Strhlo sa to v piatok, po štvrtej popoludní. Ľudia omámení horúčavou s nádejou sledovali zaťahujúcu sa oblohu – žeby konečne spŕchlo a ochladilo sa? Vytúžený dážď prišiel. Ale mal úplne inú podobu ako želania. To, čo prehrmelo Badínom, pripomínalo tornádo.
Stopy víchrice boli badateľné už v Banskej Bystrici. Polámané konáre, ba aj celé stromy.
V Badíne najprv nebolo vidieť žiadne výraznejšie stopy. Ak nepočítame poničené stromy. Kým sme neprišli na Hliny. Na rohu stál hlúčik živo diskutujúcich domácich. „Aj pršalo, aj slnko svietilo“ – vysvetľuje Margita Riečanová. „Zrazu sa roztočil vír, strhol sa strašný vietor. Stromy tlačilo úplne k zemi. Proste úžas!“
„A ešte aj krúpy padali!“ – zapojil sa do debaty ďalší Badínčan. „Mal som plnú pivnicu ľadu, musel som ho povyhadzovať na dvor!“
„Bývam tu od narodenia“ – dodáva susedka odnaproti, asi šesťdesiatnička - „no čosi také som tu jakživ nezažila. Bola to hotová pohroma!“
Susedia, ktorých sme v Badíne stretli ako prvých, obišli ešte relatívne dobre. Žiadne väčšie škody ich nepostihli. No len o niekoľko desiatok metrov nižšie strhlo Jánovi Šúrovi z domu celú strechu.
Čierny stĺp
Dušan Dukát, ktorý sa v tom čase nachádzal o niekoľko ulíc poniže, prírodný jav videl takto: „Bol to vysoký čierny točiaci sa stĺp. Preskákal po domoch a ťahal sa smerom na Bystricu.“
„Čierny stĺp“ napáchal najviac škody na Ulici Ludvíka Svobodu, na ktorú sa odbočuje z Hlín.
Ján Kosorín z domu číslo 8 krútil hlavou: „Stál som pod strieškou a chcel som zatvoriť dvere od kotolne, keď sa strhol vietor. Bol taký mocný, že mi dvere doslova trhal z rúk. Potom sa začal prudký dážď. Hneď na to, asi päť sekúnd, ľadovec. Zrazu to zafučalo ako dajaká obrovská príšera. Plechy trieskali: Tresk! Tresk! Kusisko plechu pristál aj v našom dvore. Len som nevedel, či ho odtrhlo z našej strechy alebo od susedov. V našom dome, v obývacej izbe, rozbili dosky letiace vzduchom okno, natieklo nám dnu. Až potom vidím, že vo dvore u susedky je pohodená celá plechová strecha. Bola to katastrofa!“
Lietajúca strecha
„Ja som vtedy nepočula nič, vôbec nič!“ – tvrdí obyvateľka susedného domu Margita Moravčíková. „Rýchle som sa snažila pozatvárať okná, pozaťahovať žalúzie. Asi ich rachotenie prehlušilo všetko ostatné, čo sa dialo von. Potom som otvorila dvere. Padali krúpy, lialo. Pozriem sa na dvor a vidím – je tam strecha. Pokrčená ako zhúžvaný papier. Až sa mi začalo zle dýchať. Reku, strecha mi uletela, toľké nešťastie! Čo budem robiť? Stíha ma smola za smolou! Ale pozriem sa hore a vidím, komíny sú pováľané, aj televízne antény, ale strecha tam je. Zostala!“
Strecha na dome síce zostala, no prederavilo ju na viacerých miestach. Do kuchyne začalo cez strop zatekať. Domáca pohotovo podložila do cesty vody lavóry.
„Najprv som si myslela,“ - pokračuje pani Moravčíková – „že strecha, ktorá mi pristála vo dvore, uletela susedom z vedľajšieho domu. Až potom som si všimla, že priletela z domu oproti cez ulicu!“
Ťažkú, niekoľko sto kilogramov vážiacu plechovú strechu, víchor uchytil ako pierko a preniesol ponad elektrické vedenie. Kým pristála vo dvore Margity Moravčíkovej, prekonala vzduchom možno aj sto metrov.
Ratujú aj hasiči
Ľudia sa v prvých chvíľach snažili navzájom si pomáhať. Rodiny, susedia. Na pomoc prišli aj hasiči. „Na výjazd do Badína“ - informoval nás operačný dôstojník Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici – „odišlo osem hasičov v troch autách. Pomáhali pri prácach okolo poškodených striech, čistili cesty od polámaných konárov.“
K postihnutým sa poponáhľal aj starosta obce Stanislav Moravčík. Keď obišiel postihnutých, zistil, že víchor poškodil šesť domov na Hlinách, Družstevnej a Ludvíka Svobodu. Z dvoch domov strechy odniesol úplne. Škody ešte len budú vyčísľovať. Zaujímavé ale je, že víchor poškodil len ploché strechy. Sedlovým veľmi neublížil.
• • •
Čo sa to vlastne prehnalo Badínom? Žeby tornádo? Opis jedného zo svedkov, ktorý úkaz popísal ako vysoký čierny točiaci sa stĺp, preskakujúci z domu na dom, by tomu nasvedčoval. Viac by o tom mohli povedať meteorológovia. Fakt je ten, že tornádo je na naše klimatické podmienky jav viac ako neobvyklý. Ak sa nezačalo prihlasovať globálne otepľovanie...
Autor: R. Vrbovský
