Prípad vrážd v Hronci po tretí raz odročili

Aj po tretí raz sa senát Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý mal minulý týždeň naplánované hlavné pojednávanie s troma mladými mužmi z Valaskej, ktorí čelia obžalobe z dvoch vrážd, stretol zbytočne. Na pojednávanie opäť neprišiel Matej I.

Krajský súd ešte v roku 2005 uznal Mateja I., Petra Š. a Štefana B. vinnými z brutálnej vraždy osemnásťročnej Edity M. a sedemnásťročného Miroslava P. Podľa rozsudku sa to stalo v roku 2002 v Hronci, v dome, ktorý po svojej starej mame užíval Mateja I. Páchatelia svoje obete surovo ubili. Telá zakopali za domom. Senát krajského súdu uložil Matejovi I. výnimočný trest 24 rokov, Petrovi Š. trinásť a Štefanovi B., pretože bol v čase spáchania činu mladistvý, deväť rokov. Všetci traja obžalovaní sa odvolali. Najvyšší súd SR prípad vrátil krajskému súdu, aby vec znovu prejednal a opäť rozhodol. Pre zmeny v senáte (jeden zo sudcov zomrel) dlhodobú chorobu iného sudcu a údajné procesné chyby nariadil Najvyšší súd postupné prepustenie všetkých troch obžalovaných z väzby na slobodu.
Hlavné pojednávanie sa malo pôvodne začať už pred dvoma mesiacmi, ale Matej I., ktorý pracuje v českej republike, nemal zachovanú päťdňovú lehotu na prípravu na pojednávanie. Na druhé pojednávanie sa nedostavil vôbec. Len oznámil, že chce, aby pojednávali bez jeho prítomnosti. Podľa obhajkyne obžalovaného Matejovi I. telefonicky oznámila termín hlavného pojednávania. Najprv sa vyjadril, že na hlavné pojednávanie príde. Neskôr ale povedal, že znovu požiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Dokonca tvrdil, že žiadosť už súdu poslal. Do začiatku tretieho vytýčeného hlavného pojednávania predseda senátu ale žiadosť nedostal. „Doručili mi ju“ – hovorí predseda senátu Rudolf Ďurta – „až keď sme pojednávanie pre neprítomnosť obžalovaného odročili.“
Vyzerá to tak, ako keby sa Matej I. súdu doslova vysmieval. Obžalovaný síce má právo požiadať, aby súd konal bez jeho prítomnosti, no to, čo sa deje v tomto prípade, už vyzerá na obštrukcie. Vlastne sa ani netreba čudovať – komu by sa chcelo ísť na viac ako dve desaťročia za mreže, keď už medzitým zakúsil slobodu? Zvlášť, ak mu naše právo vyhýbanie sa trestu, aj keď možno len dočasne, umožňuje?