Predstavujeme hudobnú skupinu Gazdasgrind

Na otázky odpovedá bubeník Jozef Haluška, alias Gazda Jozef.

Povedz nám niečo o vašej kapele!
- Gazdasgrind vznikol v roku 1998. Kapelu som založil s bubeníkom Abstractu Petrom Gáblikom (Gazda Ďegvaj), ktorý zobral do ruky basu a Paľom Gáblikom (Gazda Motaj), gitaristom, tiež z Abstractu. Mikrofónu sa chytil Milan Slabej. V roku 2000 nastúpil na post speváka Marek Barto zo Surgical Dissection. Kvôli problémom so skúšobňou a kvôli tomu, že som sa oženil, sa naše cesty rozišli. Po šiestich rokoch sa mi zacnelo po muzike, a tak som oslovil Ďegvaja a Motaja. Dali sme sa znovu do- kopy s novým spevákom Robom Stančíkom (Gazda Bobo).
Môžeš charakterizovať váš hudobný a textový prejav?
- Ja som nazval náš ,,štýl“ Gazdas Párty Grind Deathmetal. Naša hudba inklinuje skôr k deathmetalu s prvkami grindu a HC. Na kilometre obchádzame všetky, aj metalové trendy. Snažíme sa hrať veselú muziku, ktorá sa páči hlavne nám a ktorá, dúfam, sa páči a bude páčiť aj fanúšikom metalu. Texty sú o všetkom možnom, ale hlavne v nich ide o srandu. Objavia sa ale aj vážnejšie témy. Píše ich spevák Bobo. O hudobnú stránku sa väčšinou stará gitarista Motaj, ale nápady pridávame aj my, ostatní. Našim mottom je zábava, sranda a zase zábava.
Vysvetli, prosím ťa, čo je to za názov Gazdasgrind a ako vznikol?
- Keď sme chodievali na čundre a rôzne akcie, tak sme si hovorili gazdovia a dokonca sme založili aj stranu gazdov. Pridali sme k tomu grind a bol Gazdasgrind.
Koľko nahrávok máte na konte?
- Keď sa mám priznať, tak ešte žiadnu. Bohužiaľ, nejako sme to nestihli. Ale čoskoro sa to zmení. Mame pripravený materiál na našu prvú vec, ktorá sa ide nahrávať v septembri.
Kto a čo vás ovplyvnili v začiatkoch?
- Metal bol mojou srdcovou záležitosťou od prvého počutia. Najviac asi však kapely a albumy z konca 80-tych a začiatku 90-tych rokov, Konkrétne Death, Napalm Death, Dismember, Terrorrizer, Slayer, Sepultura (s Maxom), Kreator a iné.
Pomáhal vám a podporoval vás niekto?
- Najviac sme sa podporovali my sami. A potom aj chalani s ostatných banskobystrických kapiel, s ktorými máme kamarátske vzťahy. Tak sa navzájom podporujeme všetci.
Má vaša hudba budúcnosť?
- Pokiaľ nás bude baviť hrať, tak má.
Preferujete veľké festivaly alebo klubové koncerty?
- Radi si zahráme tam, kde nás pozvú. Nerobíme v tom rozdiely. S koncertmi sme zatiaľ na tom dosť biedne. Hoci sme vznikli v roku 1998, ideme vlastne zase takmer od začiatku. Je to aj preto, lebo nemáme nič nahrané a bez kvalitnej nahrávky sa ťažko niekde pohnete.
Je ťažké presadiť sa s vašou hudbou?
- Presadiť sa s hudbou vo svete plnom komercie a všelijakých tlačeniek je všeobecne ťažké. Vo svete je miliarda kapiel takéhoto zamerania. Je ťažké z tohto mora vyplávať na povrch a zviditeľniť sa. Na to je treba veľa peňazí, s nimi sa to dá, ale keďže nie sú...
Aké plány s hudbou máte do budúcnosti?
- Teraz sa musíme sústrediť na prípravu na nahrávanie a nahrávanie samotné a ďalej hrať, hrať, hrať a koncertovať.
Chceli by ste sa živiť s vašou hudbou?
- Dá sa to na Slovensku? Nedá! Asi by som to ani nechcel. Nechám to na profesionálov a „komerčákov“.
Koľko si za rok zarobíte vašou hudbou?
- Zatiaľ sme nezarobili nič! Len sme do hudby vložili. Hráme pre svoje potešenie. Aj keby nebolo od veci - niečo zarobiť.
Povedzte niečo o banskobystrickej metalovej scéne...
- Banská Bystrica je bohatá na metalové kapely. Je tu veľa kvalitných formácií, ale väčšinou starých. Tým myslím našej generácie, tridsiatnikov a starších. Ako keby sa mladým voľáko nechcelo. Alebo všetci počúvajú hip-hop?
Aký máte názor na podporu mesta k banskobystrickej undergraundovej scéne?
- Bieda...
Čo by ste robili, keby ste nehrali hudbu?
- Motaj by sa určite venoval svojmu druhému najobľúbenejšiemu koníčkovi, čo je spánok. Ja mám doma roboty dosť - rodina, dom, a tak. A Bobo s Ďegvajom? Hm, to by som sa ich musel opýtať...