Článok pokračuje pod video reklamou
Stredoslováci však majú bližšie k Chopku, a aj Nízke Tatry sú krásne pohorie, ktoré sa oplatí navštíviť.
Nízke Tatry sa tiahnu v dĺžke 80 km smerom zo západu na východ medzi malebnými údoliami Váhu a Hrona. Hlavný hrebeň dosahuje tromi vrcholmi výšku vyše 2000 metrov nad morom. Najvyššie vrcholy Ďumbier (2043 m), Chopok (2024 m), Dereše (2004 m), Chabenec (1955 m) a Kráľova hoľa (1948 m) poskytujú jedinečný výhľad na pohoria a údolia Slovenska. Od roku 1978 sú Nízke Tatry na ploche 81 095 ha národným parkom.
Hoci sa tu rýchlo rozvíja cestovný ruch a pribúdajú stavby hotelov a reštaurácií predovšetkým vo východnej časti, medzi sedlom Čertovica a Kráľovou hoľou, tu jestvujú ešte ozajstné pralesy, kde žije dosť zvierat. Oblasť Nízkych Tatier poskytuje okrem iného aj možnosti návštevy jaskýň (Bystriansku, Demänovskú, Jaskyňu mŕtvych netopierov a Važeckú jaskyňu).
Najvyššie vrcholy Chopok a Ďumbier sú blízko seba, a ak máte chuť vystúpiť na ne, my vám trošku poradíme. Chopok je dostupný z Lukovej (liptovská strana) alebo od chaty Kosodrevina (výstup začnite pri hoteli Srdiečko neďaleko strediska Tále – odbočka z Podbrezovej). Pri vrchole sa nachádza Kamenná chata pod Chopkom, televízna a meteorologická stanica.
Pár metrov pod Ďumbierom je Chata gen. M. R. Štefánika (1740 m), ktorá je jednou z hlavných križovatiek značkovaných chodníkov na hrebeni Nízkych Tatier. Pešo sa dá k nej dostať od chaty Kosodrevina, z Trangošky, z Vyšnej Boce aj z Mýta pod Ďumbierom či z Čertovice. Chata je najlepším ubytovaním na hrebeni a prespáva tu mnoho turistov pri prechode hlavného hrebeňa Nízkych Tatier.
Náučné chodníky
Aj blízko Banskej Bystrice je niekoľko nízkotatranských náučných chodníkov, a aspoň dva z nich vám predstavíme.
Náučný chodník Šachtička – Sásová sa začína v turistickom stredisku Šachtička. Je zameraný na lúčne a lesné ekosystémy, školskú mládež a ekovýchovu, čo je zvýraznené panelom obsahovo zameraným na ekohry v prírode, ktorými si môžu deti spestriť prechádzku po náučnom chodníku. Posledná zo siedmych zastávok je umiestnená v areáli ZŠ Magurská na sídlisku Sásová. Názov „Záhradka Kamarátka“ je prejavom zámeru autorov – priviesť zábavnou formou deti a miestnych občanov k starostlivosti o vysadené liečivé a okrasné rastliny z miestnych druhov rastúcich pozdĺž náučného chodníka. Celková dĺžka trasy je 5,5 km s prevýšením 600 m, čas potrebný na prehliadku je 2 hodiny.
Náučný chodník Sásovská dolina sa začína na sídlisku Sásová, na Pieninskej ulici. Pokračuje po modrej turistickej značke ešte cca 500 m po križovatku na vrchu Bučičie. Tu sa oddeľuje a pokračuje po doteraz neznačkovanom chodníku až na dno Sásovskej doliny. Potom opäť stúpa, tentoraz po západnom svahu až na hrebeň medzi Sásovskou a Vlčou dolinou. Potom sa zvažuje na dno Vlčej doliny. Pokračuje po jej dne až na koniec dolinky, t. j. na rozhranie medzi Sásovskou a Vlčou dolinou, kde sa nachádza posledná zastávka. Trasa je vyznačená až po východ z ochranného pásma NAPANTu na koniec asfaltovej cesty vedúcej po dne Sásovskej doliny. Dĺžka trasy je 4,2 km, čas prechodu 2 hodiny. Na trase sú inštalované iba tri informačné panely a samotná náučná a obsahová hodnota chodníka je obsiahnutá v informačnom textovom sprievodcovi, ktorý je dostupný zdarma na informačných miestach: Mestské kult. a informačné stredisko B. Bystrica, Stredoslovenské múzeum, Tihányiovský kaštieľ, Radvaň, Správa NAPANT, B. Bystrica.
