Primátor podporuje petíciu proti spaľovni

Minulý týždeň dostal petíciu do rúk primátor Banskej Bystrice.
Regionálnu spaľovňu, ktorá sa nachádza v časti Graniar, si prenajala súkromná spoločnosť z Ivanky pri Dunaji. Obyvatelia Graniara majú obavy, že firma v nej bude likvidovať nebezpečný odpad nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia.
„Pokiaľ sa petičnému výboru podarilo zozbierať len za desať dní toľko podpisov, situácia je vážna. Urobil som niektoré formálne kroky, ktoré sú nutné,“ uviedol Ivan Saktor. Primátor požiadal ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča o to, aby prevádzka spaľovne nebola zahájená a aby sa stavba odstránila z hľadiska aglomerácie mesta. „Od ministra sme dostali odpoveď, že rešpektuje názor mesta. Budeme teda postupovať v zmysle zákona,“ povedal Saktor. Šéf nemocnice Ján Šulaj tvrdí, že obnovenie prevádzky spaľovne by malo pozitívny dopad na ekonomiku nemocnice, pretože teraz nemocničný odpad musí odvážať na likvidáciu do inej spaľovne mimo mesta.
Obyvateľka Graniara Danica Šimkovičová, predsedníčka petičného výboru, si myslí, že spaľovňa by prekážala nielen obyvateľom Graniara, ale aj okolia, napríklad tiež študentom Univerzity Mateja Bela, ktorých je v dennom štúdiu 9 tisíc. „Spaľovne totiž produkujú dioxíny, veľmi nebezpečné toxíny, ktoré nepriaznivo pôsobia na imunitný systém a majú množstvo ďalších škodlivých účinkov,“ zdôraznila Šimkovičová. „Ak táto naša petícia nebude úspešná, tak už prestávam veriť vo všetko,“ dodala.
Podľa ďalšej členky petičného výboru sa objavili nové skutočnosti aj z hľadiska kolaudačných rozhodnutí na túto stavbu, na čo primátor reagoval: „V žiadnom prípade si nemyslím, že vo vyššej plánovacej dokumentácii mesta sa uvažovalo s regionálnou spaľovňou. Mesto bude tvrdiť, že ak by aj spaľovňa, tak jedine pre potreby Rooseveltovej nemocnice a úplne iného technologického typu, pretože táto technológia je už značne zastaralá.“
Prevádzka v spaľovni nemocnice je dlhodobý problém. Jej výstavba sa začala v roku 1994 a po stavebnom ukončení ju dali do skúšobnej prevádzky. Nedosahovala však projektované parametre, dymom a zápachom ohrozovala okolitú individuálnu bytovú zástavbu, a preto nebola uvedená do trvalej prevádzky. Rovnako skončil aj ďalší pokus v roku 2000, pretože nedosahovala parametre o ochrane ovzdušia stanovené zákonom.