Nehľadiac na počiny matky prírody, mnohé deti si ho aj tak užívali dosýta. A iste aj štyridsať detí, ktoré sa zúčastnili druhého ročníka rusko-slovenského tábora, ktorý organizuje Občianske združenie Rossija.
Chatová oblasť neďaleko kúpaliska Kováčová sa ozývala detským smiechom už v prvý deň prázdnin. Od malých prvákov až po starších stredoškolákov, široké spektrum veku i pôvodu. Niektorí majú mamu z Ruska, iní zasa otca. Slováci, ktorým v žilách koluje aj ruská krv, ale aj Rusi, ktorí nevedeli po slovensky ani slovo. Spolu si však rozumeli, učili sa od seba navzájom. Spája ich kultúra, ktorú dostali do kolísky a v tábore ju mohli intenzívnejšie rozvíjať. Aspoň na pár dní sa priblížili ku krajine detstva svojich rodičov.
Raz toľko detí
O druhý ročník letného tábora bol veľmi veľký záujem. „Hoci sme sa prichystali na raz toľko detí ako pred rokom a počet sme zvýšili z 20 na 40, záujem malo okolo stovky detí. Prišli z Košíc, Bratislavy, Nitry, Lipan, Banskej Bystrice – deti z rusko-slovenských rodín, alebo čisto ruské a slovenské deti, ktoré majú záujem o ruskú kultúru, ruský jazyk,“ hovorí Oľga Dašková, vedúca tábora a predsedníčka Občianskeho združenia Rossija. „V tábore bolo šesť detí, ktoré vôbec nehovoria slovensky, ale od ostatných postupne chytali slovenské slovíčka.“
Lektorka
z Krasnodaru
Tento tábor bol prioritne určený pre deti, ktoré sú nejako späté s ruskou kultúrou. Mnohé z nich, keďže žijú na Slovensku, k ruskej kultúre veľmi nemajú prístup. V tábore však mali možnosť dozvedieť sa viac nielen o histórii, literatúre či hudbe.
„Tentoraz sme mali v tábore aj lektorov ruského jazyka, ktorí sa im venovali a učili sa s nimi. Pre začiatočníkov a tých, ktorí vedia po rusky len trošku, boli k dispozícii traja študenti z Filologickej fakulty Univerzity Mateja Bela, pre náročnejších tu bola doc. Svetlana Ordinskaja z univerzity v ruskom Krasnodare, ktorá im vysvetlila odlišnosť i podobnosť slovanskej kultúry,“ vysvetlila O. Dašková.
Program bol pestrý
Deti z tábora mali každý deň na programe konverzácie v ruskom jazyku, učili sa tiež písať v azbuke. V rámci osvojovania si ruštiny sa učili básničky, pesničky, čítali si rozprávky. „Zapájali sa do rôznych hier, kde uplatnili svoje vedomosti ruského jazyka,“ povedala O. Dašková. Ruštinu však bolo počuť aj pri rôznych rozhovoroch aj pri obede...
Organizátori tábora deťom pripravili výlety do okolia, navštívili Zvolenský zámok, Bojnický zámok i tamojšiu ZOO. Malí i tí starší si zasúťažili o titul Miss a Mister tábora, ale aj o Superstar, zapojili sa tiež do športovej olympiády či hľadania pokladu. „Do bohatého programu sme zakomponovali aj besedy na témy Slovania, Prečo mám byť tolerantný a rešpektovať práva iných.“
Neustále otázky
Vysokoškoláci, druháci Martin Sliz, Barbora Petríková a Michal Zajačka, sa venovali začiatočníkom so zanietením, čo ich malí zverenci skutočne ocenili. „Deti boli super a bola som prekvapená, že aj takým malým deťom, ako sú prváci to išlo veľmi dobre, všetko si rýchlo zapamätali. Bola som s nimi spokojná,“ hovorí Barbora Petríková.
Lektorka Svetlana Ordinskaja bola v takom tábore po prvý raz, na Slovensku však už bola predtým jeden rok pracovne. „Bolo veľmi zaujímavé pozorovať deti, ktoré v sebe nosia dve kultúry. Je očividné, že slovenská jazyková kultúra prevyšuje ruskú, a preto sme sa snažili pracovať na pozdvihnutí tej ruskej,“ povedala Svetlana. „Deti neustále kládli otázky, a na základe toho sa pripravovalo ďalšie školenie.“
Vyvrcholenie
pri vatre
Letný tábor pre deti, ktoré majú radi ruštinu a ruskú kultúru, vyvrcholil tradičnou vatrou. Počas posledného večera sa taktiež deti predviedli so svojim programom, v ktorom bolo všetko to, čo sa aj v týchto dňoch naučili. Za všetkých štyridsať účastníkov tábora prehovoril Janko Slabecius z Brusna: „Vedúci tábora boli skvelí, program bohatý na rôznorodé aktivity, výlety neopísateľné a záverečný večer úžasný.“
Organizátori z občianskeho združenia Rossija uvažujú o tom, že v budúcnosti budú do tábora pozývať aj deti žijúce v Rusku. „Detské kontakty sú najpevnejšie kontakty,“ dodala O. Dašková z OZ Rossija. Plánov však majú ešte viac. Chcú zorganizovať medzinárodnú rusko-slovenskú výmenu skupín detí, v pláne je tiež Centrum voľného času Rosinka, ktoré by malo fungovať už od januára budúceho roka. „V centre bude možnosť učiť sa ruštinu, prijímať cez rôzne aktivity ruskú kultúru – folklór, divadlo, literatúru...“