Magická Kráľova Hoľa v sobotu „fajčila“, hrozilo, že pokazí deň. V uzimenom predpoludní ponorenom do hmly vyšli na jej vrchol účastníci XIII. Festivalu viachlasového chrámového a ľudového spevu „Ozveny staroslovienčiny“. Zrejme piesne a pozdrav do nebeskej kancelárie, ako povedal gréckokatolícky farár z Ukrajiny, napokon všetko zariadili.
K telgártskym festivalom, ktoré niekto výstižne nazval aj dni úcty, stabilne patrí úvodné stretnutie organizátorov a hostí pri prameni Hrona. Trinásty ročník obsadili spevácke skupiny z Vernára, Poráča, Kojšova, Jakubian, zo Šuňavy, Banskej Bystrice, Zvolena, Bratislavy, Jarabej, Brezna, ale tiež zo Srbska a Ukrajiny, spolu okolo 300 účinkujúcich!
Telgárt so Šumiacom na Horehroní a blízky Vernár na Spiši sú obce s východným obradom. Korene gréckokatolíckeho náboženstva, ktoré ich duchovne spájajú, pravdepodobne siahajú do obdobia valašskej kolonizácie. Podľa svedectva poddaného Jána Gálika z roku 1721 „sa v Šumiaci, Telgárte a vo Vernári nachádzali ľudia starej viery s katolíkmi spojení, ktorí patrili pod právo gemerského arcidiakonátu“ (Telgárt, Monografia). Interesantné pri tom je, že sa nikto z nich nikdy nehlásil k východným národnostiam a platí to dodnes.
Tohtoročný festival bol venovaný 50. výročiu vzniku folklórnej skupiny Telgárt. Sympatické na celom dvojdňovom podujatí je, že neskĺza medzi akcie obklopené stánkami a pouličným hodovaním.
HOSPODIN, POMILUJ
„Toto je trochu iné. Zameriavame sa na chrámový a v náväznosti na ľudový autentický spev. Zistilo sa totiž, že v oblastiach s viachlasovým liturgickým spevom má k nemu veľmi blízko aj ľudový spev. Je to najmä tým, že v kostoloch východného obradu – gréckokatolíckych a pravoslávnych – nie sú hudobné nástroje, liturgia je sprevádzaná výlučne spevom. Niektoré melódie, ktoré sa zachovali do súčasnosti, pochádzajú z 13. storočia. Dokonca vznik jednej, hymnickej spievanej na večierni sa spája so 4. storočím. Pre nás je podstatné, že na festival prichádzajú tí, ktorých náš folklór a história zaujíma. Snažíme sa, aby to bola dôstojná prezentácia,“ zdôraznila M. Knižková. Telgártski organizátori chcú festival obohatiť spoluprácou s východnými krajinami. Mal by im to umožniť projekt a cezhraničná spolupráca. Ide konkrétne o Ukrajinu, Rumunsko, Cyprus, Rusko, čiže o krajiny s blízkou náboženskou kultúrou. Cieľ a dramaturgia festivalu ostanú zachované.
Po jedinečnom zážitku z vystúpenia speváckych skupín v gréckokatolíckom kostole z roku 1784 pokračoval festival v kultúrnom dome. Na pódiu sa vystriedali ženské a mužské spevácke skupiny Marína zo Zvolena a Trnky z Banskej Bystrice. Sobotu zavŕšil slávnostný program „Ozveny života“.
MLADOSŤ SA NEMERIA ROKMI
Scenár nedele otvorila svätá liturgia v staroslovienskom jazyku. Spoluúčinkovali účastníci festivalu. O pätnástej nastúpil jubilujúci Telgárt. Svižný päťdesiatnik nikoho nenechal na pochybách, že bol a ostáva jedinečný. Autentickosť, s akou prezentuje domáci folklór, by mohli povšimnúť tie súbory, ktoré krojmi počnúc a repertoárom končiac často ani samé netušia, ktorý región zastupujú. Telgárt je ozdobou folklórnych festivalov doma i v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Česko, Švajčiarsko), stále je žiadaný, a ani náhodou nestráca dych. Nadšeným potleskom privítali diváci aj koncert svojho rodáka Jána Ambróza a ľudovej hudby Borievka. Sprievodnými akciami festivalu 2007 bola výstava fotografií prícestných krížov z Kojšova a okolia a snímok dokumentujúcich polstoročie spevu a tanca folklórnej skupiny Telgárt.
