Ľudstvu hrozí okrem iného nedostatok pitnej vody. To nie sú správy pre chlapov pod stolom, ale pre triezvo uvažujúce hlavy, najmä, ak sa cítia byť vodohospodármi.
Koniec koncov, za každý kubík, čo nutne zužitkujeme alebo „vypančujeme“, si svedomito účtujú, a vôbec nie sú z lacného kraja. Obyvatelia posledných dvoch panelákov na kopci breznianskeho sídliska Mazorníkovo, v časti nazývanej „pri otočke“ (rozumej na konečnej autobusovej linky mestskej dopravy) pred dvomi týždňami spozorovali, že z hradskej pri zastávke presakuje voda. Najprv cícerkom, potom prúdom. Koľko sekundových litrov za dva týždne „nepretržitej prevádzky“ vytieklo naverímboha, si vodári určite vypočítajú, veď niekto to predsa zaplatiť musí! „Áno, tečie to dva týždne, ak nie viac!“, povedal pohoršene vodič linky č. l Ján Bukovec. To isté tvrdila obyvateľka sídliska pani Weberová. O štrnástich dňoch neúspešného telefonovania zodpovedným, kompetentným, dokonca celebritám voleným z ľudu hovorili aj tí, ktorí napokon pozvali „na otočku“ nás. A hľaďmeže! Na druhý deň boli opravári na mieste. Podľa iného vodiča autobusu, ktorý sa ponúkol, že nám poukazuje ďalšie breznianske absurdity, netrvalo im to ani celú šichtu. Nechali po sebe menšie prepadlisko, ktoré vyrovnajú asfaltéri. Dobrý dojem ťažko…
