Tetovanie ako nový módny trend? Omyl! Nič nové pod slnkom. Tetovanie je údajne také staré ako ľudstvo samotné. Tetovanie napríklad našli aj na koži legendárneho „Ötziho“, ktorého múmiu objavili zmrazenú v ľadovci pod Alpami a jeho vek odhadli na 5300 rokov. Vymizlo, keď ho Starý zákon vzal na nemilosť. Európania tetovanie opäť objavili v časoch dobývania južného Pacifiku a v súčasnosti je populárnejšie ako kedykoľvek predtým.
Vidieť obrázok navždy zafixovaný do ľudskej kože na dámskom či pánskom tele je u nás v súčasnosti takmer bežnou záležitosťou. Len niektoré obrázky sú viac, iné menej vydarené. Vo všeobecnosti sú ale stále rafinovanejšie. Nájdu sa také, z ktorých priam srší originalita. Iné vypovedajú, že ich autor je nielen nápaditý, ale jeho výtvarné cítenie má veľmi ďaleko od priemernosti. Stretneme sa aj vyslovenými umeleckými dielami. S jedným z majstrov tetovačov sme sa mali možnosť porozprávať. V Banskej Bystrici ho poznajú pod prezývkou Andy.
A tak sa to začalo!
Andyho sme zastihli pred jeho štúdiom na Dolnej ulici. Urobil si malú prestávku. Pri podávaní rúk sa ospravedlnil: „Práve som robil piercing, tak sa ospravedlňujem za púder na rukách. Ale bez neho sa chirurgické rukavice veľmi zle naťahujú. O chvíľu mám objednanú na tetovanie istú dámu. Keď skončím prácu s ňou, môžeme sa porozprávať...“
Čo sľúbil, splnil.
Znie to trošku neuveriteľne, ale Andy začínal ako aktívny športovec, pre laika v trošku krkolomnom športe – skokoch na lyžiach. Pri otázke, aký diel odvahy je na to potrebný, sa len zaškeril: „Venoval som sa tomu odmalička. Preto som nikdy nad odvahou nerozmýšľal...“
Diel odvahy mu ale predsa len asi zostal. Keď prišlo v športovom klube k nezhodám a Andy dal športovcom „pá, pá“ a rozhodol sa podnikať v oblasti u nás dovtedy nevídanej – v tetovaní. Totiž, Andy sa od malička venoval aj kresleniu. Veľmi intenzívne. Ako chlapec vyhral aj medzinárodnú výtvarnú súťaž. Jablko opäť nepadlo ďaleko od stromu, lebo maľovaniu sa venuje aj jeho otec. Hoci vo svete tetovanie frčalo už veľmi dávno, u nás sme sa mohli do roku 1989 stretnúť akurát tak s pochybnými kostrbatými kresbičkami, ktoré si mládenci na vojenčine vyškriabali do kože špendlíkom alebo ešte pochybnejšími, aké si zvykli pod názvom „kerovačka“ robiť muklovia za mrežami.
Andy s bratom a partnerom (keďže začínali traja, odvodili od toho aj názov svojho štúdia – Tattoo TA3) si objednali priamo z USA farby a prístroje: „Vyšlo nás to na šesťdesiat tisíc, čo boli v tom čase nevídané peniaze. No úsmev nám úplne zamrzol na tvári, keď nám colníci ešte k tomu vyrúbili ako clo osemdesiat tisíc!“
Ale začali. „Najprv mi za obeť padla sestra“ – spomína Andy – „potom mama, otec, kamaráti. A tak sa to začalo!“
Čo tetovanie,
to originál
Ich štúdio čoskoro získalo meno. Kto si ale myslí: „Dnes som sa rozhodol, že si nechám vytetovať na rameno pekný obrázok, idem si ho ihneď dať urobiť do štúdia“ - veľmi sa mýli. Najprv sa treba objednať a preukázať sa, že osemnáste narodeniny už boli oslávené. Kto má menej ako osemnásť, ospravedlnia sa mu: Je nám ľúto, ale... Potom treba zvážiť, čo si nechať vytetovať. „Ľudia si musia uvedomiť, že dočasné tetovanie vlastne neexistuje. Zostáva na celý život. Preto je veľmi dobré rozmyslieť si, aký motív si zvolím a hlavne, či tetovanie skutočne chcem. Že ho chcem nie preto, lebo kamarát či kamarátka už také má, ale som s ním stotožnený!“ – tvrdí majster tetovač.
Andy síce nejaké predlohy má, ale v podstate je jeho každé dielo originálom: „Najľahšie sú bežné ornamenty. Tým sa ani veľmi nevenujem. Pokiaľ ale už ide o tieňovanie, to je už niečo iné. S tým sa treba vyhrať!“
Ak niekto chce portrét, bude mať portrét. Ak chce voľný motív, bude ho mať. Pre Andyho nič nie je nemožné. Vie, o čom hovorí. Nedávno vyhral v Prahe na medzinárodnej súťaži v tetovaní tretie miesto. A to v silnej medzinárodnej konkurencii niečo znamená.
Pravda, všetko si vyžaduje svoj čas. Tetovanie priemerného obrázku trvá aj niekoľko hodín. Je to bolestivé?
„Je to zásah do kože“ – vysvetľuje Andy. „Čím dlhšie tetovanie trvá, tým je bolestivejšie.“ Oveľa odolnejšie sú vraj ženy a nie je vraj ničím výnimočným, ak niekomu ujdú slzičky.
Majstra sme si boli pozrieť pri práci. Salón doslova žiaril čistotou (Andy to bral ako samozrejmosť – veď táto práca si vyžaduje stopercentnú hygienu a s hygienikmi si to vraj v žiadnom prípade nechce rozhádzať). V kresle mal práve dámu: „Je to už moje tretie tetovanie“ – priznala sa. „Prečo som si ho nechala robiť? Veľmi sa mi to páči!“
Tetovanie sa v súčasnosti rozmohlo natoľko, že si ho partner partnerovi, manžel manželke či matka dcére objednávajú ako darček na Vianoce či narodeniny. Veď je to pamiatka na celý život...