„Boli slušne oblečené, vek okolo tridsiatky, povedali, že sú zo sociálneho a priniesli mi 2 tisíc korún,“ zúfa si dnes 79-ročná pani Elena z Michalovej. Prešibané ženské zamávali 5-tisícovou bankovku, z ktorej bolo treba vydať, skrátka klasický, stokrát opakovaný scenár. Pani Elena patrí zrejme do kategórie ľudí, ktorí si stále myslia, že každý s takouto dobrou správou nemôže byť predsa sviňa, a vošla do izby rozmieňať. Jedna z tých dvoch jej pritom nenápadne asistovala, na druhú prišli „tlaky“. Požiadala, či môže použiť WC. „Sama som ju tam zaviedla a posediačky počkala pri dverách, tá druhá medzitým vybehla von. Bolo mi divné, že mi nedali podpísať žiadny príjmový doklad, iba si niečo opísali z môjho občianskeho preukazu, bohužiaľ, neskoro. Vrátila som sa na miesto, kde som mala peňaženku s úsporami. Dvadsaťdvatisíc bolo preč!“ Chorá žena, ktorá nie je schopná urobiť bez francúzskych palíc ani krok a srdce ju drží pri živote iba vďaka liekom, pocítila na sebe, že svet je plný zla a bezcitných kreatúr.
Podľa zástupkyne starostu Obecného úradu v Michalovej je chybou, ak sa o pohybe takýchto ľudí vie. V samotnom Brezne varujú občanov rozhlasom, aby si dali pozor a obciam to nemá kto oznámiť. Je to drahé či zložité na chápanie?
