Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Cestovanie nás udržuje v poznaní, že veci doma možno zmeniť

Známy slovenský spisovateľ, politik a diplomat Anton Hykisch je rodený Banskoštiavničan (1932).

Má rád históriu, heraldiku, knihy a veľmi rád cestuje. Svet ho začal lákať už ako mladého gymnazistu. Zmyslel si vtedy utiecť do západného Nemecka, za čo skončil aj vo väzení. Jeho autobiografický román Námestie v Mähringu (vydaný v roku 1956 a potom v 1999) hovorí o túžbe mladých ľudí poznávať svet. Vydal takmer tridsať kníh, z nich najúspešnejšie boli historické romány Čas majstrov (1977, 2003) a Milujte kráľovnú (1984, 1988, 1998). S Antonom Hykischom sa rozprávame o jeho knihách, ale aj o cestovaní, zážitkoch z ciest, o jeho vzťahu k prírode a k rodnému kraju.

SkryťVypnúť reklamu

Napísali ste takmer tridsiatku kníh... Ktorá z nich je vášmu srdcu najbližšia?
Na to je ťažká odpoveď. Keď píšem knižku, samozrejme, že mi je najbližšia tá, na ktorej pracujem. Z rokov mojej mladosti je mi najmilšia novela Naďa a neskôr autobiografický román Námestie v Mähringu. Z neskorších knižiek sa mi zdá najvydarenejší dvojzväzkový historický román zo stredoslovenských banských miest Čas majstrov. Veľmi si cením globalistické štúdie Nebojme sa sveta - Sprievodca globálnym myslením, kde sa veľa píše o globálnych hrozbách ľudstvu.
V marci tohto roku ste v kaštieli vo Svätom Antone uviedli do života svoj román Spomeň si na cára, príbeh mladého Slováka v službách bulharského cisára Ferdinanda Coburga. Aký je váš vzťah k Ferdinandovi Coburgovi?
Ferdinand Coburg, posledný majiteľ svätoantonského kaštieľa, bol legendou našej hykischovskej rodiny. Otec mi o ňom rozprával ako o velikánovi a priateľovi rodiny. Môj strýko, ktorého som osobne nepoznal, padol v prvej svetovej vojne, bol desať rokov osobným tajomníkom bulharského panovníka. Ferdinand miloval Slovensko. Nielen preto, že tu mal majetky. Miloval prírodu, slovenské lesy, faunu a flóru. Každé leto trávil na Slovensku. Naša rodina mu pomáhala pri stavbe kaštieľa na Muráni. Otec ma excárovi predstavil ako desaťročného chlapca práve v kaštieli vo Svätom Antone. Bol to starý muž s prenikavými očami a dlhou do špica zastrihnutou bradou ako Mikuláš.
Keď už hovoríme o Ferdinandovi, vieme, že bol veľký cestovateľ. Vy ste tiež precestovali kus sveta. Čo podstatné ste na svojich cestách objavili, spoznali?
Záľubu cestovať som zrejme zdedil po rodičoch. Všetci mali trochu dobrodružné povahy, neobsedeli na mieste, ako sa vraví. Túžba cestovať je výrazom životného nepokoja. Mnohí ľudia, azda aj ja sám, som na cestách hľadal niečo krásne a hlboké, naháňal som akýsi sen. Možno som túžil stretnúť niečo vybájeného, spoznať v diaľavách niekoho výnimočného... A hlavné poučenie z ciest po svete? Všade vo svete žijú skvelí a zaujímaví ľudia. Cestovanie nás utvrdzuje v poznaní, že veci doma možno zmeniť. Zo všeličoho si možno zobrať príklad. Pred všeličím sa vyvarovať. No skutočné vnútorné uspokojenie treba hľadať skôr v sebe, v pestovaní schopnosti milovať ľudí okolo seba.
Sám v cudzích mestách je názov vašej knihy, ktorá vyšla v minulom roku. Je to kniha poviedok z rôznych období a rôznych miest na našej zemeguli. Cestovanie sa začína v roku 1967 v Indii a končí v roku 2004 v Mexiku. To všetko, čo v poviedkach opisujete, ste skutočne zažili?
Poviedka je literárny žáner, teda nie je mechanickým záznamom reality. Tie skoršie poviedky majú akože napínavejšie zápletky. Sú inšpirované prostredím v cudzine, ale neodohrali sa celkom tak, ako ich opisujem. Tie ostatné príbehy idú viacej do hĺbky. Zamýšľam sa nad mravnými otázkami. Aj tam je hranica medzi skutočnosťou a fantáziou veľmi krehká. Môj reálny mexický priateľ odišiel do Paríža, ale zrejme nezahynul pri teroristickom výbuchu. Stal sa mi však symbolom viery.
Prečo „sám“ v cudzích mestách?
Bolo by krásne, keby sme mohli cestovať po svete s milovanou osobou. Alebo na cestách nájsť životnú lásku, ako sa stáva v románoch. Mne sa nič takého nestalo. Zväčša som cestoval sám. Viete, za socializmu sa „na západ“ nedalo ísť s celou rodinou. Keď som raz na dovolenke so synom v bývalej Juhoslávii pretancoval zo dva večery s jednou Rakúšankou, po návrate domov ma čakalo udanie, čo napísal nevľúdny starec, ktorý bol s nami na zájazde... Keď je človek vo svete sám, je citlivejší na dojmy, vníma všetko ostrejšie. I bolestnejšie, filozofickejšie.
Krajiny, miesta, ktoré ste navštívili, ste iste vnímali nielen ako turista. Čo a kde vás zaujalo, zarazilo, pohoršilo, potešilo, napríklad v súvislosti so životným prostredím tej ktorej krajiny?
Po návrate z väčšiny krajín západnej Európy či Ameriky mi priam do očí bila nečistota u nás. Na uliciach, i pri pohľade z vlaku. Neúcta k zeleni. Málokde na svete vidno po trávnikoch pred domami toľko odpadkov ako u nás. Z konárov okrasných kríkov visia franforce plastových obalov, vo vstupných chodbách činžiakov sa váľajú došliapané reklamné letáky, noviny. Naši ľudia vás vyzujú z topánok, keď vstupujete do ich bytu, ale bez váhania šmaria použité papierové vreckovky alebo obaly z cukríkov na podlahu výťahu, ktorým sa dovezú do bytu. Osobitnou módou je vandalizmus vo forme sprejerstva. Niet zastávky, niet lavičky, stĺpika či múru, ktorý by vandali nepoškvrnili. Treba povedať, že ma to vydesilo aj na takzvanom vyspelom západe. Parížske či newyorské metro, ulice Bronxu, to je hrôza. Príručky varujú cudzincov, aby tam vôbec autami nezastavovali a neotvárali okná. O slumoch indických a iných ázijských miest ani nevravím. V Indii ma šokovalo, keď v okolí hotelov v hlavnom meste nebola kanalizácia. Ľudia bez ostychu vykonávali telesnú potrebu tam, kde to na nich prišlo.. Čupli si a... Svet je plný protikladov. Kanadu vnímame ako lídra v environmentálnej sfére. Nikde som však nevidel toľko soliť ulice veľkomiest ako v Kanade. Ak napadne čo len trocha snehu, v kanadských mestách vysolia ulice takmer dosucha. Celá civilizácia je založená na autách a pod nimi musí byť aj v najtuhšej zime čistý asfalt. No prejsť peši čo i len na nákup je tortúra. Málokto tam chodí peši a na chodníkoch prídete o topánky za jednu zimu, také sú rozožraté od agresívnych chemikálií... Rád sa kúpem. V lete ma udivilo, že na pláži pri kanadských prírodných kúpaliskách sa do vody vrhali upotení cyklisti rovno v texaskách a tričkách. Na druhej strane som kvitoval, že sa v rekreačných priestoroch nesmel konzumovať alkohol ani desiatka pivo. Polícia hliadkuje po pláži a neporiadnikov pokutuje.
Napísali ste skvelé historické romány Čas majstrov, Milujte kráľovnú... Čo z tej doby minulej, napríklad z doby Márie Terézie, by nám dnes mohlo byť inšpiráciou...
Osemnáste storočie, doba osvietenstva, sa vyznačovalo filozofiou návratu k prírode. Rousseau a iní. Obdobie vlády Márie Terézie a Jozefa II. bolo časom veľkých premien. Z iniciatívy štátu boli znova osídlené rozsiahle oblasti na juhovýchode habsburskej monarchie spustošené Turkami. Prebiehala rozsiahla kolonizácia dnešného Maďarska. V tom čase sa na európsky juh sťahovali tisícky roľníkov z Nemecka. Aj z hornatého Slovenska sa vysťahovali na juh stovky slovenských rodín a premenili ľadom ležiace územia na úrodné polia. Vyrástli nové sídla, mestečká a dediny. Samuel Tešedík založil v Sarvaši hospodársko-priemyslový inštitút a načrtol program nových „regulovaných dedín“ podľa environmentálnych zásad. Samuel Mikovíny položil základy zememeračstva a mapovania územia Slovenska, pôsobil pri regulácii Váhu. Na strednom Slovensku v okolí Banskej Štiavnice, v záujme odvodnenia baní na zlato a striebro, bratia Hellovci vybudovali dômyselnú sústavu umelých vodných nádrží, „tajchov“. Naši predkovia ich vybudovali vyše tridsať. Väčšina z nich je dodnes zachovaná. Sú tak krásne zakomponované do krajiny, že ich dnes vnímame ako súčasť prírody. V tereziánskej dobe bola v Banskej Štiavnici založená prvá vysoká škola banícka na svete. Cisárovná založila v Senci kolégium na výučbu ekonomických a štátnych odborníkov. Začalo sa so zalesňovacími programami. Mária Terézia dala vysádzať majestátne topole pozdĺž ciest, zaviedla pozemkový kataster... a tak by som mohol pokračovať.
V decembri 1992 ste bol menovaný prvým slovenským veľvyslancom v Kanade. Prežili ste istý čas na tomto vzdialenom kontinente. Ak by ste mali porovnať, možno neporovnateľné, podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj v Kanade a u nás...
Podmienky pre rozvoj Kanady a Slovenska sú málo porovnateľné. Kanada, rovnako ako USA, je prisťahovalecká krajina. Rozvoj Kanady sa začínal doslova na zelenej lúke od nuly. Ekonomiku rozvíjali nebojácni a húževnatí prisťahovalci za podmienok kapitalistickej ekonomiky, ktorá je tvrdá, ale odmeňuje tých najpriebojnejších. Druhým veľkým rozdielom je rozloha. Kanada je druhou najrozsiahlejšou krajinou sveta. Tam netreba šetriť s pôdou, s energiou, s ničím. Kanada má obrovské nerastné bohatstvo a vysoko rozvinutý medzinárodný obchod. Tretím rozdielom je, že Kanada sa rozvíjala dvesto rokov v mierových podmienkach, oceánom oddelená od rozvadenej Európy. Kanada bola vždy slobodnou a demokratickou krajinou. Nezažila na svojom území hrôzy dvoch svetových vojen a dvoch totalitných režimov. Napriek týmto veľkým rozdielom nevidím situáciu Slovenska ako zlú. Malosť krajiny je v mnohom výhodná. Medzi svetových lídrov v ekonomike a v udržateľnom rozvoji patria práve malé krajiny – Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Dánsko, Singapúr, Malajzia, Tchaiwan. V malej krajine sa ľahšie odstraňujú rozdiely medzi regiónmi, ľahšie sa buduje infraštruktúra. Dobré nápady sa šíria skôr. Na území Slovenska je na malej ploche nazhromaždených veľmi veľa historických, kultúrnych a geografických zvláštností a pokladov. Sme krajina s vysokou koncentráciou prírodnej a kultúrnej diverzity. To je veľký kapitál, z ktorého sa musíme naučiť rozumne ťažiť, napríklad pri rozvoji turizmu. Sme síce krajina odkázaná na dovoz niektorých surovín a energií, na druhej strane sme však za pomoci jadrovej energie dokázali v minulosti byť dokonca vývozcom energie. Naši ľudia sú učenliví a rýchlo si osvojujú poznatky a návyky. Ak sa zameriame na kvalitu školstva, dokážeme vo všeličom dohoniť aj vyspelé krajiny, akou je napríklad Kanada. Iba ten, kto príde z Kanady po viacerých rokoch na Slovensko, dokáže zaznamenať veľký pokrok, aký dosiahli naše mestá a dediny. Tvár Slovenska sa za uplynulých sedemnásť rokov takmer zázračne zmenila. Základom úspechu Kanaďanov je optimizmus. Ten si môžeme a musíme nadobudnúť aj tu doma. Máme na to.
Ste v neustálom pohybe, cestujete, píšete. Existuje na svete miesto, kde sa rád zastavíte, postojíte...
Pre mňa sú takýmto miestom dve mestá na Slovensku. Z okna svojej pracovne v bratislavskej Petržalke mám nádherný výhľad na Bratislavský hrad, bielu budovu parlamentu, nový most, vežu dómu sv. Martina, Slavín aj televíznu vežu na Kolibe. V tomto pohľade je zakliata celá moja vlasť, jej minulosť, dnešok i zajtrajšok. Z drevenej besiedky v záhradke starého domu v Banskej Štiavnici mám výhľad na náprotivný Starý zámok, kedysi farský chrám premenený na pevnosť a vľavo na stráni vidím vežu Nového zámku, protitureckej pevnosti. Všetko vsadené do sviežej zelene prírody. Bratislava a moje rodisko Banská Štiavnica sú takými istotami, kde môžem zastať, sadnúť si, pracovať, písať nové texty, vítať sa s rodinou, deťmi a vnúčatami. Na uliciach týchto miest stretávam milých priateľov a priateľky, vzácnych ľudí, čo majú radi nielen seba, ale aj iných. Cesty po svete sú daromné, ak nepochopíme, že skutočnou hodnotou pre človeka sú druhí ľudia, vzťah medzi ľuďmi. Bez lásky k druhým ľuďom a k vlasti, k jej prírode a jej dejinám, nemôžu vzniknúť hodnoty, na ktorých si ľudstvo zakladá.

Najčítanejšie na My Bystrica

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Shell myslí na slovenské komunity
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  4. Agrokomplex 2022
  5. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  6. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  7. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  8. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 37 141
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 24 118
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 12 450
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 614
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 298
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 177
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 810
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 2 301

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 145
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 611
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 466
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 132
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 845
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 606
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Banská Bystrica - aktuálne správy

Kliešte sú v prírode nepríjemným spoločníkom

Ochorenie môže mať vážne a trvalé následky.


7 h
Ivan ďatelinka už nebude nosiť kapitánske céčko - ilustračné foto

Zamerali sme sa na augustové dianie v tíme HC ’05 Banská Bystrica.


8 h
Premiéra filmovej novinky bude už 18. augusta.

Scenár horúcej letnej komédie je založený na skutočných udalostiach.


17. aug
Novinky z MY regióny.

Máme pre vás dve veľmi žiadané novinky, ktoré aktuálne spúšťame na regionálnych weboch MY.


16. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


17. aug

Páchateľa zadržali niekoľko hodín po čine.


23 h

Jedna z hľadaných osôb uniká pred spravodlivosťou od roku 1999.


17. aug

Blogy SME

  1. Olívia Lacenová: Priplatíme si za letenky? Šéf Ryanairu v tom má jasno
  2. Helena Smihulova Laucikova: Kufor
  3. Michala Guľasová: Anna Metisová – Daj každému dňu šancu – knižná recenzia
  4. Věra Tepličková: Ďalšia bomba alebo Keď Matovič už ani nespí...
  5. Peter Slamenik: Panelákoví psíčkari
  6. Martin Majzlan: Mestá krvi, otrokov a obchodu
  7. Jozef Sitko: Tajomstvo môjho dlhého veku (3.)
  8. Jan Pražák: Mezi matkou a partnerkou
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 15 145
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 611
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 466
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 132
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 930
  6. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 929
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 845
  8. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 606
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu