Medzi hlavné prírodné atrakcie údolia Čierneho Hrona patrí Dobročský prales, meandrujúci Kamenistý potok a vyhasnutá sopka Klenovský Vepor. Všetky tieto lokality boli prepojené s obcou Čierny Balog pomocou lesnej úzkokoľajnej železnice. Dnes sa na obnovenej časti trate Čiernohronskej železničky vozia turisti. Cieľovou stanicou väčšiny návštevníkov je Vydrovská dolina. V jej priestore bol pred pár rokmi vybudovaný Lesnícky skanzen Vydrovo.
A ako sa tam dostanete? Pre rodiny s deťmi, prichádzajúce do Čierneho Balogu autobusom, príde vhod preprava výletným vláčikom z obce priamo do Lesníckeho skanzenu Vydrovo. Hlavná balocká stanica Čiernohronskej železničky (ČHŽ) sa nachádza v centre Čierneho Balogu (východne od kostola) blízko zastávky autobusov. Súčasťou stanice je malé múzeum a predaj suvenírov. Na úzkych koľajach si môžete pozrieť stojace nefunkčné i premávajúce vlakové súpravy. Motorizovaní návštevníci sa môžu dostať vlastným autom až k vstupu do Lesníckeho skanzenu Vydrovo, kde je pre nich vybudované parkovisko. Z hlavného cestného ťahu (č. 529) Brezno – Lučenec pokračovať smer Sihla a na konci Čierneho Balogu pred mostom treba odbočiť podľa dreveného pútača k skanzenu. Ak by náhodou vláčik nepremával, tak vás z obce dovedie žltá turistická značka smer Obrubovanec za 25 minút.
A ste tam. V epicentre diania. Vystúpite na konečnej stanici prvého obnoveného úseku ČHŽ. Kedysi tu okrem lúky a úzkej trate nebolo nič. Dnes stojíte na vstupe do areálu lesníckeho skanzenu. Lesnícky skanzen je spojením múzea v prírode a okružného náučného chodníka. Prístupný je v období od 1. mája do 15. októbra. Trasa začína na „Dolnej lúke“. Drevený most preklenuje brehy Vydrovského potoka a vy smerujete do smrekového lesa k prvým náučným tabuliam. Oboznámite sa s mokraďami a hradením bystrín. Zistíte, na čo slúžia tie nízke drevené chatky – „snehové jamy“, ktoré často vidieť pri potulkách lesom. Spoznáte vývoj lesa a jeho mnohé funkcie. K najzaujímavejším zastaveniam na trase patrí 11. panel. Je poctou prvým ochrancom prírody v povolaní lesníka. Najznámejším z nich je Jozef Dekret Matejovie, rodák z Čierneho Balogu – Dobroče. Netradičný pamätník osobnostiam lesníctva tvoria levitujúce kamene. Uprostred lesa visiace žulové okruhliaky. Na trojkilometrovej náučnej trase uvidíte rôzne technické pomôcky používané pri práci lesníkov a pilčíkov. Oddýchnuť si môžete na lavičkách či v prístrešku pri minerálnom prameni pod rizňou. V najodľahlejšom kúte skanzenu, v doline Korytárska, nájdete pietne miesto – Symbolický lesnícky cintorín. Najobliehanejšou živou atrakciou skanzenu je obora s diviakom, ktorá zaujme nielen najmenších návštevníkov. Hneď vedľa stojí míľa, ukážka pálenia dreveného uhlia. Cestou k „Hornej lúke“ vzhliadnete prierez lesnou cestou – zvážnicou. Tzv. Hornej lúke dominuje zrubový objekt tradičnej horárne, ktorú do skanzenu „presťahovali“ z neďalekej doliny. V interiéri hájovne je umiestnená expozícia bývania, akú poznáme z klasických skanzenov. Avšak táto sa špeciálne venuje pracovisku a príbytku horára. Okrem toho sú tu inštalované ukážky rôznych druhov dreva. Na lúke stojí základný kameň skanzenu, rastú sadenice v lesnej škôlke a prezentujú sa tu sochárske výtvory eko-artu. Pod obývanou horárňou Vydrová skrižujete trať železničky a asfaltovú cestu. V týchto miestach chodník prechádza na druhú stranu Vydrovskej doliny okolo výtvarného diela s názvom kalamita. Texty na informačných tabuliach pojednávajú o poľovníctve, odstraňovaní kalamity a ďalších činnostiach súvisiacich s lesom. Zvedavých návštevníkov poteší výhľad na okolie z posedu. Pútavá je tiež imitácia medvedieho brloha s neškodnými drevenými obyvateľmi. Na záverečnom úseku chodníka zaujme „živá lesná mapa Slovenska“, ktorá vysadenými stromčekmi predstavuje druhovú skladbu našich lesov.
Čiernohronská železnička vznikla v roku 1908 ako úzkokoľajná lesná železnica s rozchodom 760 mm pre potreby zvážania drevnej hmoty z povodia Čierneho Hrona. S maximálnou dĺžkou takmer 132 km siahali jej vetvy hlboko do Slovenského rudohoria. V 80-tych rokoch bola železnička určená na likvidáciu. Nebiť nadšených dobrovoľníkov postihol by ju rovnaký osud ako desiatky ďalších úzkokoľajok na Slovensku, ktoré boli zrušené a rozobraté. Oživená premávka na kúsku trate sa začala 1. mája 1992. Každoročne s týmto dátumom spúšťa svoju prevádzku na trati Chvatimech (časť Podbrezovej) – Hronec – Čierny Balog – Skanzen Vydrovo a späť.
Autor: tot, stef
