Zvykne sa tvrdiť, že dobrá rada stojí groš. Ale ten, kto našepkal radu ako vykĺznuť z hroziacej galiby tridsaťročnému Marcelovi zo susedného okresného mesta, musel mať asi na hlave rožky a na nohe kopýtko. Marcel sa totiž nielenže z nepríjemností nevyšmykol, ale do poriadnych opletačiek sa ešte len dostal. Pre neho do opletačiek doslova katastrofických rozmerov. Veď ak niekomu hrozí až desať rokov basy - hovoriť o katastrofe ho to oprávňuje.
Marcel sa živí ako čašník. Nezarába zle – no na druhej strane – nie je to až taká sláva. Býva vedno s mamou. Marcelova mama, pani Valéria, sa rozhodla, že pôjde pracovať do zahraničia. Darilo sa jej a stihla si odložiť aj nejaké úspory. Dačo v hotovosti nechala doma. Marcel o tom veľmi dobre vedel. Kým bola pani Valéria opäť v zahraničí, jej synovi došli peniažky. Rozhodol sa požičať si z maminých úspor. S tým, že všetko vráti. Ľahko sa požičiava, ťažko vracia. Marcel peniažky, raz tisíckorunáčku, inokedy päťtisícku, vyťahoval dovtedy, kým obálka nezostala takmer prázdna. Poplach nastal, keď mama zatelefonovala, že sa na niekoľko dní, aby si čosi súrne vybavila, vracia domov. Marcelovi vstali vlasy dupkom. Vyrátal si, že minul štyridsaťdeväť tisíc. Za ten krátky čas nemal šancu peniaze vrátiť. Potom prišiel osudný nápad. Predpokladal, že mama sa pravdepodobne na obálku s peniazmi pozrie. Ale iba pozrie. Ak by iba nastrihal obyčajné papieriky, to by si všimla. Ale ak by do obálky vložil papieriky podobné peniazom? Na to by možno neprišla! Zabehol do najbližšieho podniku, v ktorom robili fotokópie a nechal si prefotiť potrebný počet kópií päť a tisíckorunáčok. Pracovníčka bola požiadavkou trošku prekvapená, ale keď počula, že kópie majú byť určené pre výučbu detí, upokojila sa. Navyše, kópie boli natoľko nekvalitné, že by si ich so skutočnými peniazmi nezamenilo ani dieťa. Marcel povystrihoval ruby i líca a zlepil ich.
Keď prišla mama, nebol doma. Stalo sa, čo nečakal. Mama si okamžite všimla, že v obálke má len farebné papieriky, ktoré sa navyše rozlepovali. Zavolala políciu. Neskôr síce tvrdila, že ak by vedela, že v tom má prsty synátor, nedala by súhlas na trestné stíhanie, ale už bolo neskoro. Falošné peniaze boli úradne na svete. Marcela začali stíhať za zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov vyššej hodnoty. Za to hrozí trest na sedem až desať rokov. Marcel sa obhajoval, že išlo len o zastierací manéver pre mamu. Nikdy by sa nepokúšal papieriky pustiť do obehu. Veď každému, kto ich chytil do rúk, musí byť ihneď jasné, že takto peniaze nevyzerajú! Okresný súd mu to uznal. Spod obžaloby ho oslobodil. Odvolal sa ale prokurátor. Lebo - napriek tomu, že ich do obehu nedal - snažil sa ich použiť ako pravé, hoci len pre mamu! Krajský súd v Banskej Bystrici sa rozhodol prípad vrátiť na okres, aby ho znovu prejednal a rozhodol. Prízrak dlhoročného pobytu za mrežami tak nad Marcelom visí naďalej.
