Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Cestovanie nás udržuje v poznaní, že veci doma možno zmeniť

Známy slovenský spisovateľ, politik a diplomat Anton Hykisch je rodený Banskoštiavničan (1932).

Má rád históriu, heraldiku, knihy a veľmi rád cestuje. Svet ho začal lákať už ako mladého gymnazistu. Zmyslel si vtedy utiecť do západného Nemecka, za čo skončil aj vo väzení. Jeho autobiografický román Námestie v Mähringu (vydaný v roku 1956 a potom v 1999) hovorí o túžbe mladých ľudí poznávať svet. Vydal takmer tridsať kníh, z nich najúspešnejšie boli historické romány Čas majstrov (1977, 2003) a Milujte kráľovnú (1984, 1988, 1998). S Antonom Hykischom sa rozprávame o jeho knihách, ale aj o cestovaní, zážitkoch z ciest, o jeho vzťahu k prírode a k rodnému kraju.

Skryť Vypnúť reklamu

Napísali ste takmer tridsiatku kníh... Ktorá z nich je vášmu srdcu najbližšia?
Na to je ťažká odpoveď. Keď píšem knižku, samozrejme, že mi je najbližšia tá, na ktorej pracujem. Z rokov mojej mladosti je mi najmilšia novela Naďa a neskôr autobiografický román Námestie v Mähringu. Z neskorších knižiek sa mi zdá najvydarenejší dvojzväzkový historický román zo stredoslovenských banských miest Čas majstrov. Veľmi si cením globalistické štúdie Nebojme sa sveta - Sprievodca globálnym myslením, kde sa veľa píše o globálnych hrozbách ľudstvu.
V marci tohto roku ste v kaštieli vo Svätom Antone uviedli do života svoj román Spomeň si na cára, príbeh mladého Slováka v službách bulharského cisára Ferdinanda Coburga. Aký je váš vzťah k Ferdinandovi Coburgovi?
Ferdinand Coburg, posledný majiteľ svätoantonského kaštieľa, bol legendou našej hykischovskej rodiny. Otec mi o ňom rozprával ako o velikánovi a priateľovi rodiny. Môj strýko, ktorého som osobne nepoznal, padol v prvej svetovej vojne, bol desať rokov osobným tajomníkom bulharského panovníka. Ferdinand miloval Slovensko. Nielen preto, že tu mal majetky. Miloval prírodu, slovenské lesy, faunu a flóru. Každé leto trávil na Slovensku. Naša rodina mu pomáhala pri stavbe kaštieľa na Muráni. Otec ma excárovi predstavil ako desaťročného chlapca práve v kaštieli vo Svätom Antone. Bol to starý muž s prenikavými očami a dlhou do špica zastrihnutou bradou ako Mikuláš.
Keď už hovoríme o Ferdinandovi, vieme, že bol veľký cestovateľ. Vy ste tiež precestovali kus sveta. Čo podstatné ste na svojich cestách objavili, spoznali?
Záľubu cestovať som zrejme zdedil po rodičoch. Všetci mali trochu dobrodružné povahy, neobsedeli na mieste, ako sa vraví. Túžba cestovať je výrazom životného nepokoja. Mnohí ľudia, azda aj ja sám, som na cestách hľadal niečo krásne a hlboké, naháňal som akýsi sen. Možno som túžil stretnúť niečo vybájeného, spoznať v diaľavách niekoho výnimočného... A hlavné poučenie z ciest po svete? Všade vo svete žijú skvelí a zaujímaví ľudia. Cestovanie nás utvrdzuje v poznaní, že veci doma možno zmeniť. Zo všeličoho si možno zobrať príklad. Pred všeličím sa vyvarovať. No skutočné vnútorné uspokojenie treba hľadať skôr v sebe, v pestovaní schopnosti milovať ľudí okolo seba.
Sám v cudzích mestách je názov vašej knihy, ktorá vyšla v minulom roku. Je to kniha poviedok z rôznych období a rôznych miest na našej zemeguli. Cestovanie sa začína v roku 1967 v Indii a končí v roku 2004 v Mexiku. To všetko, čo v poviedkach opisujete, ste skutočne zažili?
Poviedka je literárny žáner, teda nie je mechanickým záznamom reality. Tie skoršie poviedky majú akože napínavejšie zápletky. Sú inšpirované prostredím v cudzine, ale neodohrali sa celkom tak, ako ich opisujem. Tie ostatné príbehy idú viacej do hĺbky. Zamýšľam sa nad mravnými otázkami. Aj tam je hranica medzi skutočnosťou a fantáziou veľmi krehká. Môj reálny mexický priateľ odišiel do Paríža, ale zrejme nezahynul pri teroristickom výbuchu. Stal sa mi však symbolom viery.
Prečo „sám“ v cudzích mestách?
Bolo by krásne, keby sme mohli cestovať po svete s milovanou osobou. Alebo na cestách nájsť životnú lásku, ako sa stáva v románoch. Mne sa nič takého nestalo. Zväčša som cestoval sám. Viete, za socializmu sa „na západ“ nedalo ísť s celou rodinou. Keď som raz na dovolenke so synom v bývalej Juhoslávii pretancoval zo dva večery s jednou Rakúšankou, po návrate domov ma čakalo udanie, čo napísal nevľúdny starec, ktorý bol s nami na zájazde... Keď je človek vo svete sám, je citlivejší na dojmy, vníma všetko ostrejšie. I bolestnejšie, filozofickejšie.
Krajiny, miesta, ktoré ste navštívili, ste iste vnímali nielen ako turista. Čo a kde vás zaujalo, zarazilo, pohoršilo, potešilo, napríklad v súvislosti so životným prostredím tej ktorej krajiny?
Po návrate z väčšiny krajín západnej Európy či Ameriky mi priam do očí bila nečistota u nás. Na uliciach, i pri pohľade z vlaku. Neúcta k zeleni. Málokde na svete vidno po trávnikoch pred domami toľko odpadkov ako u nás. Z konárov okrasných kríkov visia franforce plastových obalov, vo vstupných chodbách činžiakov sa váľajú došliapané reklamné letáky, noviny. Naši ľudia vás vyzujú z topánok, keď vstupujete do ich bytu, ale bez váhania šmaria použité papierové vreckovky alebo obaly z cukríkov na podlahu výťahu, ktorým sa dovezú do bytu. Osobitnou módou je vandalizmus vo forme sprejerstva. Niet zastávky, niet lavičky, stĺpika či múru, ktorý by vandali nepoškvrnili. Treba povedať, že ma to vydesilo aj na takzvanom vyspelom západe. Parížske či newyorské metro, ulice Bronxu, to je hrôza. Príručky varujú cudzincov, aby tam vôbec autami nezastavovali a neotvárali okná. O slumoch indických a iných ázijských miest ani nevravím. V Indii ma šokovalo, keď v okolí hotelov v hlavnom meste nebola kanalizácia. Ľudia bez ostychu vykonávali telesnú potrebu tam, kde to na nich prišlo.. Čupli si a... Svet je plný protikladov. Kanadu vnímame ako lídra v environmentálnej sfére. Nikde som však nevidel toľko soliť ulice veľkomiest ako v Kanade. Ak napadne čo len trocha snehu, v kanadských mestách vysolia ulice takmer dosucha. Celá civilizácia je založená na autách a pod nimi musí byť aj v najtuhšej zime čistý asfalt. No prejsť peši čo i len na nákup je tortúra. Málokto tam chodí peši a na chodníkoch prídete o topánky za jednu zimu, také sú rozožraté od agresívnych chemikálií... Rád sa kúpem. V lete ma udivilo, že na pláži pri kanadských prírodných kúpaliskách sa do vody vrhali upotení cyklisti rovno v texaskách a tričkách. Na druhej strane som kvitoval, že sa v rekreačných priestoroch nesmel konzumovať alkohol ani desiatka pivo. Polícia hliadkuje po pláži a neporiadnikov pokutuje.
Napísali ste skvelé historické romány Čas majstrov, Milujte kráľovnú... Čo z tej doby minulej, napríklad z doby Márie Terézie, by nám dnes mohlo byť inšpiráciou...
Osemnáste storočie, doba osvietenstva, sa vyznačovalo filozofiou návratu k prírode. Rousseau a iní. Obdobie vlády Márie Terézie a Jozefa II. bolo časom veľkých premien. Z iniciatívy štátu boli znova osídlené rozsiahle oblasti na juhovýchode habsburskej monarchie spustošené Turkami. Prebiehala rozsiahla kolonizácia dnešného Maďarska. V tom čase sa na európsky juh sťahovali tisícky roľníkov z Nemecka. Aj z hornatého Slovenska sa vysťahovali na juh stovky slovenských rodín a premenili ľadom ležiace územia na úrodné polia. Vyrástli nové sídla, mestečká a dediny. Samuel Tešedík založil v Sarvaši hospodársko-priemyslový inštitút a načrtol program nových „regulovaných dedín“ podľa environmentálnych zásad. Samuel Mikovíny položil základy zememeračstva a mapovania územia Slovenska, pôsobil pri regulácii Váhu. Na strednom Slovensku v okolí Banskej Štiavnice, v záujme odvodnenia baní na zlato a striebro, bratia Hellovci vybudovali dômyselnú sústavu umelých vodných nádrží, „tajchov“. Naši predkovia ich vybudovali vyše tridsať. Väčšina z nich je dodnes zachovaná. Sú tak krásne zakomponované do krajiny, že ich dnes vnímame ako súčasť prírody. V tereziánskej dobe bola v Banskej Štiavnici založená prvá vysoká škola banícka na svete. Cisárovná založila v Senci kolégium na výučbu ekonomických a štátnych odborníkov. Začalo sa so zalesňovacími programami. Mária Terézia dala vysádzať majestátne topole pozdĺž ciest, zaviedla pozemkový kataster... a tak by som mohol pokračovať.
V decembri 1992 ste bol menovaný prvým slovenským veľvyslancom v Kanade. Prežili ste istý čas na tomto vzdialenom kontinente. Ak by ste mali porovnať, možno neporovnateľné, podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj v Kanade a u nás...
Podmienky pre rozvoj Kanady a Slovenska sú málo porovnateľné. Kanada, rovnako ako USA, je prisťahovalecká krajina. Rozvoj Kanady sa začínal doslova na zelenej lúke od nuly. Ekonomiku rozvíjali nebojácni a húževnatí prisťahovalci za podmienok kapitalistickej ekonomiky, ktorá je tvrdá, ale odmeňuje tých najpriebojnejších. Druhým veľkým rozdielom je rozloha. Kanada je druhou najrozsiahlejšou krajinou sveta. Tam netreba šetriť s pôdou, s energiou, s ničím. Kanada má obrovské nerastné bohatstvo a vysoko rozvinutý medzinárodný obchod. Tretím rozdielom je, že Kanada sa rozvíjala dvesto rokov v mierových podmienkach, oceánom oddelená od rozvadenej Európy. Kanada bola vždy slobodnou a demokratickou krajinou. Nezažila na svojom území hrôzy dvoch svetových vojen a dvoch totalitných režimov. Napriek týmto veľkým rozdielom nevidím situáciu Slovenska ako zlú. Malosť krajiny je v mnohom výhodná. Medzi svetových lídrov v ekonomike a v udržateľnom rozvoji patria práve malé krajiny – Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Dánsko, Singapúr, Malajzia, Tchaiwan. V malej krajine sa ľahšie odstraňujú rozdiely medzi regiónmi, ľahšie sa buduje infraštruktúra. Dobré nápady sa šíria skôr. Na území Slovenska je na malej ploche nazhromaždených veľmi veľa historických, kultúrnych a geografických zvláštností a pokladov. Sme krajina s vysokou koncentráciou prírodnej a kultúrnej diverzity. To je veľký kapitál, z ktorého sa musíme naučiť rozumne ťažiť, napríklad pri rozvoji turizmu. Sme síce krajina odkázaná na dovoz niektorých surovín a energií, na druhej strane sme však za pomoci jadrovej energie dokázali v minulosti byť dokonca vývozcom energie. Naši ľudia sú učenliví a rýchlo si osvojujú poznatky a návyky. Ak sa zameriame na kvalitu školstva, dokážeme vo všeličom dohoniť aj vyspelé krajiny, akou je napríklad Kanada. Iba ten, kto príde z Kanady po viacerých rokoch na Slovensko, dokáže zaznamenať veľký pokrok, aký dosiahli naše mestá a dediny. Tvár Slovenska sa za uplynulých sedemnásť rokov takmer zázračne zmenila. Základom úspechu Kanaďanov je optimizmus. Ten si môžeme a musíme nadobudnúť aj tu doma. Máme na to.
Ste v neustálom pohybe, cestujete, píšete. Existuje na svete miesto, kde sa rád zastavíte, postojíte...
Pre mňa sú takýmto miestom dve mestá na Slovensku. Z okna svojej pracovne v bratislavskej Petržalke mám nádherný výhľad na Bratislavský hrad, bielu budovu parlamentu, nový most, vežu dómu sv. Martina, Slavín aj televíznu vežu na Kolibe. V tomto pohľade je zakliata celá moja vlasť, jej minulosť, dnešok i zajtrajšok. Z drevenej besiedky v záhradke starého domu v Banskej Štiavnici mám výhľad na náprotivný Starý zámok, kedysi farský chrám premenený na pevnosť a vľavo na stráni vidím vežu Nového zámku, protitureckej pevnosti. Všetko vsadené do sviežej zelene prírody. Bratislava a moje rodisko Banská Štiavnica sú takými istotami, kde môžem zastať, sadnúť si, pracovať, písať nové texty, vítať sa s rodinou, deťmi a vnúčatami. Na uliciach týchto miest stretávam milých priateľov a priateľky, vzácnych ľudí, čo majú radi nielen seba, ale aj iných. Cesty po svete sú daromné, ak nepochopíme, že skutočnou hodnotou pre človeka sú druhí ľudia, vzťah medzi ľuďmi. Bez lásky k druhým ľuďom a k vlasti, k jej prírode a jej dejinám, nemôžu vzniknúť hodnoty, na ktorých si ľudstvo zakladá.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 284
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 868
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 146
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 463
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 310
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 083
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 367
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 265
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 118
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 892
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Blíži sa k nám arktický vzduch, k najchladnejším bude patriť náš región

Pre okresy Banská Bystrica a Brezno platí výstraha druhého stupňa, teploty môžu klesať až na mínus 22 stupňov.

Ilustračné foto.

Komunitné testovanie v Banskej Bystrici: 8 459 otestovaných, 72 pozitívnych

Odborníci sa zhodli, že komunitné testovanie zamestnancov z okresu Banská Bystrica malo význam.

Horami, dolami. Folklórny súbor Mostár vydal k jubileu cédečko

Mostár sa vlani dožil krásneho životného jubilea. Pri príležitosti 65. výročia vzniku vydal v poradí tretie cédečko, na ktorom nájdete piesne z Horehronia, Čierneho Balogu a Pohronskej Polhory.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?