Bystrej kradne peniaze nezmyselný zákon

Je na vláde a legislatívcoch, aby konečne uviedli do poriadku veci, nad ktorými normálnemu zastáva rozum.

Obec Bystrá je bránou do najkrajších a najnavštevovanejších pasáží Nízkych Tatier. Vybavenosť Táľov netreba predstavovať, Bystrá sa v posledných rokoch snaží držať krok s teóriou, že Slovensko môže hospodársky pozdvihnúť iba to, čo má dané od boha. A zdá sa, že to platí. V sezóne ju navštívi okolo tritisíc turistov a hostí. V najbližších dňoch začne s výstavbou moderného kompletne vybaveného parkoviska s informačnou kanceláriou, sociálnymi zariadeniami a miestami pre predajne. Rekonštruuje kultúrny dom, do výrazne rozšírených kapacít presťahujú knižnicu, časť vymedzili pre hasičov. Prejde tam aj obecný úrad, terajšej budove vrátia pôvodný účel. Od roku 1921 a dlho potom slúžila ako klasická krčma. Problém je „len“ v tom, že z cestovného ruchu v Bystrej, z okolitých hotelov na Táľoch vrátane prosperujúceho golfového ihriska, ubytovacích kapacít penziónov či z návštev Bystrianskej jaskyne neprofituje Bystrá, ale obce Valaská a Horná Lehota. Tam plynú peniaze z daní. Dôvod? Podľa platného katastrálneho zákona spomínané zariadenia stoja na ich území! Pritom to nie je z celého Kocúrkova všetko: „Napríklad, aj parkovisko uprostred dediny, ktoré ešte ideme len stavať, patrí do katastra Valaskej. Ja sám bývam v katastrálnom území Valaská! Patrí tam dokonca náš cintorín a ďalších 23 domov, hoci ich obyvatelia majú trvalý pobyt na Bystrej. Napokon, malo by ísť aj o bezpečnosť ľudí,“ naznačil starosta Marian Alberty. „Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by pri živelnej pohrome alebo požiari v Hornej Lehote včas zbadali, že sa na Bystrej niečo deje.“ Mimochodom, Dzurindova vláda katastrálny zákon síce novelizovala, ale len „jemne“ a smerom na východ. Ustanovenie meniť katastre platí iba pre obce Ľubica a Kežmarok. Posledný prípad so Štrbou a Štrbským plesom naznačuje, že ak sa chce, všetko sa dá. Parlament by sa mal usilovať o komplexnú spravodlivosť.