Jednoduchých, holých, ale hlavne s príveskami. Cifrovanými rôznymi ornamentami, ľudskými i zvieracími bytosťami, výjavmi. Ako suvenír či ako pracovnú pomôcku ich už má takmer každá čipkárka na Slovensku. Ale nielen tu. Zásluhou Jany Novákovej - Češky žijúcej v Holandsku- sú na každom kontinente Zeme, s výnimkou Afriky. Vyrobil aj prvý čipkársky betlehem, paličky s reťazou z jedného kusa dreva.
Mimochodom jeho najdlhšia drevená reťaz má 365 ohniviek (ako rok dní) a meria viac ako 5 metrov. Ján Mihaľkin, čerstvý šesťdesiatnik zo Sucháňa, rezbár, veľký priaznivec prírody, života, zberateľ, miestny historik, etnograf, folklorista, a predovšetkým úžasne činorodý človek.
Drevo ako prírodný materiál ho vždy lákalo. Ako kurátor hračiek Múzea bábkarských kultúr a hračiek SNM v Modrom Kameni sa s ním narobil dosť. Vyznáva krédo: „Drevo si treba vážiť a ctiť. Z neho je naša kolíska i rakva.“ K práci s ním ho však postrčila náhoda. Na moskovskej olympiáde v roku 1980 bol ubytovaný s človekom, ktorý bol nadšeným rezbárom. Veľa mu rozprával o tomto tradičnom remesle. Svoje urobila aj návšteva Výstavy výtvarného ľudového umenia národov ZSSR. Prezentovali sa na nej skutoční majstri. Po návrate domov sa preto hneď aj pustil do učenia. Šlo mu to. Dláta, píly, nožíky nezaháľali. Začínal plastikami, reliéfmi, prešiel na spomínané reťaze a paličky, aby pomohol manželke Márii oživiť pohasnutú krásu hontianskej čipky. Stále viac ho to však ťahalo k prírodným motívom. K sprostredkovávaniu umenia, ktorého tvorcom je samotná matka príroda. Samorasty, bakuľky - krivuľky... Stačí ich objaviť skúseným okom, odhaliť vnútorný i vonkajší potenciál a potom už len majstrovsky doložiť, dorobiť to, čo pretlmočí v často abstraktnom tvare skryté posolstvo. Takto prišiel na svet betlehem zo samorastov a najnovšie súbor o zrodení sveta. Obdivovať ho mohli už návštevníci Festivalu hontianskej paličkovanej čipky 7. júla v Sucháni. Exponáty pripomínajúce veľký tresk, zrodenie života v mori, osídľovanie pevniny vegetáciou, ovládnutie sveta dinosaurami, veľkými cicavcami, malými hlodavcami, zrodenie človeka..., vytvárajú reťazec vzniku a metamorfóz života. Popretkávané sú náboženskými pohľadmi na tento proces. Dielo zaujímavé i poučné. Čo ho k takémuto súboru priviedlo? „Moje časté pobyty v prírode. Stopovanie historických míľnikov, zamýšľanie sa nad procesmi, ktoré v nej prebiehajú a potom objavovanie samorastov, ktoré do postupne sa rodiaceho scenára presne zapadali.“ Hovoriť o Jánovi Mihaľkinovi len ako o rezbárovi, by bolo ako prečítať prvú kapitolu knihy a odložiť ju. Je polyhistorom. Síce laickým, ale veľmi úspešným. V jeho domácnosti nenájdete len rezbárske diela a prírodné artefakty. Je tam mnoho dôkazov o jeho širokom zameraní. V okolí Sucháňa je ako doma. Bol pri objave dvoch pseudokrasových jaskýň: Trpasličej i Suchánskej trhliny. Tú prvú našiel podľa ľudovej povesti o hadovi, ktorý vychádzal z diery a vysával mlieko mlynárovej krave. Keď mu mlynár odťal hlavu, uhynula mu aj krava. Prelistoval dobové materiály, lokalizoval miesto horného mlyna a pri ňom našiel jaskyňu: dieru z povesti. „Ľudové rozprávky majú väčšinou racionálne jadro. Dá sa s ich pomocou urobiť mnoho zaujímavých objavov,“ priznáva pán Mihaľkin. „Aj preto som sa pri svojej zberateľskej a bádateľskej činnosti zameriaval často na miesta, kde podľa zachovaných spomienok – vyhárali poklady na sv. Jána či pred Štedrým dňom.“ To, že bol mimoriadne úspešný, potvrdzuje nebývalá zbierka žarnovov, spodných častí kamenných mlynov a podložiek drvičov obilia, črepov z neskoršej doby bronzovej, pilínskej a kyjatickej kultúry. „Nekopem. Všetko som získal povrchovým zberom,“ dodáva. O to je jeho archeologická, ale aj paleontologická či mineralogická zbierka výnimočnejšia. Jeho zbierka obsahuje aj otlačky rôznych druhohorných ulitníkov, vzácne minerály ako sklenený opál hyalit, ktorý sa bežne na Slovensku nevyskytuje. Samostatnou kapitolou je expozícia rôzneho domáceho náradia, historických pracovných nástrojov. Predovšetkým tých, ktorými človek opracovával drevo. Niečo podobné nemajú ani väčšie múzeá. Tu to nájdete v pekne upravenom rodičovskom domčeku jeho manželky. Ak Vás osud alebo túžba po poznávaní zavedú niekedy do Sucháňa, peknej hontianskej dedinky, nesmiete obísť minimálne tri veci. Miestny dom ľudovej architektúry, dom remesiel a zaujímavú osobnosť, ktorú vám chceme MY Novohradské noviny aspoň trochu priblížiť - Jána Mihaľkina.
Autor: Roman Grebáč
