráno, keď sa zobudil, počúval tranzistorák. Začul najprv fučanie psa, ktorý pobehoval okolo senníka. Ihneď vypol rádio. Hneď na to k nemu doľahli mužské hlasy. Muži sa rozprávali, že budú musieť prehľadať senník, lebo tu stopa končí. Odhadol, že sú štyria. Jeden z nich vyliezol po rebríku nad neho, na povalu, všetko prehľadával. Počul, ako pichajú palicami do sena. Trvalo to asi päť minút, ale nič nenašli. Niekto hovoril, že pôjdu ďalej a snáď narazia na stopu. Bolo mu jasné, že sú to policajti. Policajti, ktorí ho hľadajú kvôli vlámačkám do chát.
Pušku nosil stále nabitú, pripravenú na výstrel. Bol odhodlaný ju použiť. V prvých výpovediach povedal: „Jeden z policajtov sa vrátil a začal zase pichať palicou do sena. Potom zalomcoval dvierkami, zaistenými z vnútra motúzom.“
Vtedy pochopil, že ho odhalili. Našli mu skrýšu. Zodvihol guľovnicu a cez štrbinu medzi doskami vystrelil do postavy. Uvedomoval si, že je to policajt a chcel ho zastreliť, lebo: „Vedel som, že ak ja nedostanem jeho, on dostane mňa!“
Pušku znovu nabil. Očakával, že výstrel začuli aj ostatní a vrátia sa. Bol vraj pevne rozhodnutý strieľať aj na ich. V takom poradí, v akom budú prichádzať. Uvoľnil dvierka a pred vchodom uvidel ležať policajta s rozhodenými rukami. Zobral si len cigarety, pušku s nábojmi a utekal do lesa. Zahliadol ešte psovoda so psom a nejakého civilistu, ale tí si ho nevšimli.

Ja som nestrieľal!
Odrazu sa všetko zmenilo pri rekonštrukcii, v samotnom senníku. František zmenil výpoveď: „Ja som nestrieľal!“
Bolo to vraj tak, že keď študent odišiel, chvíľu popíjal a prišlo mu na um, že ho nečakaný návštevník udá policajtom. Preto sa rozhodol na policajtov, ktorí by ho chceli prísť zatknúť, narafičiť pascu. Remeň z guľovnice zavesil na tyč zo stropu, aby hlaveň mierila do štrbiny medzi doskami dvierok. Spúšť priviazal povrázkom o poličku a hlaveň o dvercia. Nástraha mala fungovať takto: ak by sa niekto pokúsil vojsť dnu, odtiahol by pritom dielec dvierok, čo by potiahlo puškou a druhý povrázok by potiahol spúšť. Zbraň by vystrelila. To sa aj ráno stalo. Zobudil sa na výstrel. Vyskočil a uvidel spadnuté dvere. Pred nimi ležal policajt so zakrvavenou hlavou. Keď to uvidel, radšej ušiel.
Prečo ale predtým vypovedal, že strieľal na policajta on sám?
To je dielo vyšetrovateľa, ktorému radšej na všetko prikyvoval. Bál sa, že ho vyšetrovateľ bude biť. No a pred prokurátorkou hovoril to isté, lebo vtedy bol aj pri nej vyšetrovateľ!

Rozsudok, odvolanie, a znovu rozsudok
Hlavné pojednávanie Krajského súdu v Banskej Bystrici s Františkom sa začalo 5. júna 1985. Aj na ňom zotrval na pripravenej pasci. Podľa jeho opisu by ale pasca, ako ju mal nastražiť, jednoducho nemohla fungovať! Navyše, v prvej výpovedi podrobne opísal to, čo sa dialo pri senníku pred výstrelom. Ako to mohol tak dobre vedieť, keď podľa novej verzie spal a zobudil sa až na výstrel?
Hlavné pojednávanie sa skončilo 14. júna. Rozsudok znel: Vinný! Vinný z vraždy, útoku na verejného činiteľa, lúpeže, krádeží, atď. Za to sa odsudzuje na trest straty slobody na dvadsaťpäť rokov!
Odvolal sa obžalovaný, ale aj prokurátor. Najvyšší súd vtedajšej SSR časť rozsudku zrušil a vrátil na nové pojednávanie. Vypracovať museli aj nový balistický posudok a František prišiel s ďalšou verziou. Pascu nenastražil na policajta. Pušku upevnil tak, aby hlaveň mierila dohora a výstrel ho zobudil. Puška sa tak mala stať obyčajným budíkom. Prípadne by tak odplašil medveďa, ktorý by mu chcel vliezť do skrýše.
Ale ani podľa nového opisu by pasca fungovať nemohla.
Nové pojednávanie sa začalo v lete 1986. Rozsudok bol tentoraz iný: Je vinný a odsudzuje sa na trest smrti! Najvyšší súd ČSSR, na ktorý sa František utiekal ako na poslednú inštanciu, ktorá mu mohla zachrániť krk, nezistil porušenie zákona. Rozsudok bol vykonaný 11. novembra 1987.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Aj vaše dieťa sa môže veľmi jednoducho nakaziť parazitmi.
  3. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu
  4. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  5. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  6. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. Hlavná cena 25.000 eur. Kráľovská súťaž s pivom Krušovice
  1. Ostré videnie vďaka špeciálnym biometrickým šošovkám
  2. Viac kusov hydiny do každej rodiny
  3. Super zábava, super deň
  4. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  5. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  6. Čo priznali rodičia?
  7. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  8. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  1. Čierne zlato zeme premenili v Lipanoch na aquaparkové potešenie 14 886
  2. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 12 147
  3. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu? 8 032
  4. Kúpa investičného bytu je aktuálne výhodnejšia aj vďaka bonusom 7 644
  5. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody 6 737
  6. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 5 961
  7. Dovolenkový raj kúsok za hranicami 5 653
  8. Zuzana Vačková: Verím, že lásku ešte stretnem 5 628

Blogy SME

  1. Vlasta Sedláková: Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej sme urobili krásny kríž. Nikto sa o tom nemal dozvedieť.
  2. Jozef Sitko: Novinár nemá šíriť strach a byť len kritikom (3.)
  3. Ivan Čáni: Naozaj sú Matovičove „atómovky“ len obyčajné blbosti?
  4. Irena Šimuneková: Tajchy Štiavnických hôr 1.
  5. Ján Škerko: Putin: "Nenávidím vás Ukrajinci, z celej mojej čiernej duše vás nenávidím!"
  6. Anna Miľanová: Moja ilustrácia piesne Lorelei (2010) od zoskupenia Scorpions (1965 - 2023)
  7. Jozef Varga: Slayer, parádne tvrdá muzička
  8. Miroslav Ferkl: Priehrada a teror!
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 16 962
  2. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 10 270
  3. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 8 647
  4. Ján Šeďo: "Vstupom do EÚ Slovenská republika zanikla", občaňák môžeme zahodiť. 7 797
  5. Lukáš Fedor: Medická nie je pre medikov alebo ako sa štát správa k budúcim lekárom 6 801
  6. Vladimír Bilohuščin: Zápasník Vémola by bol podľa starých pravidiel mŕtvy 6 411
  7. Adriana Boysová: Ako sa z paláca volá, tak sa z Ameriky ozýva 5 875
  8. Martin Sukupčák: Barbari na Slovensku 5 861
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Aj v lete sa dá ušetriť na energiách. Ako na to, poradia bezplatne energetickí konzultanti Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).


9 h
MFK Dukla Banská Bystrica - ilustračné foto

Vedenie fortunaligového klubu už nepočíta so štvoricou futbalistov.


TASR 11 h
Poľná ulica v Banskej Bystrici.

Obmedzenia potrvajú do konca letných prázdnin.


16 h
Na mieste dopravnej nehody.

Nehoda sa nezaobišla bez zranení.


6. jún

Blogy SME

  1. Vlasta Sedláková: Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej sme urobili krásny kríž. Nikto sa o tom nemal dozvedieť.
  2. Jozef Sitko: Novinár nemá šíriť strach a byť len kritikom (3.)
  3. Ivan Čáni: Naozaj sú Matovičove „atómovky“ len obyčajné blbosti?
  4. Irena Šimuneková: Tajchy Štiavnických hôr 1.
  5. Ján Škerko: Putin: "Nenávidím vás Ukrajinci, z celej mojej čiernej duše vás nenávidím!"
  6. Anna Miľanová: Moja ilustrácia piesne Lorelei (2010) od zoskupenia Scorpions (1965 - 2023)
  7. Jozef Varga: Slayer, parádne tvrdá muzička
  8. Miroslav Ferkl: Priehrada a teror!
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 16 962
  2. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 10 270
  3. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 8 647
  4. Ján Šeďo: "Vstupom do EÚ Slovenská republika zanikla", občaňák môžeme zahodiť. 7 797
  5. Lukáš Fedor: Medická nie je pre medikov alebo ako sa štát správa k budúcim lekárom 6 801
  6. Vladimír Bilohuščin: Zápasník Vémola by bol podľa starých pravidiel mŕtvy 6 411
  7. Adriana Boysová: Ako sa z paláca volá, tak sa z Ameriky ozýva 5 875
  8. Martin Sukupčák: Barbari na Slovensku 5 861
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu